Muž, založ rodinu Ufňukaná maskulinita

Otázka „prečo sa nerodia deti“ patrí medzi hlavné témy posledných týždňov v českých médiách. A je to, samozrejme, dobre, pretože ťažko budeme hľadať závažnejšiu tému.

Na druhej strane sa nedá ubrániť pocitu, že je to trochu hit uhorkovej sezóny. Na predvolebných bilbordoch naň odkazy nenájdeme, pokiaľ teda k pokusom riešenia tejto krízy nepočítame uzákonenie eutanázie navrhované hnutím STAN.

Je zaujímavé, že vlna záujmu o príčiny celozápadného demografického prepadu sa objavuje paralelne s narastajúcim záujmom o vzostup fenoménu „manosféry“ a „návratu toxickej maskulinity“.

Sociologička Theresa Vescio píše o Trumpovom víťazstve a jeho elektoráte ako o sile poháňanej túžbou po „hegemonickej maskulinite“. Samotní zástupcovia MAGA hnutia – či už v jeho originálnej americkej podobe, alebo európskych napodobeninách – sršia mužskou silou.

O návrate „étosu bojovníkov“ do Pentagónu hovoril tajomník pre obranu Pete Hegseth, známy politológ Robert Kagan píše (kriticky) o znovuobnovení „kultu silných vodcov“, ďalší známy americký komentátor R. R. Reno o „návrate mocných božstiev“ a „silných identít“ do zmäkčilej doby.

Skoro by sa dalo povedať, že druhý fenomén by mal vyriešiť ten prvý. Nie je to však také jednoduché.

Ukážkou môže byť roztržka, ktorá nedávno prebehla na poľskom Twitteri po statuse novinára Pawła Chmielewského, spätého s katolíckym (v českých pomeroch „ultrakatolíckym“, skrátka lokalizovaným na kraji pravého krídla katolíckej verejnej mienky v Poľsku) portálom PCH24. Status k poľskému Dňu otcov znel: „Muž, založ rodinu. Je to tvoja povinnosť voči Bohu a vlasti. Byť single je škodlivé... Ak sa to nedarí, skúšaj ďalej. A nezhadzuj zodpovednosť na ženy, systém atď. Je to trápne!“

Pod postom sa rozpútalo peklo. „Zase nejaká povinnosť. Stále len muži musia toto, muži majú povinnosť robiť tamto. A čo ženy?“ „Manželstvo sa v tomto svete rovná väzeniu pre mužov.“ „Prečo sa muži majú obetovať, keď z toho nič nemajú?“ „Prečo musí konzervatívec vždy končiť pod papučou?“ „Čo mi hovoríš do života?“ – na relatívne málo sledovanom profile sa objavilo pár tisíc podobných komentárov.

Ekonómka o privilégiu dvoch rodičovDeťom sa najlepšie darí s oboma rodičmi a je chyba, že sa to nesleduje

Michal Lukáč

Čo je zaujímavé, nehemžilo sa to tam liberálmi, ľavičiarmi či feministkami. Post rozzúril ľudí, ktorí aj iné politické posty autora a jeho portálu na tému kritiky ľavicovoliberálnej kultúrnej politiky či boja s multikulturalizmom pravdepodobne mnohokrát masovo podporovali.

Proti katolíckemu publicistovi nakoniec použili tú aktuálne najväčšiu nadávku z temných kútov amerických sociálnych sietí, teda cuckservatist (zlepenina slov cuckold – „paroháč, slaboch“ – a conservatist). „Muži znova musia chytiť svet pod krk a násilím vrátiť normálnosť,“ ukončil debatu jeden z používateľov.

A opäť sa ukázalo, aké ošemetné je opisovanie dnešného stretu, ktorý rozdeľuje západné spoločnosti, ako súboja liberalizmus verzus konzervativizmus. Na tvrdenie, zámerne provokatívne, zdôrazňujúce tradičný diskurz mužstva ako úloh a služby (rodine, vlasti atď.) prišla odpoveď, ktorá nijako nevybočuje zo schémy v podstate liberálneho uvažovania, v ktorom sú na prvom mieste individuálne pocity a potreby. Celkom v duchu tvrdenia portugalského politológa Bruna Maçãesa, ktorý woke ľavicu a „novú pravicu“ opísal už viac ako pred dekádou ako „deti rovnakého boha“.

Chcelo by sa zlomyseľne povedať: tak dlho bojoval liberalizmus s patriarchátom v jeho kresťanskom vydaní, až sa dočkal návratu patriarchátu v štýle Barbara Conana. Akurát oproti hrdinovi, ktorého hral Arnold Schwarzeneger, dostal iného v dosť ufňukanej verzii.

Bohužiaľ, s následkami sa budeme musieť – rovnako ako pri ostatných víťazstvách pokroku – vyrovnať všetci.

Text paralelne vyšiel v českom denníku Echo24.