Budúcnosť autopriemyslu Oprávnene sa zaoberáme zákazom spaľovacích motorov, ale uniká nám digitálna revolúcia

Združenia európskych automobiliek a dodávateľov poslali 27. augusta predsedníčke Európskej komisie dôležitý list. V týchto dňoch sa rozhoduje o budúcnosti autopriemyslu v EÚ. No pokým všetci riešia „zelenú“ tranzíciu a budúcnosť, priemysel zatiaľ mení digitálna revolúcia.

Viacero ľudí už roky poukazuje na výzvy a problémy spojené s de facto zákazom predaja nových áut so spaľovacím motorom v EÚ po roku 2035. To bolo päť minút pred dvanástou. Teraz to začínajú chápať viacerí a bijú na poplach, hoci už je päť minút po dvanástej.

Regulovaný prechod na masovú elektromobilitu je od začiatku z princípu politickým cieľom, ktorý narazil na minimálne dve veľké globálne ruptúry: pandémiu covidu, ktorá odhalila zraniteľnosť dodávateľských reťazcov, a situáciu po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá priniesla okrem iného aj enormný rast cien energií a tlak na verejné rozpočty (obzvlášť ak berieme do úvahy plány na masívne zbrojenie).

EÚ je tu, zdá sa, v pozícii pomyselného blázna, ktorý nie je ochotný či schopný reflektovať zmenenú realitu a trvá na svojich pôvodných cieľoch, stratégiách a plánoch, hoci tie boli tvorené v úplne odlišnej geopolitickej aj geoekonomickej situácii. Toto platí špecificky aj o vybraných províziách tzv. Green Dealu vrátane de facto zákazu nových spaľovacích motorov.

O nereálnosti a nerozumnosti tohto zákazu hovoria otvorene už aj predstavitelia priemyslu. Doslova sa v ich liste píše, že vzhľadom na súčasnú priemyselno-ekonomickú, ale aj geopolitickú situáciu v EÚ a vo svete je koniec nových spaľovákov v roku 2035 nereálnym cieľom, ktorý treba „rekalibrovať“.

Píše sa aj o potrebe flexibilnejšieho, pragmatickejšieho a zároveň komplexnejšieho prístupu, ktorý nezabije európsky priemysel a prosperitu v mene znižovania CO₂. Explicitne sa spomínajú aj nové, veľmi efektívne spaľovacie motory ako súčasť riešenia, ktorú treba podporiť a ktorej treba umožniť žiť aj po roku 2035 – nie ako problém.

Žiadajú prísne dodržiavať (v praxi) princíp technologickej neutrality, ktorou sa dá tiež dekarbonizovať, ale najmä nás vie udržať konkurencieschopnými, lebo dodávateľské a hodnotové reťazce spaľovacích motorov sú v EÚ, pričom v prípade elektrických vozidiel je to (zatiaľ) presne naopak a EÚ je závislá od neeurópskych aktérov.

V liste sú ešte ďalšie pozorovania a výzvy, ktorými sa 12. septembra bude na strategickom stretnutí zaoberať Európska komisia.

No kým teraz sú všetci sústredení na „zelenú budúcnosť“ autopriemyslu, v diskusii úplne absentuje iný kľúčový moment – autá dneška a budúcnosti už nie sú len „presunovadlá“ z bodu A do bodu B. Sú to počítače či možno skôr smartfóny na kolesách. V ich centre leží software. Deje sa digitálna revolúcia a my o nej hovoríme málo alebo vôbec, pričom prináša veľké príležitosti, ale aj riziká.

Europoslanec Alexandr VondraAk Európa nebude robiť realistickú politiku, zle skončí. Zákaz spaľovákov treba zrušiť

Jakub Lipták

Digitálna revolúcia a „softwarové vozidlá“

Digitálna revolúcia v globálnom autopriemysle prekresľuje dodávateľské aj hodnotové mapy. Ale zďaleka nejde len o to – nové softwarové vozidlo (teoreticky je jedno, či ide o elektrické alebo o spaľovák, hoci hladšia integrácia prebieha v spojení s elektrickým pohonom), v angličtine software-defined-vehicle alebo SDV, má množstvo nových funkcií, spôsobilostí a schopností, ktoré umožňuje centrálna integrácia softwaru. A to ešte uvidíme, keď príde rozsiahlejšie využívanie umelej inteligencie.

Nebudem zachádzať do technických a technologických podrobností, tu a teraz je dôležité niečo iné. Má to možné implikácie aj pre osobnú slobodu, súkromie, slobodu pohybu, individuálnu a národnú bezpečnosť.

Spolu s kolegami v Adapt Institute sa vďaka Korea Foundation už skoro rok venujeme špecificky identifikácii kľúčových faktorov zmien, ktoré SDV prinášajú. Analyzujeme zásadné neistoty a v týchto týždňoch prechádzame postupne metódami tzv. strategic foresight k modelovaniu scenárov možného strednodobého vývoja spolu s identifikovaním dôsledkov, príležitostí aj rizík s tým spojených.

Finálny výsledok bude v podobe holistickej analýzy k dispozícii koncom tohto kalendárneho roka.

Nové obchodné modely aj efektivita

SDV vie priniesť veľké zefektívnenie vo vzťahu k využívaniu energie, resp. minimalizovanie jej strát. Predstavme si to tak, že dnes sú elektrické vozidlá so všemožnými funkciami pomyselne na polceste.

Úspešné prebudovanie elektrickej a elektronickej architektúry, na ktorej sú vozidlá postavené, integrácia softwaru, jeho plná kompatibilita s hardwarom a využitie umelej inteligencie vie priniesť vozidlá, ktoré mimoriadne efektívne pracujú s dostupnou energiou a premieňajú ju v pohyb, ale aj zabezpečenie proti nehodám či rôzne druhy pohodlia a zábavy za volantom (alebo aj bez neho, ak dôjde aj k autonomizácii).

Menia sa aj obchodné modely automobiliek, keďže software prináša nové príležitosti na zisk. Možnosť updatovania aj upgradovania vozidla na diaľku znamená v praxi to, že kým doteraz bolo vaše auto v najlepšom stave a s najnovšími technológiami v momente, keď ste s ním odišli z predajne, v budúcnosti môže byť stále lepšie, keďže automobilky budú prichádzať so stále novými a rozšírenými balíčkami updatov, ktoré si do vozidla jednoducho nainštalujete. Sú otvorené dvere aj takpovediac nekonečnej softwarovej individualizácii automobilu.  

Kyberbezpečnosť, súkromie či sloboda pohybu

Nové spôsobilosti SDV však prinášajú aj riziká. V budúcnosti môžu mať dosah na slobody jednotlivca aj bezpečnosť celého štátu.

Každú sekundu na ceste zbierajú, vyhodnocujú, odosielajú i prijímajú obrovské množstvo dát – o celom prostredí vrátane svojich používateľov. Otázkou je, kam presne sa tieto dáta presúvajú a najmä kto má nad nimi kontrolu a ako ich využije – či potenciálne zneužije.

SDV fungujú na princípe neustáleho pripojenia na sieť, pričom majú množstvo softwarových a digitálnych rozhraní, cez ktoré je o to ľahšie vniknúť hackerom. Technológie typu steer-by-wire alebo brake-by-wire zabezpečujú otáčanie kolies alebo brzdenie elektronicky, resp. elektricky, a teda – zjednodušene – prestáva existovať mechanické, takpovediac fyzické spojenie medzi volantom a kolesami či brzdovým pedálom a brzdami.

Regulácie, ako je napríklad NIS2 v EÚ, začínajú čeliť aj tomuto zásadne sa meniacemu charakteru automobilu, pričom sa dáva do popredia najmä kybernetická bezpečnosť. Inovácie sú mocný nástroj na riešenie nových problémov a predpokladám, že sa veľa z dnešných technických či technologických problémov podarí vyriešiť alebo aspoň minimalizovať.

Úplne bez rizika sa žiť nedá, no riziká idú v tomto prípade za horizont príležitostného hacknutia. Čím viac bude na cestách SDV, tým viac porastie aj zraniteľnosť na celonárodnej úrovni. Pri väčšom kybernetickom útoku môže poľahky dôjsť k ochromeniu dopravy a infraštruktúry vrátane tej kritickej.

Potom je tu aj diskusia o tom, či si – zjednodušene povedané – vieme SDV vyrábať sami alebo ich vývoj a výroba prehĺbi našu závislosť od tretích krajín, menovite od Číny či USA.

Môj nemecký spaľovák a čínsky e-rajPo svojej ceste do Číny mám trošku iný názor na elektroautá

Martin Leidenfrost

SDV potrebuje na fungovanie množstvo surovín, ktorými EÚ nedisponuje alebo ktoré neťaží a nespracováva. Ďalej potrebuje veľa pokročilých vysokovýkonných polovodičov či iných komponentov typu kamery, radary a lidary, v ktorých vývoji a výrobe dominujú neeurópske štáty. Pri súčasnej volatilite a nepredvídateľnosti medzinárodného (obchodného) poriadku, ktoré môžeme každý deň sledovať v priamom prenose, to nie je rozumná strategická pozícia, ale presný opak.

Dôležitou otázkou bude aj modelovanie vo vzťahu ku generačným, regionálnym či iným rozdielnym preferenciám dnešných a budúcich zákazníkov, ktoré budú zásadne ovplyvňovať to, aké automobily na cestách uvidíme, aké budú mať schopnosti a koľko ich vôbec bude.

Bude to mať relevanciu nielen pre celú EÚ alebo našich partnerov, ako je Južná Kórea, ale špeciálne aj pre Slovensko, stále ešte vzhľadom na výrobu globálnu automobilovú veľmoc. Podarí sa nám vývojom a inováciami nastúpiť aj do vlaku digitálnej revolúcie?

Analógový svet či dystopická budúcnosť?

V prípade SDV je popri fyzickej a kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti kritickej infraštruktúry dôležitá aj otázka zachovania osobných práv, slobôd a súkromia. Nie je totiž vylúčený ani dystopický scenár, v ktorom práve takéto vozidlá dopomôžu k praktickému potlačeniu napríklad slobodného nekontrolovaného pohybu, práva súkromného majetku či súkromia (fyzického i digitálneho).

Pamätáte si, keď váš otec zabezpečoval auto na noc aj pomocou železnej tyče pripevnenej na volant? Možno časom uvidíme návrat podobných analógových riešení, ktorými budeme bojovať proti najnovším technologickým výzvam a rizikám.

Alebo ostane na cestách jednoducho viac starých áut – pokiaľ bude zachovaná sloboda výberu, čo, mimochodom, pôjde priamo proti ekonomickým, politickým aj ekologickým cieľom, ktoré si v EÚ kladieme.

Zároveň je táto digitálna revolúcia príležitosťou aj pre Slovensko, ktorej sa treba chopiť. Netreba však ani zabúdať, že niekedy ukazujú dejiny aj slepé uličky, a najmä na to, že v centre tohto všetkého by nemal byť software, ale človek.