Civilná pripravenosť Čo s dronmi nad hlavou?

Vedieme rozsiahle diskusie o tom, aké drony sa používajú na Ukrajine, aké drony by malo nakúpiť naše ministerstvo obrany pre ozbrojené sily, alebo aj o tom, aké drony – a na čo – by mali používať napríklad policajné či hasičské zložky. Typy, využitie, počet, cena, integrácia do existujúcej výzbroje a infraštruktúry. Ale čo civilné obyvateľstvo? Čo občania? Sme pripravení na dronovú dobu?

Kombináciou vecí – v prvom rade kvalitnou štátnickou politikou – by sme sa mali každému konfliktu či vojne snažiť predchádzať. Na druhej strane, ako hovorím už roky (a naposledy napríklad v tomto rozhovore) a ako hovorili mnohí po stáročia predo mnou, čo ak vás niekto napadne? Nemáte sa brániť? Nemáte sa vedieť brániť? Čo ak príde do vášho domu zlodej?

To, že ste trénovali sebaobranu a ste ochotný použiť vhodné prostriedky a skúsenosti na obranu svojho majetku, zdravia a života (a svojich blízkych, ktorí s vami v dome bývajú), nehovorí nič o tom, či ste si do domu zlodeja pozývali alebo nie. Ten však nepotrebuje žiadne pozvanie. Je preto lepšie byť pripravený na niečo, čo sa nikdy nemusí stať, ako riskovať a byť veľmi nepríjemne prekvapený, ak sa to stane.

Navyše pripravenosť nemusí znamenať vysoké extra náklady.

Na Slovensku fungujú Národné obranné sily (NOS) v rámci Ozbrojených síl SR. Je to dobrý projekt hodný celospoločenskej podpory. Nie je však zameraný špecificky na protidronovú obranu a najmä (žiaľ alebo zatiaľ) nemá taký široký zásah, aby bolo realistické očakávať, že výcvikom NOS prejde veľká väčšina občanov SR.

Dronová doba

O tom, že drony sa masívne rozširujú na bojisku aj mimo neho, netreba nikoho presviedčať. Rôzne štúdie (vrátane tých z našej dielne, pripravených priamo pre NATO a Medzinárodný vyšehradský fond) poukazujú na široký aj hlboký vplyv tejto technológie na vedenie vojny, ale aj na dosahy na rôzne odvetvia priemyslu. Dron už dávno nie je len hračka pre pár nadšencov, ktorí chcú mať pekné zábery zo svadby alebo z dovolenky.

Popri rozvinutých diskusiách o tom, čo drony spôsobujú v oblasti vojenstva alebo aká môže byť ich aplikácia v priemyselných odvetviach či poľnohospodárstve (zvyšujú produktivitu, efektivitu, poskytujú nové schopnosti a spôsobilosti), sa zanedbáva diskusia o tom, ako sme proti nim chránení.

Budúcnosť svetovej bezpečnostiTreba sa báť viac Putina alebo AI?

Viliam Ostatník

Presnejšie povedané, aj diskusia o protidronovej obrane a ochrane sa vedie primárne na úrovni ozbrojených zložiek – ako by mali reagovať ozbrojené sily či polícia na neznámy alebo rovno nepriateľský dron. Za akých podmienok a ako ho najlepšie detegovať, identifikovať, a ak treba, tak aj zneškodniť.

Na dronovú dobu, v ktorej sa aplikácia dronov stále rozširuje vo vojenskom aj v civilnom odvetví, však nemusia byť pripravení samotní občania. Respektíve nemusia mať znalosť o tom, ako by pripravení byť mali.

Samozrejme, ide v prvom rade o vec legislatívy – tá určí, či vôbec, resp. za akých podmienok má občan právo na obranu proti dronom takpovediac v každodennom živote. Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (tzv. letecký zákon) definuje všeobecné pravidlá vzdušného priestoru, ako aj neoprávnené zásahy do leteckej prevádzky či zakázané zóny. Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore upravuje oprávnenia polície prerušiť let dronu pri ohrození bezpečnosti.

Zákon č. 321/2002 Z. z. o Ozbrojených silách SR dáva jasné kompetencie príslušníkom OS SR na ochranu vzdušného priestoru a vojenských objektov. No a Trestný zákon (č. 300/2005 Z. z.) zase definuje trestné činy ako všeobecné ohrozenie, porušovanie domovej slobody či neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, čo má relevanciu aj v prípade používania dronov, resp. právnej ochrany proti nim.

Eliminovať nebezpečný dron (jednoducho ho zostreliť, prevziať nad ním kontrolu či prerušiť jeho signál) môžu na Slovensku iba štátne orgány v presne vymedzených situáciách. Príslušníci PZ môžu dron zneškodniť, ak ohrozuje život, zdravie, majetok osôb, narúša verejný poriadok alebo svojím pôsobením pácha trestnú činnosť.

Príslušníci OS (a Vojenská polícia) dron(y) zneškodnia pri ochrane vzdušného priestoru štátu, kritickej infraštruktúry (napr. jadrové elektrárne) alebo vojenských objektov a priestorov. Napokon je tu Zbor väzenskej a justičnej stráže, ktorého príslušníci chránia objekty väzníc, kde platí prísny zákaz lietania.

Ľudovo povedané, občan nesmie zasiahnuť proti dronu. Ak máte nejaké podozrenie alebo vás dron priamo ohrozuje, voláte políciu.

V súvislosti s príslušnou právnou úpravou sa naskytá otázka, či ju občania SR poznajú. Teda či poznajú svoje práva (aj povinnosti) vo vzťahu k dronom.

Je tu však ešte iná rovina: príprava na situácie, v ktorých už neplatí štandardný právny rámec (teda mierový stav), ale prichádza kríza či, nedajbože, vojna.

Nová európska bezpečnosťProblém kontinentu je hlavne politicko-kultúrny. Mali by sme byť hrdí a chcieť byť silní

Viliam Ostatník

Pripravenosť a odolnosť: lepšie ako opak

V čase krízových situácií, ohrozenia štátu alebo vojny sa právny rámec (nielen) na Slovensku prirodzene zásadne mení. Zjednodušene povedané, zásadne sa rozširujú kompetencie silových zložiek a, naopak, obmedzujú sa práva civilného obyvateľstva – vrátane prevádzkovateľov dronov. Dosah to však má aj na protidronovú ochranu.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (s doplnením v zákone č. 319/2002 Z. z. o obrane SR a zákone č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu) dáva hlavnú kostru fungovaniu štátu a spoločnosti v čase krízy a vojny.

Aktuálne platná legislatíva rozlišuje štyri základné krízové stavy:

1. Núdzový stav. Vyhlasuje ho vláda SR (max. na 90 dní) pri živelných pohromách, haváriách či pandémiách, ak sú ohrozené životy a majetok.

2. Výnimočný stav. Vyhlasuje ho prezident republiky na návrh vlády pri vnútornej hrozbe (teroristický útok, rozsiahle násilné nepokoje).

3. Vojnový stav. Vyhlasuje ho prezident na návrh vlády, ak krajine bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo napadnutie cudzou mocou.

4. Vojna. Vypovedá ju prezident na základe rozhodnutia Národnej rady SR, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak si to vyžaduje plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane (NATO).

Práve vo svetle meniacej sa povahy vojny a jej vedenia, konkrétne po incidentoch s vojenskými dronmi v hraničných oblastiach s Ukrajinou, sa začalo opäť intenzívnejšie diskutovať o zavedení nového legislatívneho „medzistupňa“ – stavu ohrozenia. Cieľom by okrem iného malo byť umožniť ozbrojeným silám pružnejšie zneškodniť drony narušujúce vzdušný priestor nášho štátu už v čase mieru bez nutnosti vyhlasovať plnohodnotný vojnový stav.

V krízových a vo vojnových stavoch sa prirodzene sprísňuje zákaz civilných (dronových) letov a, naopak, zvyšujú sa kompetencie štátnych zložiek v prípade potreby neutralizovať vzdušné hrozby. Ak v čase mieru podlieha zneškodnenie dronu prísnej identifikácii, počas vojnového stavu alebo vojny preberajú plnú kontrolu nad nebom Ozbrojené sily SR s prostriedkami protivzdušnej obrany štátu (PVO).

V praxi by to potom znamenalo právomoc na prakticky okamžité zneškodnenie dronov, ktoré narušia vzdušný priestor SR (okrem toho môže prebiehať rozsiahle obmedzovanie telekomunikácie, teda plošné rušenie signálov, obmedzenie frekvencií civilného pásma alebo vypnutie/skreslenie civilných lokalizačných služieb).

Rastúca komplexnosť ako predzvesť úpadkuKolaps spoločnosti neznamená nutne zánik, môže ísť o zásadnú zmenu. Ako sa na to pripraviť?

Viliam Ostatník

Moderné vojny, obzvlášť na Ukrajine či na Blízkom východe, nás však učia, že ochrana proti dronom nemusí byť len vecou ozbrojených zložiek štátu. Samozrejme, je potrebná diferenciácia, o aký dron ide – či o rýchlo letiace drony s pevným krídlom (napr. takzvané kamikadze drony typu Šáhid alebo Geran) alebo prieskumné drony, menšie kvadrokoptéry, FPV drony a pod. Každý z nich si vyžaduje iný prístup.

Ukrajinskí civilisti už roky demonštrujú schopnosti, ako prispieť k obrane štátu v čase vojnového konfliktu. Naučili sa vyrábať a ovládať drony, resp. dronové stíhače, a zbierajú dáta o výskyte nepriateľských dronov. Samozrejme, je to pod tlakom vojny – veľa procesov je debyrokratizovaných a zrýchlených, flexibilita aj adaptabilita sú vyššie. Lekcie sa tu však dajú nájsť aj pre štáty v čase mieru.

Civilisti by už v mierovom stave mohli absolvovať dronové simulácie a aspoň jednoduchý výcvik, ktorý by rozvíjal základné taktické schopnosti: ako identifikovať dron, ako reagovať, ako ho v prípade potreby zneškodniť dronovým stíhačom (či iným nástrojom).

Lekcie by mohli byť poskytnuté aj v otázke čo najjednoduchšej stavby protidronovej technológie v prípade potreby. Poskytovať takéto simulácie, tréningy a výcviky môžu aj súkromníci – firmy, experti či bývalí príslušníci síl – pomocou AI simulácií, hier, workshopov, konferencií či hackathonov. Cieľom má byť rozšíriť nové (proti)dronové spôsobilosti a schopnosti medzi čo najširšie obyvateľstvo.

Úlohy sú teda jasné: po prvé, legislatíva by mala reflektovať meniaci sa charakter vojny a umožniť rozvoj nielen profesionálnej, ale aj civilnej obrany a pripravenosti. Pripravenosť civilného obyvateľstva na sebaobranu a ochranu vzdušného priestoru republiky proti dronom v prípade potreby má byť integrálnou súčasťou národnej obrany.

Po druhé, má dôjsť k rozvoju tejto pripravenosti obyvateľstva s cieľom zvýšiť povedomie (informovanosť), schopnosti aj celkovú odolnosť v prípade núdze. Občania by mali brať svoje práva, slobody aj povinnosti vážne.

Mali by si zvyšovať – z vlastnej iniciatívy – povedomie o svojej odolnosti a pripravenosti. Aj vo vzťahu k dronom, no aj všeobecne k moderným hrozbám, ktoré môžu prísť z rôznych smerov a rôznymi spôsobmi. Žiaľ, aj bez pozvania.