Môj nemecký spaľovák a čínsky e-raj Po svojej ceste do Číny mám trošku iný názor na elektroautá

Po svojej ceste do Číny mám trošku iný názor na elektroautá
Foto: Unsplash.com/Michael Fousert
Iba pred trištvrte rokom som si na tomto mieste osvojil „havanský efekt“. 
5 minút čítania 5 min
Vypočuť článok
Môj nemecký spaľovák a čínsky e-raj / Po svojej ceste do Číny mám trošku iný názor na elektroautá
0:00
0:00
0:00 0:00
Martin Leidenfrost
Martin Leidenfrost
Rakúsky spisovateľ, publicista a scenárista. Stĺpčekár rakúskeho denníka Die Presse, prispieva do viacerých popredných európskych denníkov, spolupracuje s denníkom Postoj a je členom redakčnej rady revue Impulz. Žil dvanásť rokov na Slovensku, žije na rakúskom vidieku. Je ženatý, má dcéru a syna.
Ďalšie autorove články:

Toto ukrajinské prekliate Ani ruská agresia neurobila z malého kriváka Vladimira lepšieho človeka Volodymyra

Nevídané vzrušenie na Konzervatívnom summite Dokázali naši kresťanskí konzervatívci obrátiť mladú africkú moslimku?

Obnovená vízia osem a pol Na protivládnom kádeháckom portáli bez štipky hanby drukujem KDH

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Chválil som sa, že som so svojím 24-ročným dieslom v trende a budem sa voziť na starých spaľovákoch, kým sa len dá.

Dnes stále platí, že so svojím starým dobrým úsporným nemeckým kombi, v ktorom na letných cestách aj prespávam, chcem v marci 2025 osláviť štvrťstoročné narodeniny.

No pravda je aj taká, že môj miláčik ma odvtedy nechal niekoľkokrát v štichu: strop mi padá na hlavu, airbag zlyháva, potreboval som novú nápravu, práve dnes som si ju vyzdvihol s novým hnacím hriadeľom – a zase neštartoval.

Nuž, ten voz môže ešte jazdiť dlho, ale pravidelne to v ňom hrká a škrípe a čoraz častejšie termíny u mechanika vlastne už nestoja za to.

Odvtedy sa stalo ešte aj to, že som v troch čínskych provinciách Kuang-tung, Chaj-nan a Chu-pej zažil, ako vyzerá e-mobilita v praxi.

Nič ma v Číne tak neprekvapilo ako toto: napríklad v každodennej premávke tropického letoviska San-ja alebo aj v 75-miliónovom megacity v delte Perlovej rieky bolo treba spaľováky už hľadať. Vždy keď som sa priblížil k autu alebo mopedu, bolo to e-auto alebo e-moped.

Aký hluk a aký smrad, v centre 17,5-miliónového Šen-čenu to bolo príjemnejšie!

Nemyslím to obrazne, keď tvrdím: keď tam raz za čas po trojprúdovke prejde stavebný kamión so spaľovacím motorom, pôsobí už ako dinosaurus v porcelánovom obchode.

Fakt netuším, kam zmizli všetky spaľováky, ktoré aj v Číne stále musia tvoriť väčšinu vozového parku. Asi ich nechávajú v garáži, možno ešte jazdia v zaostalejších častiach krajiny.

Poviem vám, že je to strašne príjemné. Tichučko, čistučko, harmonické – pre chodca aj pre cestujúceho taxíkom. Keďže mnohí e-vodiči príležitostne robia taxikára, cestoval som v mnohých týchto nových vesmírnych koráboch.

Keď som sa po návrate domov prechádzal po hlavnej ulici svojho bezvýznamného 10-tisícového okresného mestečka, poklepal som si na čelo: aký hluk a aký smrad, v centre 17,5-miliónového Šen-čenu to bolo príjemnejšie.

Aby sme si rozumeli: určite si nerobím ilúzie o „zelenej Číne“. Ekologická stopa Číňana je stále výrazne horšia ako naša európska. Čína síce urobila veľký skok vpred v rozvoji udržateľnej energie, ale donedávna spustila každý týždeň novú uhoľnú elektráreň a elektrina v batériách týchto e-áut je asi bežne z uhlia.

K tomu treba zobrať do úvahy, že väčšina čínskych e-automobiliek je ešte v strate, že štátne dotácie sú významné a že k e-revolúcii prispela aj politika, podľa ktorej majiteľ spaľováka vo veľkom meste musí občas aj roky čakať na povolenie, kým majiteľ e-auta má prednosť.

O metódach sa dá sporiť, nesporné však je, že čínsky prechod na e-mobilitu funguje a európsky nie.

U nás je všetko na hlavu: kým Číňan si kúpi taký BYD Seagull za desať litrov, Európan platí za e-auto stále značne viac než za spaľovák.

Kým Číňan si nabije svoje e-auto za tri eurá, Nemec zaplatí za elektriku päťnásobok až osemnásobok, to znamená, že nabíjanie ani nie je výrazne lacnejšie ako tankovanie.

Slovom, Číňan, ktorý si kúpi e-auto, koná rozumne.

A Európan, ktorý si kúpi e-auto, koná nerozumne.

Milí zelení, takto sa to robí, do psej matere!

Je preto logické, že priemerný Európan s elektronickým vozidlom je obvykle príslušníkom vyššej strednej triedy a dosiahol priemerný vek 56 rokov. Ja som už matuzalem, no naši e-vodiči sú ešte vráskavejší.

Naopak, čínsky majiteľ e-auta je normálny človek. Má v priemere 34 rokov, e-auto je často jeho prvé auto, je to preňho jasná racionálna voľba a nemá čo riešiť.

Milí zelení, takto sa to robí, do psej matere!

To teraz neznamená, že môj ďalší voz bude čínske e-auto.

Pri svojej práci si nemôžem dovoliť, aby ma vlastné auto – iba trošku hyperbolizujem – napríklad odpočúvalo. Aby ma nahrávali tajné stanice čínskej polície, ktoré sa s láskavým dovolením Viktora Orbána údajne etablovali v jednej našej blízkej krajine. Alebo aby som bol nechtiac spojený priamo so súdruhmi v onej ľudovej.

Som odporcom čínskej totality, čínske auto si nikdy nekúpim.

No už nevylučujem, že po ďalšom spaľováku – keď budem po magickej vekovej hranici 56 rokov – sa poobzerám po ojazdenom nečínskom e-autíčku.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Čína Autá elektromobilita spaľovacie motory dotácie
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť