Progresívne víťazstvo | Holandským premiérom sa asi stane gay, ktorý už dúhové pochody a „asociálnych žiadateľov o azyl“ nemôže ani vidieť

Správu, že holandské voľby vyhrala strana, ktorá od svojho založenia v roku 1966 ako žiadna iná stelesňuje radikálny pokrok v kultúrno-etických otázkach, treba hneď na úvod relativizovať: Democraten 66 (D66) zvíťazili s výsledkom, z ktorého by veľmi porovnateľní slovenskí progresívci z PS mali hlavy v smútku: 16,9 percenta.

Holandskí progresívci rovnako ako „hlavný porazený“ týchto predčasných volieb – Strana za slobodu (PVV) Geerta Wildersa – obsadia v druhej komore holandského parlamentu iba šestinu kresiel: po 26 zo 150 mandátov.

Vedúci islamofób medzi pravicovými populistami Európy Wilders po rozbití svojej vlády síce stratil jedenásť poslancov, to však stále predstavuje druhý najlepší výsledok v takmer 20-ročnej histórii strany, ktorá má iba dvoch členov: 1. Geerta Wildersa, 2. Nadáciu Geerta Wildersa.

Vzhľadom na fakt, že PVV má po nevydarenom jedenásťmesačnom vládnutí nulové šance na vstup do novej vlády, Wildersovi stále ostal slušný počet skalných fanúšikov, ktorí oceňujú jeho jednoduché heslá typu „Holandsko už nie je Holandskom“.

Keď do toho započítame, že 29. októbra sa zdvojnásobil výtlak vyšinutého pravicového konšpirátora Thierryho Baudeta a výtlak umierneného populistu Joosta Eerdmansa s novou protimigračnou alternatívou JA21 sa zdeväťnásobil, o prehre pravicového populizmu sa nedá veľmi hovoriť: štyri subjekty tohto spektra sa scvrkli zo 49 na 46 mandátov.

Preto naďalej platí, že holandský parlament je rozdelený na tri približne rovnako veľké tábory: klasické stredopravé spektrum padlo zo svojich doterajších 54 mandátov na 48, stredoľavý blok, ktorý v roku 2023 utrpel debakel, si mierne polepšil zo 47 na 56 mandátov a spomínaný blok pravicového populizmu.

Namiesto baru na španielskej pláži premiérom

Mierny comeback ľavicového stredu je už zásluhou mladého, dobre vyzerajúceho, príjemne pôsobiaceho lídra D66 Roba Jettena, ktorý o delení na pravé a ľavé spektrum už nechce počuť a ktorému verejnoprávne médium NOS hovorí „posterboy s večným úsmevom ako z reklamy na zubnú pastu“.

Jetten podľa NOS „vlastne sníval o plážovom bare v Španielsku“, ale predtým „bude musieť ešte chvíľu viesť Holandsko. A tým by sa zapísal do histórie. Vo veku 38 rokov sa stane nielen najmladším, ale aj prvým otvorene homosexuálnym premiérom v histórii“.

Vysoký a štíhly Jetten – kedysi úspešný bežec na 400 metrov – je zasnúbený s profesionálnym argentínskym hokejistom Nicolásom Keenanom (nejde o ľadový hokej). Svadba je plánovaná na budúci rok. V kampani s iskrou v oku rozprával, že od chvíle, keď sa jeho budúca svokra dozvedela o zásnubách, stratil kontrolu nad svadobnými prípravami – „ja mám argentínsku svokru“.

Vysnívanému zaťovi aj holandských svokier pomáha, že je na holandské pomery „východniar“. Rovnako ako PS má aj D66 svojich voličov prevažne vo veľkých mestách, a to najmä v sedemmiliónovej západnej aglomerácii Randstad. Randstadčania tvoria 40 percent holandskej populácie, svojou aroganciou a tvrdou výslovnosťou však v ostatných častiach krajiny vyvolávajú averzie.

Rob Arnoldus Adrianus Jetten sa narodil 25. marca 1987 vo východnom mestečku Veghel a vyrastal v (obrovskej) dedine Uden. Jeho otec pracoval ako učiteľ na odbornej škole, matka ako úradníčka v školstve a v zdravotníctve, no a starí rodičia prevádzkovali v Udene obchod s pálenkou, kaviareň a mlyn. Vnuk študoval v neďalekom Nijmegene – v univerzitnom meste na nemeckých hraniciach – „verejnú správu“ a začal tam svoju strmú politickú kariéru.

Traduje sa, že záujem absolventa katolíckej základnej školy v Udene o politiku vznikol v roku 2004, keď tu bola po vražde režiséra Thea van Gogha podpálená turecká základná škola. Už ako tínedžer sa označil za „politického nerda“. Celoštátnym predsedom Jonge Democraten, mládežníckej organizácie D66, sa stal vo veku 21 rokov.

Socializácia v agrárnej východnej provincii Gelderland, v ktorej momentálne vládne neobyčajná koalícia z protestného sedliackeho hnutia BBB, pravicových liberálov VVD a troch kresťanskodemokratických strán CDA, CU a SGP, dala zarytému mladému progresívcovi Robovi istý cit pre vidiek – a možno aj pre realitu.

Napriek týmto priaznivým podmienkam málokto v Holandsku do volebného dňa predpokladal, že z nádejného baristu na španielskej pláži bude pravdepodobný budúci premiér Holandského kráľovstva.

Jojo efekt od dvoch k 15 percentám

Poznateľnosť mladého politika určite stúpla, keď sa práve počas horúcej fázy kampane vysielala obľúbená televízna quizshow De slimste mens (Najchytrejší človek), v ktorej to kandidát Jetten dotiahol na tretie miesto. Diváci, ktorí ho nesledovali v predvolebných debatách, sa v De slimste mens mohli presvedčiť, že líder ľavicových liberálov má niečo v hlave. Išlo o šťastnú náhodu – relácia sa nahrávala dlhé mesiace vopred.

Ale do rozpadu pravicovej vlády pod neformálnym chaotickým vedením populistu Wildersa bol Jetten považovaný skôr za politického nešťastníka. Ako minister pre klímu a energiu v poslednom kabinete pravicového liberála Marka Rutteho niesol ťarchu „dusíkovej politiky“, ktorá – aj na povel európskych súdov – stanovila zatvorenie a renaturalizáciu tisícov statkov a vyvolala spomínané sedliacke povstanie.

Jetten viedol D66 ako volebný líder v parlamentných voľbách v roku 2023 smerom k porážke. Jeho terajší zisk 26 mandátov vyzerá aj preto tak ohromujúco, lebo stranu pred dvoma rokmi „úspešne“ zdecimoval na deväť poslancov.

D66 navyše nikdy nebola štátostranou, ktorá by si mohla nárokovať úrad premiéra. Je to jej prvé volebné víťazstvo. Bola založená intelektuálmi, ktorí propagovali kultúrnu a sexuálnu revolúciu šesťdesiatosmičkárov. S najväčším výtlakom ju viedli novinár, autor detských kníh a kunsthistorik. Odjakživa sa definovala ako „ľavicovoliberálna“ alebo „sociálnoliberálna“, pôvodne však chcela byť nástrojom na prehĺbenie demokracie.

Po uznesení holandského parlamentu proti slovenskej ústaveKresťanských demokratov v Holandsku zasiahol Holečkovej syndróm

Martin Leidenfrost

Keďže sa nachádzali mimo systému verzuiling, ktorý organizoval celú spoločnosť v korzete troch štátonosných pilierov – robotníckoľavicového, vidieckokresťanského a biznisovoliberálneho –, Demokrati 66 vedeli najrýchlejšie čerpať z ducha doby. V sedemdesiatych rokoch to boli ekologické a pacifistické hnutia, od deväťdesiatych rokov agendy sexuálnych menšín, v poslednom čase je to opäť klíma, ale aj proukrajinský militarizmus a isté vytriezvenie z vidiny multikultúrnej spoločnosti. Strana je už dlhé desaťročia eurohujerská, v ekonomickej politike momentálne uznáva akýsi umiernený liberálny centrizmus, inak sa jej priority neustále menia.

Napriek radikalizmu v hodnotových otázkach, ktorý pomocou bezprecedentného úpadku religióznosti u katolíkov a neortodoxných kalvínov už nenaráža na relevantný odpor, sú títo Demokrati považovaní za „stranu stredu par excellence“. Často fungujú ako spojnica medzi jednotlivými politickými blokmi.

D66 sa zvlášť pod vedením kunsthistorika Alexandra Petzolda, ktorý opakovane navštevoval domácnosti „dezolátnych“ voličov Wildersa s fľaškami kvalitného vína, etablovala ako strana otvoreného dialógu. Do nového parlamentu sa dostalo 15 strán, medzi ktorými je hneď niekoľko exotov, D66 však zo spolupráce vylučujú iba dva subjekty: Wildersova PVV a FvD konšpirátora Baudeta.

Centristickí holandskí progresívci boli s týmto nastavením často súčasťou vládnych koalícií – a takmer vždy na to doplatili. D66, to je taká zberná nádoba holandskej politiky. Keď liberálny, ľavicový, zelený alebo v poslednom čase dokonca kresťanskodemokratický volič nie je spokojný s ponukou svojej strany, môže to hodiť Demokratom – ktorí však môžu o priazeň požičaného voliča rovnako rýchlo prísť. Vyplýva z toho extrémny volebný jojo efekt: D66 získava výsledky medzi dvoma (!) a pätnástimi percentami.

Skladanie novej vlády

Tentoraz to vyšlo, strana chameleón dokázala so ziskom 16,9 percenta vyčerpať takmer celý svoj doterajší potenciál. Jedným z mnohých dôvodov je, že neprirodzená fúzia sociálnych demokratov a zelených odpudzuje mnohých voličov oboch strán. Líder novej monsterstrany Frans Timmermans, bývalý klímakomisár Európskej komisie, radikálnym skrátením svojej mikulášskej brady síce omladol, skončil však s fiaskom 20 mandátov a okamžite odstúpil.

Voliči preferovali mladšieho a sympatickejšieho Jettena so sloganom pripomínajúcim Obamovo Yes we can: „Het kan wel“. Líder progresívcov sa tým prezentoval ako optimistická odpoveď na to, čo nazýva Wildersovým „negativizmom“. Počas predposlednej debaty na Wildersa odvážne zvolal: „Porazíme vás na hlavu.“ Na hlavu to nebolo, ale naozaj porazil.

Teraz sa začína tradične zložitý a zdĺhavý kolotoč rokovaní. V utorok bol vymenovaný prvý tvorca novej vlády, ktorý nesie v holandčine titul verkenner, „zved“. Je ním skúsený sprostredkovateľ z D66 Wouter Koolmees. V Rotterdame sa mu podaril majsterštuk: dohodnúť koalíciu medzi pravicovými populistami z Leefbaar Rotterdam a stranou tureckých a marockých moslimov DENK.

Mediátor Koolmees bude mať čo robiť. Volebný víťaz Jetten avizuje kabinet „širokého stredu“, v ktorom by mali sedieť štyri z piatich „veľkých“ strán: D66, postkresťanskodemokratická CDA (18 poslancov), pravicovoliberálna VVD (22 mandátov) a červeno-zelená fúzia GLPvdA. Je to jediná možná štvorkoalícia.

Pravicoví liberáli sú však zásadne proti účasti „príliš aktivistických“ červeno-zelených a presadzujú ich výmenu za JA21 protimigračného populistu Joosta Eerdmansa. Ten je ochotný, v kampani dokonca explicitne chválil realistickejší prístup D66 k migračnej otázke, štvorkoalícia D66-CDA-VVD-JA21 by však mala iba 75 zo 150 mandátov.

Taký pravicovejší kabinet by do partie potreboval ešte piatu alebo dokonca aj šiestu z početných parlamentných ministrán. Do úvahy by mohli prísť dve trojčlenné kresťanskodemokratické frakcie kalvínskeho razenia. Sociálnokalvínska ChristenUnie však vyhlasuje, že so svojimi tromi kreslami „nie je na rade“, a ortodoxnokalvínska SGP odmieta vládnutie s D66, pretože „sa príliš líšia v otázkach medicínskej etiky“.

Bude to náročné, ale vďaka Jettenovej flexibilite je tu šanca, že Holandsko dostane napokon najmladšieho a najprogresívnejšieho premiéra vo svojej histórii. Jeho víťazstvo vyzerá na prvý pohľad ako odklon od celoeurópskeho trendu k trumpistickým, nacionalistickým či pravicovopopulistickým silám, na druhý pohľad to však vôbec nie je také jednoznačné.

Na mŕtvom bodeHolandsko má protimoslimskú aj moslimskú stranu, ale ani jedna z nich nedokáže vládnuť

Martin Leidenfrost

Nemiestny vtip

Budúci zať argentínskej svokry totiž prešiel za pomerne krátky čas dosť dlhú cestu.

Mladík sa v holandskom parlamente spočiatku profiloval najmä v typicky progresívnych témach, ako sú klíma, európska spolupráca a práva LGBTQ. Ešte v roku 2020, na Medzinárodný deň proti homofóbii a transfóbii, prečítal nenávistné správy, ktoré ako otvorený homosexuál dostal na Twitteri. Tieto nadávky sú také vulgárne, že žiadnu z nich nie je v tomto denníku možné citovať.

Odvtedy sa zdá, že Jetten sa posunul smerom k politickému stredu. V júli povedal: „Ja už vlastne dúhový pochod nemôžem ani vidieť.“ Podľa neho by malo byť „menej debát o symbolike“ a „viac o legislatíve, ktorá podporuje práva a slobody ľudí“. Obvinenie, že sa posunul doprava, nazýva „smiešnym“ s tým, že ľavicu a pravicu považuje za „zastaraný koncept“.

Jetten sa v kampani nebál nasadiť ani národovecký tón. Pózoval napríklad pred veľkou holandskou vlajkou, ktorú chcel podľa svojich slov „získať späť“ od radikálnych pravicových síl. Stále horí za ambicióznu klímapolitiku, v kampani však rozprával najmä o chlebových témach.

V Holandsku je to v prvom rade bytová kríza. Jetten prišiel s pozoruhodným a zároveň írečito holandským návrhom: chce postaviť desať nových miest v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti nerozvinuté. Jedno z týchto miest má vzniknúť medzi Amsterdamom a Almere. Na spresnenie: 230-tisícové Almere je už úplne nové mesto, vzniklo na vysušenej pôde, prvý dom bol postavený až v roku 1976.

Najväčší posun preukázal v otázke migrácie. Líder kedysi nadšene promigračnej strany sa dnes chce prikloniť ku kanadskému migračnému modelu, podľa ktorého môžu žiadatelia o azyl získať azyl v Holandsku iba na základe pozvania. Zasadzuje sa aj za spracovávanie žiadostí o azyl na vonkajších hraniciach Európy. Dnes v migračnej debate používa slovník, ktorý ho sotva odlišuje od pravicových populistov. Rozpráva napríklad o aso-asielzoekers, teda o „asociálnych žiadateľoch o azyl, ktorými sa treba zaoberať“.

Zdá sa, že holandská realita zmenila mladého progresívca viac ako on holandskú realitu. D66 zvíťazila v parlamentných voľbách po prvýkrát, pritom si však zachovala iba svoj kultúrno-etický profil, ktorý drvivú väčšinu Holanďanov už nevyrušuje, kým v kľúčovej západoeurópskej téme našich čias poľavila na nepoznanie. Nie je to skôr tak, že s Wildersom remizoval?

Tretí najchytrejší Holanďan mal perfektnú kampaň, chyby sa dopustil iba raz. Zaujímavá bola tým, že z neprogresívnej perspektívy vôbec nemusela byť vnímaná ako problém.

Stalo sa to v predposlednej predvolebnej debate. Jetten urobil poznámku o korunnej princeznej Amálii. Tá slúži ako záložníčka v armáde, čo Jetten nazval „najlepšou reklamou na obranu“. S narážkou na možných mužských adeptov na vojenskú službu v publiku dodal: „Stavím sa, že by to pár chlapov v publiku ocenilo.“

Publikum reagovalo značným jasotom a moderátorka nádejného premiéra ihneď pokarhala za „sexistickú“ poznámku.

Táto scéna vyvolala poriadny rozruch, ale Robovi Jettenovi to vo volebnom víťazstve zjavne nezabránilo. Možno ho zachránil fakt, že je homosexuál, ktorý sa pokúšal o nemiestny heteronormatívny vtip.