1,05 dieťaťa na ženu Odvrátená tvár „poľského zázraku“

V tomto hľadaní sa však len zriedkavo hovorí o faktore, ktorý bol možno tým najpodstatnejším. A ktorý sa tiež môže stať začiatkom konca poľského príbehu najdlhšieho obdobia ekonomického rastu v Európe za posledné polstoročie.

Demografia je v tejto chvíli v poľskej debate jednou z hlavných tém. Na základe v lete zverejnených výsledkov Eurostatu malo Poľsko v roku 2024 najväčší záporný prirodzený prírastok na kontinente. Podľa poľského Hlavného štatistického úradu krajina do roku 2060 príde skoro o tretinu súčasnej populácie.

Úhrnná pôrodnosť v roku 2025 má byť najnižšia v dejinách merania a nepresiahne 1,05 dieťaťa na jednu ženu. V Česku sú síce výsledky takisto rekordne nízke, ale stále podstatne lepšie a navyše v Poľsku sa tieto veľmi zlé čísla, do ktorých sa Česko prepadlo až v posledných dvoch-troch rokoch, udržujú už dlhšie obdobie.

Muž, založ rodinuUfňukaná maskulinita

Maciej Ruczaj

Pritom podľa všetkého práve demografia bola hlavným, hoci pomocou čísel ťažko uchopiteľným hnacím motorom onoho „poľského zázraku“, o ktorý sa tak zaujíma aj česká verejnosť.

Ekonóm a sociológ Marcin Kędzierski poukazuje na to, že v roku 2004 (teda v okamihu vstupu do EÚ a na spoločný európsky trh) sa v Poľsku stretli čisto ekonomické faktory, teda obrovský záujem zahraničného kapitálu a dobre nastavená ekonomická politika štátu s „mladou, početnou, dobre vzdelanou a lacnou pracovnou silou“, ktorú tvorila posledná poľská generácia „demografickej výšky“ z konca sedemdesiatych a prvej polovice osemdesiatych rokov.

Práve tento mimoekonomický element poslúžil ako nevyhnutný katalyzátor na rozjazd poľského rastu. Avšak tento demografický rozmer úspechu krajiny sa teraz javí ako dvojsečná zbraň.

V nedávnych celosvetových prieskumoch „životných hodnôt“ sa ukázalo, že poľská spoločnosť javí z celej Európy najsilnejší príklon ku „kapitalistickým hodnotám“. Poliaci trávia v práci najviac času, rovnováhu medzi „prácou a životom“ majú výrazne vychýlenú smerom k „práci“.

Navyše tieto trendy sa rovnakou mierou týkajú oboch pohlaví a napríklad oproti Česku má Poľsko výrazne vyššie súvisiace ukazovatele ženskej emancipácie. Tento hodnotový vývoj sa do veľkej miery týkal práve generácie poslednej „demografickej výšky“.

„Namiesto rodín budovali kapitalizmus,“ uzatvára Kędzierski. A následky sú čoraz zreteľnejšie.

Ospevovaná bezdetnosť

V poslednom období sa na knižnom trhu objavil celý rad publikácií o demografickej kríze, jej príčinách a riešeniach. Neuplynie skoro deň, aby sa niektorý z expertov na túto problematiku neobjavil v médiách.

Dôvody, ktoré vypočítavajú, sa prevažne zhodujú. Od spomínaného príklonu k individualistickému kapitalistickému mysleniu cez vysokú nestabilitu pracovného trhu (Poľsko stále vedie v európskych štatistikách práce na určitý čas a rôznych foriem „sebazamestnávania“, naopak, veľmi vzácne sú skrátené úväzky).

Dôležitým faktorom je čoraz výraznejší „rozchod“ životných preferencií mužov a žien: ženy častejšie odchádzajú študovať do veľkých miest, muži, naopak, zostávajú a podstatne menšiu váhu prikladajú formálnemu vzdelaniu.

Neboli by sme však v Poľsku, keby sa z témy nestala aj súčasť poľsko-poľských politicko-ideových sporov. Nedá sa totiž nevšimnúť si, že bezdetnosť je témou, ktorú dennodenne presadzujú vo svojich „spoločenských“ rubrikách všetky radikálne liberálne médiá ako denník Gazeta Wyborcza, týždenník Newsweek alebo portál Onet.

Manhattan na súšiBude Praha o pár desaťročí chudobným príbuzným rozvinutej Varšavy?

Marian Kechlibar

„Deti im vzali radosť zo života“, „Nikto mi nepovedal, že materstvo je také peklo“, „Hanbím sa za svoje dieťa“, „Nemám deti a kamarátky mi závidia“, „Láska psa je nezištná. Nechcú ľudské deti, majú psie deti“.

Toto sú autentické príklady titulkov, ktorými sú neustále bombardovaní čitatelia (skôr čitateľky) týchto médií.

Keď pred desiatimi rokmi konzervatívna vláda zavádzala prídavky na každé dieťa, rovnaké redakcie pranierovali „plytvanie našimi peniazmi“ na podporu „patológií“. Následne publikovali listy čitateľov, ktorí vyjadrovali svoje znechutenie z toho, že pre prídavky na deti si „chudoba“ mohla dovoliť cestu k moru a znepríjemňovať im tam život.

„Ako spoločnosť sme začali nenávidieť deti a báť sa ich. Ohrozujú náš ťažko vybojovaný blahobyt,“ poznamenáva k tomu Kędzierski. A zároveň práve týmto spôsobom podkopávame potenciál udržania onoho blahobytu pre ďalšiu generáciu.

Podľa mnohých autorov poľská spoločnosť, podobne ako juhokórejská ešte viac postihnutá týmto problémom, si nesie následky príliš rýchleho prechodu od tradičnej spoločnosti založenej na pevných rodinných zväzkoch ku kapitalizmu.

Následky na pôrodnosť potom bývajú viac zničujúce ako v prípade spoločností, ktoré sa rozvíjajú pomalším, kontinuálnym spôsobom.

Chýbajú stabilné ľudské zväzky

To však nerieši otázku, prečo v ostatných rokoch poľský negatívny trend nasledujú prakticky všetky krajiny Západu. Napokon, odpovede treba totiž hľadať hlbšie ako v ekonomike či ideológii.

Mateusz Łakomy, autor asi najintenzívnejšie diskutovanej publikácie na túto tému s výrečným názvom Demografia je budúcnosť, hovorí, že je čas skoncovať so zhadzovaním dramaticky klesajúcej pôrodnosti na ekonomické faktory, ako sú nedostupnosť škôlok či bývanie, alebo so zdôrazňovaním „sebectva“ mladších generácií.

Demografický prepadPrečo sa nielen na Slovensku rodí najmenej detí. Zdá sa, že na vine sú mobily

Kristína Votrubová

Podľa demografa je hlavným problémom vznik spoločnosti, ktorá celkovo stavia bariéry vstupu do stabilných zväzkov medzi mužmi a ženami.

„Štyridsať percent žien vo veku do 35 rokov v Poľsku nežije v žiadnej forme trvalého zväzku,“ hovorí. „A bez akejkoľvek formy trvalého spolužitia ťažko budeme mať deti.“

Samozrejme, na tieto bariéry sa skladajú aj spomínané ekonomické a kultúrne faktory. Ale – poukazuje Łakomy – najväčšieho nepriateľa stabilných ľudských zväzkov nosíme asi každý vo vrecku či v kabelke, ide totiž o smartfón...

Text vyšiel paralelne aj v českom denníku Echo24.