NÁZOR: Dušan Čurila o tajnej voľbe prokurátora

Aktuálne trampoty okolo (ne)voľby generálneho prokurátora by možno boli vtipné, ak by sa nejednalo o tak významnú ústavnú funkciu. Právna tradícia, demokratická férovosť a zásadovosť musia počkať.

Je samozrejme dôležité, aby bol za generálneho prokurátora zvolený ten najvhodnejší kandidát. Cenu, za akú má byť do tejto funkcie zvolený ten „náš kandidát“, však považujem za privysokú. Tajnosť voľby zakotvuje Ústava SR pri voľbe viacerých slovenských ústavných činiteľov (napr. predseda, podpredseda NR SR a pod.). Tajnosť pri voľbe generálneho prokurátora je zakotvená z hľadiska sily právnej normy len v „obyčajnom“ zákone o rokovacom poriadku NR SR. To však neznižuje váhu faktu, že voľba do tejto funkcie je už dlho realizovaná tajne a práve s tým sme sa za tie roky našej mladej demokracie v pozitívnom zmysle stotožnili. Nevidím teda žiadny vážny dôvod, aby sme túto (ústavnú) tradíciu nemohli považovať za demokratickú uzanciu, teda zvyk hodný ďalšieho dodržiavania. Vo vyspelých demokratických štátoch má totiž dodržiavaný zvyk pri riadení štátu silu „nepísaného zákona.“

Netvrdím, že tajnosť volieb je jediným najlepším a najdemokratickejším riešením pri výbere vhodných kandidátov. To určite nie. Už naši antickí ideoví predkovia v Grécku a Ríme obľubovali skôr aklamačnú, verejnú formu volieb a hlasovania. Tajnosť procesu výberu kandidátov presadila v neskoršom období Katolícka cirkev v súvislosti s voľbou Petrovho nástupcu. Obe základné formy majú svoje pro i contra.

Podstatnou je však otázka demokratickej tradície. Ak sa zmierime s oportunistickým prispôsobovaním pravidiel voľby ústavných činiteľov vždy, keď nám to aktuálne vyhovuje, čochvíľa budeme brať ako samozrejmosť napríklad aj každú ad hoc zmenu ústavy, skracovanie/predlžovanie funkčných období ich činiteľov a pod. No ako nás učí európska história, účelovosť v práve napokon vždy viedla k deštrukcii demokracie.

Dušan Čurila
Autor je doktorandom na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.

Foto: archív