Gynekológ z Nemecka o rakovine prsníka Samovyšetrenie vedie k nárastu biopsií alebo dá žene falošnú istotu, že tam nič nemá

Rozprávali sme sa o tom, či je správne, že sme od júla na Slovensku zrušili preventívne ultrazvuky prsníkov mladých žien, ako by mala vyzerať správna prevencia v praxi, i o tom, či sa častejšie objavujú rakoviny aj u mladých žien.

„Zachytil som to, momentálne sa diskutuje, prečo to tak môže byť. Špekuluje sa nad životným štýlom, vplyvom prostredia, nad vplyvom užívania hormonálnej antikoncepcie. To všetko môže ovplyvňovať výskyt rakovín prsníka,“ hovorí v rozhovore pre Postoj gynekológ Štefan Lukáč.   

Gynekológ upozorňuje, že počet tehotenstiev, vynosených a oddojčených detí, znižuje riziko rakoviny prsníka. „Vieme tiež, že keď má žena prvé dieťa po tridsiatke, z biologického hľadiska to už nie je také protektívne, ako keby dieťa mala pred tridsiatkou. Ukazuje sa, že časový rozstup medzi prvou menštruáciou a prvým pôrodom je rozhodujúci pre vznik rakoviny prsníka,“ dodáva Lukáč.  

Štefan Lukáč pracuje ako gynekológ v univerzitnej nemocnici v nemeckom Ulme, stáž absolvoval na Harvardskej lekárskej fakulte a je nositeľom prestížnych cien za výskum rakoviny prsníka. V júli publikoval v prestížnom odbornom časopise The Breast prácu o použití AI v liečbe rakoviny prsníka spolu s kolegami z Harvardu, Európskeho onkologického inštitútu a German Breast Group. 

Od júla sa na Slovensku zrušilo preventívne sono prsníkov, na ktoré doteraz chodili ženy vo veku od osemnásť do štyridsať rokov pravidelne každé dva roky. Objavili sa obavy žien aj niektorých ambulantných gynekológov, ktorí hovoria, že touto zmenou budú mladé ženy viac ohrozené rakovinou. Ako hodnotíte túto zmenu?

Keď si pozrieme smernice WHO, ale aj americké, európske, japonské, rakúske, nemecké, mexické, jednoducho všetky svetovo dostupné smernice, ktoré sú postavené na báze vedeckých dôkazov, tak s výnimkou Číny celý svet neodporúča ultrazvuk prsníkov v rámci skríningu.

Vždy som sa pýtal, ako sme sa dopracovali na Slovensku k tomu, že práve my budeme robiť ultrazvuky. Je to pre mňa akýsi unikát, ktorý nemá vo svete obdobu. 

Aj kolonoskopia je skríning rakoviny hrubého čreva, ale nikto ich nerobí len tak, že „poďme, urobíme kolonoskopiu“ v populácii, kde je výskyt rakoviny hrubého čreva extrémne nízky. Sono prsníkov sa však nejako záhadne etablovalo, no dodnes štúdie nepreukázali, že to má nejaký reálny benefit pre bežnú populáciu. Preto sa dá s vysokou istotu predpokladať, že prežívanie žien sa týmto krokom neohrozí a nezvýši sa riziko rakoviny prsníkov u žien.

V čom boli tieto sono kontroly prsníkov problematické?

Ozývali sa mi známe zo Slovenska, zdravé ženy, že im na Slovensku na ultrazvuku objavili nejaký nález, ktorý by so mnou chceli prebrať. Na ultrazvuku sa často našli nálezy kategórie BIRADS 3. Aby sme to dali do kontextu, nálezy v prsníku sa označujú číslami od jeden po päť. Jednotka je zdravé tkanivo, dvojka je benígny nález, trojka si vyžaduje potrebu kontroly, pri štvorke je potrebné zvážiť biopsiu a päťka je vysoké podozrenie na nádor.

Tieto ženy zostali často zneistené s otáznikmi, ako často majú chodiť na kontrolu, či to nie je predsa len ten nádor, ktorý sa tými ultrazvukmi hľadá, a to vo väčšine prípadov úplne zbytočne. Štúdie, ktoré skúmali uplatnenie skríningových ultrazvukov, preukázali, že tieto ultrazvuky akurát zvyšovali počty biopsií a počty kontrolných ultrazvukov, ktoré nakoniec iba zaťažovali pacientku bez benefitov.

Aká je prax v Nemecku? 

Sono prsníkov sa preventívne nerobí ani sa v bežnej populácii nerobilo. Ženy v bežnej populácii boli pozývané medzi päťdesiatym a sedemdesiatym rokom života každé dva roky na mamografiu v rámci skríningu na skoré odhalenie skorých štádií nádorov. Teraz sa tá kategória rozšírila do sedemdesiateho piateho roku života a uvažuje sa nad rozšírením od štyridsiateho piateho roku. 

Ak sa niečo na mamografii nájde, až potom sa doplní kontrolný ultrazvuk. A to je správna pozícia ultrazvukového vyšetrenia. 

V Amerike sa táto kategória odporúča od štyridsiatich rokov, lebo tam majú vysoký podiel žien afroamerického pôvodu, ktoré majú zvýšený výskyt rakovín prsníka. 

Do sedemdesiatich piatich rokov sa hranica posúva z jednoduchého dôvodu, že žijeme všeobecne dlhšie, vo vyššom veku už ženy nechodia často ku gynekológovi a potom prichádzajú s rakovinami v prsníku vo vyššom štádiu, prípadne s postihom uzlín v pazuche.

Čiže robiť celoplošný skríning v mladšom veku žien nemá zmysel?

Snažil som sa pomocou umelej inteligencie na základe dát z NCZI vyrátať, aká je incidencia rakoviny prsníka na Slovensku a zároveň koľko je žien medzi osemnástym a štyridsiatym rokom života, ktorým zistili rakovinu prsníka. Celkovo sa predpokladá asi 3600 novodiagnostikovaných prípadov za rok 2024. Z tohto počtu pacientok bolo osemdesiatpäť až deväťdesiat percent týchto prípadov po štyridsiatom roku života. 

Do štyridsiatky je pravdepodobnosť dostať rakovinu prsníka bez genetického rizika veľmi nízka, ale, samozrejme, nie nulová. Počet pacientok, ktorý musíme vyšetriť, aby sme našli tú jednu pacientku s rakovinou, je veľmi vysoký. 

Výskyt rakoviny prsníka má účkovitý charakter. V nízkych vekových kategóriách je ojedinele zastúpená, okolo štyridsiateho-päťdesiateho roku sa začína stúpanie, vrcholí okolo šesťdesiateho roku a potom zase klesá. 

Preto je aj mamografický skríning cielený na túto populáciu. Tento skríning má pre ženy dokázateľný benefit. Nielenže rakovinu diagnostikujeme včas, v skoršom štádiu, vďaka čomu ju následne môžeme liečiť menej agresívne, ale zároveň sa zlepšuje aj ich prežívanie, teda menej pacientok zomrie na rakovinu prsníka. Hovoríme o redukcii mortality až o dvadsať až štyridsať percent, čo prekonáva mnoho moderných liekov.

Spomínali ste, že ak žene niečo nájdu na mamografii, odporúča sa následne vyšetrenie ultrazvukom. Znamená to, že sono je presnejšie vyšetrenie, ktoré ukáže viac?

Sú tri zobrazovacie metódy, ako vyšetrujeme prsníky. Mamografia, sonografia a MRT. Každé vyšetrenie vidí trošku inak.

Ultrazvuk je dynamický. Ten, kto ho robí v danom čase, vidí nálezy podľa toho, ako nastaví sono, aký má kontrast, akú má skúsenosť. Je tam veľa premenných, ktoré ho môžu ovplyvňovať. Ultrazvuk nie je presnejší, ale je komplementárny a vidí veci inak.

Mamografický obraz je stabilný, je rovnaký pre každého a tu prichádzajú na rad diagnostické kritériá a skúsenosť opisujúceho. Klasickú mamografiu v Nemecku napríklad kontrolujú dvaja rádiológovia. Prvý si to pozrie a povie, že je to v poriadku alebo tam niečo vidí, potom to pozrie druhý. Buď sa zhodnú, alebo sa nezhodnú a musia nájsť konsenzus.

Do mamografie, pretože je fixná, sa dnes implementuje napríklad aj umelá inteligencia v rámci skríningu rakoviny prsníka. Umelá inteligencia môže pomáhať selektovať nálezy, ktoré majú byť pozreté prioritne, keďže obsahujú podozrivý nález, alebo detegovať nálezy, ktoré by možno rádiológovia nevideli, prípadne šetrí čas, keď im poukazuje na miesta, kde by sa nádor mohol nachádzať.

Zobrazenie nám povie, ako to vyzerá, čo by to asi mohlo byť, ale je to interpretácia nálezu na základe definovaných kritérií. Ak existuje podozrenie, že by mohlo ísť o rakovinu, tak je potrebné doplniť biopsiu, ktorá jediná definitívne rozhodne, či ide o rakovinu alebo nezhubný nález. Tá sa robí najčastejšie pod ultrazvukom, ale možno ju urobiť aj na mamografii alebo pod MRT, čo je o čosi technicky náročnejšie.

Foto: Tomáš Puškáš/Postoj

Mladé ženy sú na Slovensku na tento systém pravidelných ultrazvukov zvyknuté roky a dáva im to pocit istoty, že sú v poriadku. Niektoré ambulancie ponúkajú ultrazvuky pre samoplatcov. Nemá teda význam pre dobrý pocit žien hradiť si tieto ultrazvuky z vlastných zdrojov?

Ak chcete finančne podporiť svojho sonografistu týmto spôsobom, pokojne tak spravte. (Úsmev.) Medicínsky, teda na základe štúdií, však u žien bez zvýšeného rizika takýto skríning zmysel nemá. 

Určite sa objavia príbehy, keď žena išla na ultrazvuk prsníkov a niečo jej našli. Ale na tom sa, žiaľ, nedajú robiť závery pre celú populáciu. Zdravá populácia pacientok, ktoré nemajú genetickú predispozíciu, nemá benefit zo skríningového ultrazvuku. No treba dodať, že ak niekto chce, tento ultrazvuk nie je zakázaný a je možný. Len si treba povedať, čo od neho pacientky očakávajú a či im to skutočne môže ponúknuť.

Tu sa však nebavíme o ultrazvuku v prípade, že si žena niečo v prsníku nahmatá. To už nie je skríning, ale diagnostika.

Ministerstvo zdravotníctva argumentuje tým, že spoľahlivejšie ako ultrazvuk je samovyšetrenie prsníkov. Podľa združenia Amazonky si však samovyšetrenie na Slovensku robí len desať percent žien. Možno aj preto, že sa spoliehali na výsledky pravidelného ultrazvuku. Stačí sa do štyridsiateho piateho roku skutočne spoliehať len na samovyšetrenie?

Samovyšetrenie je dobrá vec na to, aby žena nadobudla vyššie povedomie o svojom zdraví, aby vnímala, ako sa mení jej prsník. Ale nie je to odporúčaná metóda skríningu v žiadnom zo spomenutých medzinárodných odporúčaní. 

Existuje analýza zo štúdií z roku 2003, ktoré chceli randomizovať porovnanie pacientok, ktoré si robili samovyšetrenie a ktoré nie. Štúdiu predčasne ukončili, lebo len malé percento pacientok samovyšetrenie robilo skutočne pravidelne a dôkladne. 

V oficiálnych odporúčaniach vedeckých spoločností sa objavujú tri negatívne faktory v súvislosti s pravidelným samovyšetrením. Samovyšetrenie vedie k vyššiemu počtu biopsií. Alebo, naopak, dá to pacientke falošnú istotu, že si nič nenahmatala, a teda že tam nič nemá, čo nemusí byť pravda. Lebo malé nádory sú vo väčšine prípadov nehmatné. Mamografia by mohla vidieť aj tento malý nádor. 

Navyše môže samovyšetrenie zvyšovať pocit strachu, respektíve úzkosti pacientok, že čo ak si niečo v prsníku predsa len nájdu alebo prehliadnu.

Čo potom zostáva mladým ženám do štyridsiatky, keď väčší benefit nemá ultrazvuk ani samovyšetrenie a mamografia je až od štyridsiatich piatich rokov? Je predsa tragédia, keď sa diagnostikuje rakovina žene, ktorá má napríklad ešte malé deti a celý život pred sebou, v neskorom štádiu. 

Rakovina mladých žien je často geneticky podmienená. Nie je to stopercentná pravda, ale treba vyhodnocovať rizikové faktory. Zdravá žena bez rizikových rodinných faktorov má minimálnu šancu dostať rakovinu prsníka do štyridsiateho piateho roku. 

Margita VanovčanováRakovina zaútočila na všetko ženské, čo bolo vo mne

Zuzana Hanusová

Lepšie ako hľadať rakovinu, ktorú možno nikdy nedostanem, je podstatné venovať sa primárnej prevencii a zamerať sa na to, čo môžem urobiť pre to, aby som tú rakovinu nedostala, a ktoré rizikové faktory viem ovplyvniť. Nikdy to riziko nedostaneme na nulu, no dá sa značne ovplyvniť. 

Dnes vieme, že zdravý životný štýl ako šport, zdravá strava, nefajčenie, obmedzenie alkoholu, ale aj tehotenstvo, obzvlášť do tridsiateho roku života, a dojčenie podstatne znižujú riziko dostať rakovinu prsníka.  

Každý z nás si nesie nejaké svoje individuálne riziko.

Mladé ženy, ktoré majú viaceré deti za sebou a dojčia dnes aj niekoľko rokov, majú stále nejaké zmeny na prsníkoch a nahmatajú si nejaké hrčky. Rakovina sa nevyhýba ani dojčiacim ženám. Majú sa po novom samy dožadovať vyšetrenia pri akejkoľvek neistote?

Každá žena sa pozná. Keď príde mladá pacientka a povie mi, že si tam našla niečo, čo je iné, tak jej urobím diagnostiku, aby som to skontroloval. Hoci je vo veku, keď je pravdepodobnosť rakoviny nízka.

Sú nejaké objektívne zmeny, ktoré nemožno ignorovať, ako je vtiahnutá bradavka, výtok z bradavky, zmena tvaru prsníka, hrčka v prsníku. Ale ak jeden deň hrčku mám a druhý deň ju počas dojčenia nemám, tak je pravdepodobné, že to nie je nebezpečné. U nedojčiacich žien sa prsník mení aj počas cyklu, ak sú však hrčky väčšie a pretrvávajú, prípadne rastú, odporúča sa skontrolovať tieto nálezy u gynekológa. 

Existujú aj špeciálne typy rakoviny, ktoré vznikajú buď v tehotenstve, alebo počas dojčenia, ale tie sú tiež veľmi zriedkavé. 

Netreba mať paniku, že každá hrčka znamená automaticky rakovinu. Sú aj nezhubné nálezy, rôzne cysty, fibroadenómy a podobne.

 Foto: Tomáš Puškáš/Postoj

Podľa nedávnej štúdie z Karolinska Institute vo Švédsku ženy, ktoré zmeškajú svoj prvú prehliadku mamografie na skríning rakoviny prsníka, majú o štyridsať percent vyššie riziko úmrtia na túto chorobu. Vedci zistili, že až každá tretia žena sa nezúčastnila na svojej prvej mamografii. A to hovoríme o vyspelom Švédsku. U nás je účasť na mamografickom skríningu údajne okolo tridsať percent, čo je veľmi málo.

Spomínaná štúdia zo Švédska porovnala skupinu žien, ktoré prijali pozvanie na prvý skríning mamografiou, a skupinu, ktorá ho neprijala. Skupina, ktorá sa nezúčastnila na prvom skríningu, sa počas sledovaného obdobia menej častejšie zúčastňovala aj na ďalších mamografiách. 

Tu sa ukázal rozdiel, že skupina pacientok nezúčastňujúcich sa pravidelne na mamografiách mala diagnostikované nádory v pokročilejších štádiách, hoci incidencia rakoviny prsníka bola v oboch skupinách takmer identická. Takto to interpretujú aj autori štúdie, že teda nález nádorov v pokročilom štádiu zvýšil riziko úmrtia na rakovinu, čo len znova potvrdzuje potrebu efektívneho záchytu nádorov v skorom štádiu.

Existuje nejaký dokázateľný súvis medzi vekom a rakovinou prsníka?

Určite áno. V rámci svojej dizertačnej práce som sa zaoberal vplyvom veku na rakovinu prsníka. Od prvej menštruácie sa s každou ďalšou menštruáciou prsník mení, trochu narastie, mliekovody sa trošku pomenia a diferencujú sa bunky. Od dvanástich rokov cca do päťdesiatky sa prsník teda každý mesiac mení. 

V prsiach sú dva typy buniek, rýchlo sa deliace a pomaly sa deliace. Konečnú kompletnú diferenciáciu buniek v prsníku dosahuje telo po prvom vynosenom tehotenstve. Vtedy sa zmení dominancia rýchlo sa deliacich buniek na pomaly deliace sa bunky. Preto vieme, že počet tehotenstiev, vynosených a oddojčených detí, znižuje riziko rakoviny prsníka.

Toto je fakt.

Áno, toto je preskúmané, je to fakt. Počet porodených detí je vysoký protektívny faktor rakoviny prsníka. 

Vieme tiež, že keď má žena prvé dieťa po tridsiatke, z biologického hľadiska to už nie je také protektívne, ako keby dieťa mala pred tridsiatkou. Ukazuje sa, že časový rozstup medzi prvou menštruáciou a prvým pôrodom je rozhodujúci pre vznik rakoviny prsníka.   

S rastúcim vekom sa kumuluje počet mutácií v našom tele a zároveň vystavení dlhodobému vplyvu hormónov a iných kancerogénnych faktorov, čím sa vysvetľuje s vekom rastúce riziko rakoviny. 

Menopauza teda nie je hlavný dôvod, prečo sa po päťdesiatke objavujú častejšie rakoviny prsníka.

Nie, lebo nie všetky rakoviny prsníka sú hormonálne závislé. To je len podtyp z troch typov. Ide o komplexnejšie procesy.

Čítame správy, že stúpa počet rakovín pri mladších ročníkoch. Zažívate to aj vy v praxi gynekológa?

Zachytil som to, momentálne sa diskutuje, prečo to tak môže byť. Špekuluje sa nad životným štýlom, vplyvom prostredia, nad vplyvom užívania hormonálnej antikoncepcie. To všetko môže ovplyvňovať výskyt rakovín prsníka.
 

Foto: Tomáš Puškáš/Postoj

Vnímate, že v Nemecku sú ženy viac informované o prevencii?

Ženám v Nemecku poisťovňa hradí gynekologické prehliadky raz ročne a žena má nárok na vyšetrenie prsníkov u gynekológa, čo znamená inšpekciu a prehmatanie prsníkov a pazuchových uzlín. 

Teda v Nemecku nedominuje ani tak samovyšetrenie prsníkov, ale pravidelná návšteva gynekológa, ktorý urobí výter z krčka maternice, prehmatá prsníky a zisťuje rodinnú anamnézu.

V diskusii, či zrušiť na Slovensku soná prsníkov u mladých žien, sa objavili aj námietky niektorých ambulantných gynekológov, ktoré opísali aj prípady, keď sa na preventívnom ultrazvuku našli roztrúsené niekoľkomilimetrové nádory, dokonca s metastázami, ktoré sa nedajú bežne nahmatať a ktoré odhalil len ultrazvuk.

Môže byť, ale znova sa vraciame k potrebe celopopulačného skríningu, aby sme jednej žene našli malé roztrúsené nádory. Tu sa pýtam, či nemala takáto pacientka zvýšené rodinné riziko.

Lebo ak má pacientka predispozíciu, tak je v inom skríningovom programe. Teda aspoň v Nemecku je to tak. Takéto ženy majú u nás raz ročne ultrazvuk a MRT, prípadne aj mamografiu, a to aj v mladšom veku. Ide o skupinu pacientok s vyšším rizikom.

Ešte stále kolujú mýty okolo mamografie, že stláčanie prsníka a silnejšie žiarenie môžu spôsobiť rakovinu. Mnohé ženy sa tohto vyšetrenia boja. 

Mamografia funguje na báze röntgenového žiarenia, avšak dávka žiarenia, ktorú pacientka pri mamografii dostane, je minimálna a pohybuje sa okolo 0,4 milisieverta. Ročne sme zo Zeme, len z toho, že tu žijeme, vystavení žiareniu medzi troma až šiestimi mSv. Jeden dlhý let lietadlom spôsobí rovnakú radiačnú dávku. 

Gynekológ Štefan LukáčGynekológia nemá v Nemecku ideologický podtón. Aj kresťania môžu robiť kariéru, hoci nevykonávajú potraty

Zuzana Hanusová

Mýtus je aj to, že stlačenie alebo biopsia rozšíria rakovinu. 

Mamografia môže byť bolestivá. Treba otvorene komunikovať o tom, že ten prsník sa tam stlačí a nie je to príjemné. Je však možnosť použiť chladivý gél na znecitlivenie alebo dať si predtým tabletku proti bolesti. Ide o to, nájsť spôsob, ako tú mamografiu umožniť, lebo benefity sú objektívne. A potom sú aj ženy, ktorým to nič nerobí.

Aj odborníci pripúšťajú, že napríklad pri tuhom tkanive prsníka je aj mamografia slepá. Ako žena zistí, či má tuhé tkanivo? 

Súčasťou zobrazovacích metód ako sono alebo mamografia je aj klasifikácia toho, aký tuhý je jej prsník. Sú tam tri až štyri stupne podľa toho, či tam dominuje tukové tkanivo alebo väzivo. Na mamografii sa to žena dozvie. 

Sú pacientky, ktoré majú tuhé prsníky, a robili sa štúdie, či v takýchto prípadoch nebudeme robiť iba ultrazvuk. Ukázalo sa však, že ultrazvuk má v týchto prípadoch zmysel až po mamografii. 

Momentálne vyjadrenia odborných spoločností na základe štúdií neodporúčajú robiť skríning iba ultrazvukom ani u pacientok s denznými prsníkmi. 

Mamografia nie je v ich prípade slepá, má obmedzenú výpovednú hodnotu, ale aj napriek tomu sa takto dajú nájsť nejaké ložiská a zmeny architektúry, mikrokalcifikáty. A zároveň aj vďaka umelej inteligencii sa mamografia u týchto pacientok zlepšuje. 

Ukazuje sa, že ženy s vyššou denzitou prsníka majú vyššie riziko výskytu rakoviny prsníka, preto je podstatné, aby chodili na pravidelné prehliadky.
 

Foto: Tomáš Puškáš/Postoj

Na Slovensku máme podľa biochemika Pavla Čekana menšiu dostupnosť skríningových technológií pri rakovine prsníka v porovnaní s vyspelými štátmi plus nedostatočný prístup k inovatívnej liečbe. Ako tvrdí, pri určitom type rakoviny sa vo svete tretina až polovica pacientov lieči cez klinické štúdie, na Slovensku však chýbajú.

Ak mám hovoriť za naše centrum ako reprezentanta Nemecka, máme veľa pacientok v klinických štúdiách, ale nie všetky sa týkajú iba nových liekov. 

Je pravda, že pacientky liečené v štúdiách majú lepšie prežívanie ako tie, ktoré nie sú liečené v štúdiách. Už aj preto, že pri štúdiách sa robí intenzívna kontrola. Odporúčame preto pacientkam, aby sa na štúdiách zúčastňovali. 

Čo sa týka dostupnosti inovatívnych liekov na Slovensku, vnímam ako srdcervúce, že ženy, ktoré majú metastázovanú rakovinu prsníka, si musia organizovať zbierky na lieky, ktoré im predĺžia život možno o dva-tri mesiace. A potom sa dozvieme správy, ako sa využívajú štátne peniaze na rôzne dotácie či letenky. 

Viem, že je náročné financovať z verejného poistenia onkologické lieky, lebo tie, ktoré aktuálne prichádzajú na trh, sú veľmi drahé. Je za nimi náročný klinický výskum na tisícoch pacientov plus tieto výskumy sú medzinárodné, aby sa predišlo skresleniam v rámci jednotlivých krajín, a to niečo stojí. Zdroje sú limitované v každom zdravotnom systéme. 

Preto je potrebné rozdeliť, na čo má zmysel dávať zdroje a na čo nie. Budeme radšej platiť skríning rakoviny prsníka dvadsaťročným pacientkam, ktorých riziko na rakovinu prsníka je minimálne, alebo tie peniaze dáme radšej na liečbu tej jednej mladej pacientky, ktorá to skutočne potrebuje, pričom to zlepší jej prežívanie a na tú rakovinu nezomrie?

Spomínali ste použitie umelej inteligencie pri skríningu, je už v Nemecku používaná aj pri liečbe rakoviny prsníka?

V skríningu existujú veľké štúdie a silné dôkazy o tom, že AI zmysel má. 

Čo sa týka liečby, pred mesiacom sme s kolegami z Harvardu vydali článok v prestížnom časopise The Breast o tom, kde sa momentálne nachádza umelá inteligencia pri liečbe pacientok.

K čomu ste došli?

Že umelú inteligenciu je potrebné brať diferencovane v tej-ktorej oblasti. 

Doména AI je stále analýza obrázkov a diagnostika. Pri ožarovaní vie pomôcť nasmerovať žiariče tak, aby triafali ložisko nádoru a chránili ostatné orgány. V tomto segmente je AI už doma. 

Čo sa týka operatívnej terapie, tam je len v začiatkoch. Vie napríklad predpovedať, ako bude vyzerať prsník po operácii, alebo pred operáciou povedať, či predpokladajú komplikácie po operácii. Pribúdajú aj práce, ktoré používajú AI na posúdenie resekčných okrajov. V chirurgickej liečbe zatiaľ nemá veľké uplatnenie a iba sa skúša, kde má a kde nemá zmysel. 

Čo sa týka chemoterapie, tak v roku 2023 sme robili štúdiu – dodnes je často citovaná –, kde sme skúšali ChatGPT. Zisťovali sme, či AI dokáže dať lekárom odporúčania, ako liečiť pacientky s rakovinou prsníka. Zistili sme vtedy, že odporúčania boli veľmi všeobecné a nepresné, avšak jednoducho vysvetlené. Preto sme potom v ďalšej štúdii zisťovali, či vie pacientkam povedať presné informácie o vedľajších účinkoch liečby lepšie ako Google. Tam to už bolo oveľa presnejšie.

Takže zatiaľ vás lekárov nenahradí.

Zatiaľ nie. Ale pekne nás vie dopĺňať, tým, že máme čoraz menej lekárov a pacientov pribúda, potrebujeme tomu prispôsobovať aj zdravotný systém. Preto som sa vo svojej habilitačnej práci zameral na to, ako bude vyzerať liečba pacientok s rakovinou prsníka v budúcnosti. 

Umelú inteligenciu budeme potrebovať, len musíme nájsť miesto, kam ju zaradiť. Nenahradí lekárov ani personál, ale skôr vytvorí priestor na to, aby som sa ako lekár zameral na podstatné veci, napríklad čas s pacientkou pri rozhovore a spoločnom plánovaní liečby.  

Riešenie terapeutických postupov je stále komplexné a závisí od individuálneho plánu pacientky, kde má ten tumor, či sú postihnuté uzliny, či má iné riziká a podobne. Je tam veľa premenných, ktoré hrajú rolu, a umelá inteligencia to zatiaľ nezvláda. 

Na Slovensku nemáme k dispozícii testy z krvi, ktoré vedia detegovať cirkulujúcu nádorovú DNA, o ktorých sa už hovorí v zahraničí. Tento spôsob by mal podľa Pavla Čekana pomôcť najmä mladším pacientkam, ktoré ešte nie sú v limite na mamografiu. Aký máte na to názor?

Téma liquid biopsy je veľká neznáma, ktorá momentálne rastie, a len postupne do nej vniká svetlo. Nevieme ju zatiaľ použiť na skríning rakoviny prsníka, lebo neplatí, že ak má žena cirkulujúce nádorové bunky, tak má určite rakovinu prsníka. 

V Heidelbergu sa udial v tejto téme vedecký škandál, pre ktorý prišlo o miesta niekoľko vedcov. Udávali, že vyvinuli test, ktorý mal odhaliť rakovinu prsníka z krvi, čo však nebola pravda.

Diskusie sa momentálne vedú o tom, že pacientky, ktoré majú veľké riziko recidívy po rakovine prsníka a chodia pravidelne na kontroly k onkológovi, budú práve sledované na prítomnosť cirkulujúcich nádorových buniek a nádorovú DNA, či sa ich hodnoty menia.  

O tom vedie naša klinika aj veľkú medzinárodnú štúdiu SURVIVE. Ak budú hodnoty rásť, tak sa urobí CT, či sa nájde niekde recidíva alebo metastázy.

Na to nadväzujú ďalšie dve štúdie, ktoré smerujú k tomu, že ak sa tam nájdu tieto bunky v istých hodnotách a pacientky dostanú istú cielenú liečbu, či to povedie k tomu, že nenastanú žiadne metastázy. 

Iná štúdia riešila to, že ak sa zistilo, že pacientky mali po liečbe zvýšenú hladinu cirkulujúcich nádorových buniek, majú vyššie riziko metastáz. Naopak, pacientky, ktoré po liečbe nemajú cirkulujúce nádorové bunky, majú riziko metastáz veľmi nízke.