Druckerov návrh na vláde prešiel Cirkevné a súkromné školy dostanú menej peňazí, ak neprijmú nové pravidlá. Definitívne rozhodne parlament

Vláda na druhý pokus schválila návrh ministra školstva Tomáša Druckera, ktorým mení pravidlá pre cirkevné a súkromné školy. Ak sa nestanú verejnými poskytovateľmi, dostanú od štátu menej peňazí. 

Návrh v uplynulých týždňoch ostro kritizovali zástupcovia cirkvi aj súkromných škôl. Tvrdia, že zákon pre nich môže byť likvidačný. 

Vláda v stredu Druckerove zmeny prekvapivo pozastavila, koaliční politici k nim mali výhrady. Nikto však nekonkretizoval, ktorí politici to boli a s čím presne mali problém.

Podľa informácií denníka Postoj mal s návrhom problém aj premiér Robert Fico, ktorý si nechcel pohnevať zástupcov cirkvi.

Pred piatkovým rokovaním prišiel na úrad vlády aj bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Katolícki biskupi popoludní vyhlásili, že so zákonom naďalej nesúhlasia. 

„Konferencia biskupov Slovenska oceňuje otvorenosť vlády pri hľadaní riešení k navrhovanej novele školského zákona. Zároveň však zostáva v rozpore s jej aktuálnou podobou. KBS preto pripraví konkrétne pozmeňujúce návrhy a využije všetky relevantné formy dialógu, aby výsledné riešenie rešpektovalo práva cirkevných zriaďovateľov a prispelo k dobru žiakov i rodičov,“ uviedli v stanovisku.

Nesúhlas v piatok vyjadrilo aj Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré poslalo otvorený list Ficovi, Druckerovi aj ďalším členom vlády.

Robert Fico a Tomáš Drucker. Foto: ÚV

Vláda schválila aj povinnú materskú školu pre deti od štyroch a neskôr od troch rokov. Budú ju musieť navštevovať deti rodičov, ktorí nemajú ukončené stredoškolské vzdelanie. Ostatní môžu deti vzdelávať aj doma.

Prešiel aj návrh o povinnej maturite z matematiky pre väčšinu stredoškolákov.

O zákonoch bude na jeseň definitívne rozhodovať parlament. Drucker tvrdí, že ide o najväčšiu reformu školstva za posledných dvadsať rokov.

Čo všetko Druckerovi prešlo:

• zmena financovania neštátnych škôl,
• povinné predprimárne vzdelávanie od štyroch a neskôr od troch rokov,
• povinná maturita z matematiky,
• možnosť stať sa riaditeľom školy aj pre nepedagógov,
• možnosť vyučovať deti aj pre bakalárov z pedagogických škôl,
• nový vysokoškolský zákon.

Aké zmeny schválila vláda pre súkromné a cirkevné školy

Zmena financovania a postavenia súkromných a cirkevných škôl rozvírila v posledných týždňoch kontroverzie.

Drucker hovorí o zrovnoprávnení, zástupcovia neštátnych škôl tvrdia, že ide o neprimeraný zásah do ich postavenia, a ak sa návrh premietne do reality, môže to byť pre ne likvidačné.

Drucker ustúpil pri stredných školách, zmeny sa ich týkať nebudú a naďalej môžu vyberať školné a ostane im plný normatív.

Ani po pripomienkovom a rozporovom konaní však nenašiel Drucker so zástupcami neštátnych škôl zhodu pri ďalších podstatných bodoch týkajúcich sa materských a základných škôl.

O čo v návrhu ide?

Prvá možnosť: súkromné a cirkevné školy sa stanú verejnými poskytovateľmi výchovy a vzdelávania a zapoja sa do verejných školských obvodov, čo znamená, že pod ne budú spadať oblasti mesta, z ktorých musia zobrať deti. Doposiaľ túto povinnosť nemali. Cirkevné školy upozorňujú, že by takto stratili svoj význam, lebo by hrozilo, že odmietnu žiakov, ktorí majú o vzdelávanie v kresťanskom duchu záujem, a naopak, budú musieť prijať deti, ktoré oň záujem nemajú.

Návrh ponecháva súkromným a cirkevným školám možnosť vziať tridsať percent žiakov bez ohľadu na verejný obvod, do ktorého patria. V pôvodnom návrhu to bolo iba dvadsať percent.

V prípade, že ich obvodom bude celá obec alebo mestská časť, budú musieť vziať až 90 percent detí z tejto oblasti.

Neštátne školy by pri tomto modeli dostali plný normatív na každého žiaka. 

Okrem plnej možnosti vyberať si žiakov by však stratili aj možnosť vyberať poplatky. Väčšina súkromných a cirkevných škôl ich však nevyberá ani v súčasnosti.

Druhá možnosť: neštátne školy, ktoré sa nechcú zapojiť do školských obvodov, môžu podpísať s ministerstvom zmluvu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní. V takom prípade však musia ponúkať niečo navyše oproti bežnému vyučovaniu: inklúzia, prijímanie stanoveného podielu detí zo znevýhodneného prostredia, inovácie sprístupnené iným školám, otvorené vzdelávacie zdroje, vzdelávanie rodičov či učiteľov alebo podpora iných škôl. 

Ak tú to podmienku splnia, nedôjde v ich prípade k zníženiu normatívu o dvadsať percent, ale zrejme len o päť percent. Podľa ministra však môžu získať ďalšie zdroje. Upravovať by to mala vyhláška.

Asociácia súkromných škôl však kritizuje, že to nebude transparentné. „Ministerstvo si necháva otvorené dvere – samo určí, čo sú minimálne a voliteľné záväzky,“ uviedla Eva Ohraďanová, šéfka asociácie.

Tretia možnosť: neštátne školy si môžu súčasný systém svojho fungovania ponechať, ale od štátu dostanú nižší príspevok na svoj chod. Normatívne financovanie by sa im znížilo o 600 eur ročne na jedného žiaka. Škola s päťsto žiakmi by prišla o 250-tisíc eur ročne.

Neštátne školy sa obávajú, že by to bolo pre ne likvidačné, a hovoria, že pripravované zmeny ohrozujú ich postavenie. Kritizujú aj to, že zákon s nimi nebol dostatočne konzultovaný a minister s ním prišiel narýchlo začiatkom letných prázdnin.

V posledných dňoch avizovali, že ak návrh prejde, budú zvažovať verejné protesty. Spúšťajú aj petíciu proti uvedeným zmenám.

Zriaďovateľka Škôlky a školy sv. MichalaČakám, kedy rodičia otvoria oči. Veď Drucker im ide zobrať aj možnosť výberu štátnej školy

Alena Potocká

Drucker absolvoval v uplynulých týždňoch viacero rokovaní so zástupcami súkromných a cirkevných škôl aj s predstaviteľmi cirkví.

Katolícki biskupi už minulý týždeň žiadali od Druckera garancie férových podmienok pre cirkevné školy. Súkromné školy zasa vyzvali ministra, aby návrh stiahol.

V stredu zvýšili katolícki biskupi tlak a žiadali ministra školstva, aby návrhy o zmene financovania a povinnosti zapojiť sa do školských obvodov stiahol.

„Po uskutočnených rozporových konaniach o pripomienkach k ustanoveniam, ktoré oslabujú autonómiu a poslanie cirkevných škôl a ohrozujú ich existenciu, pričom môžu spôsobiť aj ich zánik a taktiež predstavujú neprimeraný zásah do práva rodičov na slobodný výber výchovy a vzdelania detí v školách podľa svojho náboženského presvedčenia, sme žiaľ doposiaľ nedospeli k dohode v zásadných otázkach právnej úpravy a zostávame v rozpore,“ uviedla v stanovisku Komisia KBS pre katechizáciu a školstvo.

Tomáš Drucker, Bernard Bober. Foto: Postoj

Čo ešte Druckerovi prešlo:

Povinná škôlka

Drucker chce, aby boli deti povinne vzdelávané od troch rokov. Pôvodne navrhoval, aby bola od roku 2027 materská škola povinná pre všetky deti od štyroch a od roku 2028 pre všetky deti od troch rokov.

Napokon po kritike veľkej časti rodičov aj politickej opozície ustúpil a súčasný návrh znie, že rodičia budú môcť deti vzdelávať aj doma, musia však mať ukončené stredoškolské vzdelanie. V opačnom prípade musia dať dieťa do materskej školy.

Cieľom ministerstva je podľa jeho slov získať pre návrh širokú podporu, keďže predprimárne vzdelávanie je podľa všetkých medzinárodných výskumov najúčinnejšou investíciou, akú môže štát urobiť pre deti aj celý vzdelávací systém.

Napriek Druckerovmu ústupku môže návrh podľa kritikov naraziť na zložitú situáciu v praxi. V súčasnosti je na Slovensku povinná škôlka od piatich rokov a materskú školu navštevujú už viac ako tri štvrtiny trojročných detí. No predprimárne vzdelávanie často chýba práve deťom z chudobných pomerov, ktoré ho najviac potrebujú. Ako pre Postoj uviedli viacerí odborníci a ľudia z praxe, vymáhanie dochádzky u týchto detí je však veľmi zložité a napriek povinnosti ich rodičia do škôlky nedávajú.

Ďalším problémom môžu byť priestorové a personálne kapacity v materských školách, ktoré môžu byť v niektorých lokalitách nedostatočné.

Povinná maturita z matematiky

Matematika je v súčasnosti na slovenských stredných školách voliteľný maturitný predmet, povinná je iba na matematických gymnáziách.

To by sa malo čoskoro zmeniť a týkať sa to bude prvákov, ktorí nastúpia na strednú školu v roku 2027.

V roku 2031 z nej budú musieť absolvovať záverečnú skúšku žiaci na týchto školách:

• gymnáziá,
• stredné priemyselné školy,
• stredné školy odborného zamerania.

Maturita z matematiky však bude mať na gymnáziách dve úrovne. Nižšia základná úroveň sa má týkať tretieho ročníka. Vyššiu úroveň by absolvovali vo štvrtom ročníku len vybraní žiaci.

Skúška z matematiky nebude povinná na konzervatóriách, športových školách či obchodných akadémiách.

Drucker nechce, aby bola viac strašiakomJe povinná maturita z matematiky dobrý nápad?

Adam Takáč

Čo sú hlavné dôvody, pre ktoré sa Drucker rozhodol zaviesť z matematiky povinnú maturitu?

Ak mladí ľudia nebudú rozumieť základom logického myslenia, dát a počtov, nebudú podľa neho pripravení na svet, ktorý sa opiera o technológie, umelú inteligenciu a dátovú ekonomiku.

„Musíme sa postarať o to, aby matematika nebola strašiakom, ale užitočným nástrojom. Takým nástrojom, ktorému žiaci a študenti rozumejú a ktorý dokážu použiť. Preto dnes ministerstvo predstavilo jednu z najzásadnejších zmien v obsahu, ale najmä forme vzdelávania v matematike za posledné desaťročia,“ povedal Drucker.

Tento rok si maturitu z matematiky zvolilo iba dvanásť percent študentov, najviac ich bolo na gymnáziách.

Maturita z matematiky je povinná napríklad v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku, Francúzsku, v Slovinsku či Chorvátsku.

Po ľuďoch s kvalitnými matematickými vedomosťami volajú aj zamestnávatelia.

Iba štvrtina absolventov našich stredných škôl si vyberá technicky zamerané vysoké školy. Priemysel pritom ponúka 70-tisíc neobsadených pracovných miest.

Riaditeľ neučiteľ

Ďalším návrhom, s ktorým prichádza minister školstva Tomáš Drucker v rámci veľkého balíka zmien, je zámer umožniť stať sa riaditeľom školy aj nepedagógom.

Súčasný zákon prikazuje riaditeľom škôl povinné pedagogické vzdelanie. Drucker chce školy otvoriť aj pre ľudí z iných oblastí. „Ani nemocnicu nemusí riadiť lekár a to neznamená, že sa tam správne nelieči. Majú svojich zástupcov, medicínskych riaditeľov,“ obhajuje minister svoj plán.

V nových pravidlách však chce ponechať poistku. Ak by školu viedol manažér nepedagóg, jeho zástupca by pedagogické vzdelanie musel mať.

Minister tvrdí, že táto zmena môže pomôcť napríklad veľkým stredným školám.

Napokon pri tomto návrhu Drucker urobil zmenu. Riaditeľom sa bude môcť stať človek bez pedagogického vzdelania iba na spojenej škole (napríklad keď sú spojené základná a stredná škola), na strednej škole a na podnikovej škole.

Kritici upozorňujú na riziko absencie pedagogického vzdelania, ktoré môže riaditeľovi chýbať. 

Ďalšia Druckerova novinkaRiaditeľ školy už nebude musieť mať učiteľské vzdelanie. Priláka to do školstva manažérov?

Adam Takáč

Učitelia kandidáti

Slovenské školy dlhodobo trpia nedostatkom učiteľov a podľa prognóz by sa tento stav mohol v nasledujúcich rokoch zhoršovať. Minister školstva Tomáš Drucker prišiel v rámci najnovšieho balíka zmien s nápadom umožniť študujúcim pedagógom vyučovať na školách už po získaní bakalárskeho titulu. Išlo by o tzv. učiteľov kandidátov.

Školy potrebujú podľa ministerstva viac učiteľov, ktorí zvládnu reálne podmienky v triedach. Ich príprava sa preto musí vo väčšej miere prepojiť s praxou. Ministerstvo chce znížiť rozdiel medzi tým, čo sa učí na fakultách, a tým, čo učiteľ naozaj potrebuje, keď nastúpi do školy.

Drucker chce pomôcť učiteľom v najkritickejších regiónoch a spoločne s fakultami nastaviť flexibilné vzdelávacie programy, ktoré umožnia rýchlejšiu kvalifikáciu v predmetoch, kde je najväčší nedostatok pedagógov. Ako najkrízovejšie sa už dlhší čas spomínajú najmä matematika, informatika či chémia.

Učitelia kandidáti by popri štúdiu na magisterskom stupni mali na školách výhody zamestnanca.

V súčasnosti absolvujú študenti učiteľstva v rámci prípravy pedagogickú prax na školách. Podľa mnohých však nie je dostatočná a nepripraví ich na reálne situácie, s ktorými sa ako čerství učitelia v triedach stretávajú.

Učitelia kandidátiDrucker chce pustiť do škôl učiť aj bakalárov. Vyrieši to krízu s nedostatkom pedagógov?

Adam Takáč

Novinky pre vysokoškolákov a sabatikal pre pedagógov

Vláda schválila aj nový zákon o vysokých školách, ktorý má priniesť možnosť kombinovať rôzne formy vzdelávania, uznávanie kreditov aj z iných foriem vzdelávania. 

Pre študentov sa má zaviesť aj možnosť voľby medzi absolvovaním záverečnej stáže alebo písaním záverečnej práce. O forme záverečnej práce by rozhodla vysoká škola, ktorá by zohľadňovala špecifiká príslušného študijného odboru. 

Pre vysokoškolských učiteľov sa má zaviesť sabatikal.

Prehľad zmien (spracované podľa TASR):

• Žiadateľovi sa má umožniť uznať kredity získané nielen absolvovaním predmetov na iných vysokých školách alebo opätovným zápisom do študijného programu, ale aj prostredníctvom iných vzdelávacích foriem, ako sú časti vyššieho odborného vzdelávania, krátke študijné programy, mikroosvedčenia alebo neformálne a informálne vzdelávanie. „Tým sa rozširujú možnosti uznávania relevantných vedomostí a zručností, čo zodpovedá moderným trendom celoživotného učenia sa a dosahovaniu potrebných vzdelávacích výstupov,“ doplnil rezort. Zároveň sa zavádzajú jasné limity na maximálny počet kreditov, ktoré je možné z týchto alternatívnych foriem vzdelávania uznať.
• Pri voľbe absolvovania záverečnej stáže namiesto záverečnej práce má byť vysoká škola povinná jasne definovať náležitosti a požiadavky tak, aby táto aktivita umožnila študentovi preukázať schopnosť aplikovať získané vedomosti, zručnosti a kompetencie v pracovnom prostredí. „Tento prístup posilňuje prepojenie akademického vzdelávania s potrebami trhu práce a zároveň podporuje rozvoj praktických kompetencií nevyhnutných na výkon povolania,“ zdôraznil rezort.
• Pre vysokoškolských učiteľov sa majú zaviesť opatrenia s cieľom zvýšiť atraktivitu tejto profesie. Ide o uzatvorenie zmluvy po deviatich rokoch na funkčnom mieste vysokoškolského učiteľa až po dosiahnutie 70 rokov veku a úprava tvorivého voľna, tzv. sabatikalu, raz za sedem rokov na šesť mesiacov s možnosťou venovať sa vedeckej alebo umeleckej práci či zvyšovaniu svojej kvalifikácie.
• S cieľom debyrokratizácie sa má znížiť počet obligatórne predpísaných vzorov dokumentov a ich formálnych náležitostí, zavádzajú sa elektronické nástroje na doručovanie rozhodnutí a posilňuje sa postavenie jednotnej elektronickej prihlášky. Zdôraznenie elektronizácie je premietnuté aj do možnosti elektronických volieb do akademických senátov a vydávania elektronických dokladov o štúdiu.
• Nový zákon má vytvoriť podmienky aj na poskytovanie krátkych študijných programov. Na zvýšenie úrovne vedomostí, zručností a kompetencií študentov študijných programov tretieho stupňa sa zavádzajú povinné doktorandské školy zamerané na akademické, pedagogické a vedeckovýskumné kompetencie, povinné praktické vyučovanie v profesijných, učiteľských a zdravotníckych odboroch, definovanie inštitútu fakultných škôl a zapojenie odborníkov z praxe do výučby prostredníctvom funkčného miesta profesijného lektora. Podporuje sa zodpovedné a transparentné využívanie umelej inteligencie ako nástroja vo vzdelávaní a v tvorivej činnosti, pričom študenti budú povinní uvádzať jej použitie.
• V oblasti bezpečnosti a podpory študentov sa má posilniť ochrana akademickej pôdy, výslovne sa zakotvuje možnosť vylúčiť študenta zo štúdia v prípade ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti a iných závažných porušení disciplinárneho poriadku. Podporuje sa združovanie študentov a aktívna činnosť študentov sa zohľadňuje napríklad pri prideľovaní internátov alebo kreditov. Vysoké školy budú povinné poskytovať poradenské a podporné služby pre študentov a zamestnancov, pričom sa zavádza systém mentoringu a tútorstva („buddy systém“) na uľahčenie integrácie nových študentov do vysokoškolského prostredia.
• Dôjsť má aj k zmene v spôsobe obsadzovania členov výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Nominácie sa majú nahradiť výberovým konaním, rovnako ako je to v súčasnosti v prípade predsedu výkonnej rady. Členmi výkonnej rady majú byť v súlade s odporúčaniami EQAR dvaja študenti.