Projekt, ktorý žiakom predstavuje veľké diela Oslovuje ich Platón aj Silvester Krčméry. Tínedžerov podceňujeme, mladí túžia po hlbokých debatách

Prečo sa Silvester Krčméry v krutých podmienkach vo väzení snažil zachovať svoj denný režim? Po chvíli premýšľania pätnásťročná gymnazistka odpovedá: „Vďaka tomu nestratil samého seba.“

Jedenásť mladých ľudí z rôznych tried aj rôznych ročníkov sedí v kruhu a spoločne s učiteľkou uvažujú o sile pravdy, ktorej veril Krčméry, a hľadajú odpovede na to, za aké hodnoty by sami boli ochotní obetovať vlastnú slobodu.

Nad týmito témami uvažujú po tom, čo čítali dielo Pravdou proti moci, o ktorom teraz spoločne debatujú. „Je to jedna z najlepších kníh, ktoré sme v tomto roku čítali,“ hodnotia žiaci. Ich slová prekvapili aj učiteľku. „Ide z nej úprimnosť,“ dodávajú.

Sme na krúžku Akadémie veľkých diel na seneckom štátnom Gymnáziu Antona Bernoláka, ktoré je jednou zo šesťdesiatich škôl, ktoré tieto kurzy žiakom ponúkajú. Kurzy sa konajú pod záštitou Kolégia Antona Neuwirtha, ktoré učiteľov nielen vyškolí, ale aj mentoruje v ich ďalšej práci.

Akadémia veľkých diel je unikátny slovenský program, ktorého ústrednou filozofiou je vzdelávanie charakteru. Jeho účastníci vo výtvarnom umení, v literatúre, vo filme či v hudbe nehľadajú fakty na memorovanie, ale cez spoznávanie myslenia veľkých klasikov sa snažia nazrieť do vlastného vnútra.

Je to dobrovoľný kurz, ktorý sa koná po vyučovaní. Zmizne v ňom tradičná hierarchia učiteľ a žiaci a všetci spoločne sa venujú konkrétnemu umeleckému dielu. Učiteľ sa snaží vtiahnuť mladých ľudí do sokratovského dialógu a kladie im otázky, ktoré si vyžadujú hlbšiu reflexiu.

Majú klasickí autori čím osloviť dnešných mladých?

Mladí ľudia čítajú Aristotela či Marca Aurelia, Tolkiena, C. S. Lewisa, ale aj Slančíkovú-Timravu, Hviezdoslava alebo už spomínaného Silvestra Krčméryho. Objavujú zmysel Beethovenovej či Vivaldiho hudby alebo Rembrandtových obrazov. Spoznávajú filmy Obrazy starého sveta, Zlodeji bicyklov či Obchod na korze.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ema priznáva, že vďaka kurzu objavila diela, ku ktorým by sa inak asi nedostala. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Nie je jazyk týchto diel pre dnešných tínedžerov už nezrozumiteľný a nudný? „V prvom roku kurzu som na začiatku mala trochu takéto pocity, ale ich čítaním som si trénovala aj svoju trpezlivosť. Postupne ma však tieto diela do seba vťahovali,“ hovorí sedemnásťročná Ema.

„Vďaka tomuto kurzu som objavila diela, ku ktorým by som sa inak asi nedostala,“ priznáva.

Doteraz ju najviac oslovila práve kniha Silvestra Krčméryho Pravdou proti moci. „Diela, ktoré tu preberáme, obohacujú. Je to asi aj tým, že ich preberáme inak ako na bežnom vyučovaní, väčšinou si knihu celú prečítame, nemáme len ukážky ako na literatúre. Ideme viac do hĺbky,“ hodnotí Ema.

Je tiež prekvapená, ako silno ju oslovili filmy, ktoré si pozreli, či už film Večný svit nepoškvrnenej mysle, alebo aj staršie ako Obchod na korze alebo Obrazy starého sveta. „Nie sú to filmy, ktoré by som si sama vybrala, už tým, že sú čiernobiele. Ale keď som si ich pozrela, hlboko ma zasiahli.“

Prejavil sa spôsob vedenia kurzu aj v Eminom súkromnom živote? „Predtým ako som chodila na akadémiu, neprichádzalo do úvahy, aby som nahlas pred viacerými vyjadrila svoj názor. Bola som vždy tichý človek, pomyslela som si svoje, ale nahlas som to nepovedala. Teraz, ako som si aj viac načítala, aj tým, ako sa v kurze rozprávame, cítim na sebe, že som sa zlepšila vo vyjadrovaní,“ hodnotí Ema.

Podobnú skúsenosť majú aj ostatní študenti. „Viem sformulovať svoj názor aj na ostatných hodinách, keď sa dá prejaviť,“ hovoria chalani.

Matúšovou obľúbenou knihou sa stala Platónova Obrana Sokratova. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Matúš v tejto súvislosti spomína, ako veľmi sa mu páčila Platónova Obrana Sokratova a to, ako Sokrates dokázal formulovať svoje názory. „Bolo úžasné, aké argumenty neprávom obvinený Sokrates používal proti tým, ktorí ho nespravodlivo obviňovali. Z jeho slov bolo cítiť presvedčenie, ako má rád to, o čom rozpráva. Podľa mňa je to určite aktuálne aj dnes,“ dodáva.

Manifest im ukázal, čo je to komunizmus

Všetci nezávisle od seba považovali za veľmi prospešné, že sa hlbšie venovali aj Marxovmu Manifestu komunistickej strany. „Keď to preberáme na hodinách dejepisu, skôr to preletíme, aké veci sa diali a že neboli správne. Nikdy nejdeme viac do hĺbky,“ hovoria.

Potvrdili, že táto téma ich zaujíma aj vzhľadom na súčasné dianie a vidia, že aj dnes sa veľa ľudí v ich okolí zastáva komunistického režimu.

„Myslím si, že nevedia presne, čo všetko ten režim znamená,“ dodáva ďalšia študentka. A ako dospela k takému názoru? „Možno je to tým, že tu na kurze bližšie preberáme príbehy ľudí, ktorí komunizmus zažili na vlastnej koži, lepšie nám to tú dobu približuje a vieme sa lepšie do nich vcítiť,“ myslí si.

Jedna zo študentiek priznala, že sa po prečítaní Manifestu či knihy Silvestra Krčméryho dostala do názorového konfliktu so svojimi rodičmi.

„Ako deti často preberáme názory rodičov. Preto je dobré, že sme tieto diela čítali, že vidíme, čo zažili a ako to vnímali aj iní ľudia, že zažili niečo iné ako naši rodičia. Vďaka tomu si vieme vytvoriť vlastný názor, aj keď naši rodičia ho majú iný. Vďaka kurzu si sami vieme vydedukovať, čo považujeme za pravdivé,“ dodáva.

Mladí ľudia sa zhodujú, že by im takáto forma diskusie vyhovovala aj v bežnom vyučovaní pri ostatných predmetoch. Chýba im, že sa nejde viac do hĺbky.

„Mňa tieto kurzy naučili čítaniu medzi riadkami, a to nielen v preberaných umeleckých textoch, ale napríklad aj na biológii. Je veľa spolužiakov, ktorí k učivu pristupujú tak, že sa to nabiflia, robia to mechanicky. Keby bola výučba taká, ako je na kurze, tak by sme sa to naučili chápať,“ hovorí jedna zo študentiek.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Na kurzoch sa tak mladí ľudia učia nielen spoznávať diela klasikov, ale aj diskutovať, vzájomne sa počúvať, formulovať svoje myšlienky. A nielen to.

„Skôr je to o vzájomnom počúvaní, rešpekte a výmene rôznych pohľadov na konkrétne umelecké dielo. Je pre mňa fascinujúce sledovať, akú silu má umenie a ako sa inak prihovára šestnásťročným žiakom, inak devätnásťročným maturantom, ale aj čo hovorí mne,“ povedala pre Postoj Anna Nemešová, ktorá okrem vedenia kurzu učí na gymnáziu aj dejepis a občiansku náuku.

Anna Nemešová je v programe charakterového vzdelávania Akadémie veľkých diel zapojená od jeho začiatku. A ako tvrdí, veľké diela nemenia len jej žiakov, ale majú vplyv aj na ňu samotnú. „Program obohatil mňa osobne a ovplyvnil aj moju pedagogickú prácu,“ zdôraznila.

Podľa jej slov vďaka kurzu spoznáva vlastných študentov tak, ako jej to bežné vyučovanie neumožňuje. „Po rokoch pedagogickej praxe som v ňom našla vhodný nástroj na napĺňanie vlastného učiteľského cieľa – neučiť žiakov hotové pravdy, ale učiť ich pravdu a krásu hľadať,“ dodáva.

Neznižujme mladým latku

Mladí ľudia ukazujú, že sa neboja ťažkých tém. Často sme to skôr my dospelí, kto ich podceňuje a bez bližšieho poznania zužuje ich svet na povrchné sociálne siete a krátke videá na TikToku.

„Veľakrát sa stáva, že mi učitelia povedia: ,Toto by moji študenti neprečítali.‘ Nemali by sme o nich zmýšľať v malom, ale naopak, mali by sme veriť, že sú schopní prečítať si náročnejší text či pozrieť čiernobiely film, premýšľať o tých témach a rozprávať sa o nich,“ hovorí riaditeľka Akadémie veľkých diel Miroslava Duranková.

„Prestaňme ako učitelia svojim študentom znižovať latku, poďme im ukazovať veci, na ktoré majú – a to sú aj tie veľké diela,“ dodáva.

Dôkazom je aj fakt, že kurzy prebiehajú na šesťdesiatich školách po celom Slovensku a ich účastníkmi nie sú len gymnazisti. Kurzy sú nastavené pre žiakov od 12 rokov, konajú sa v prispôsobenej podobe aj na základných školách, ale prebiehajú napríklad aj na elektrotechnickej priemyslovke.

O tieto kurzy začali prejavovať záujem aj dospelí, či už učitelia, alebo rodičia. Preto sa rozšírili aj mimo stien škôl, konajú sa napríklad v knižnici. V Pezinku kurz otvoril jeden z miestnych kňazov a účastníci sa stretávajú na fare.

Diskusia nad myšlienkami veľkých mysliteľov mení mladým ľuďom aj vzťahy. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Cieľovou skupinou však primárne sú školy a do projektu sa môže zapojiť ktorákoľvek z nich bez ohľadu na región či špecializáciu. Akadémia veľkých diel je autorský projekt, ale začínajú sa ňou inšpirovať aj naši susedia, prvé kurzy otvárajú už aj Česi a Poliaci.

A ktoré diela tínedžerov najviac oslovili? Na prvých miestach je to Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla, Platónova Obrana Sokratova, Rembrandtov obraz Návrat márnotratného syna. Z filmov sú na prvých miestach už spomínané snímky Obchod na korze a Obrazy starého sveta.

„Je pre nás veľmi silné, keď vidíme, že deti sa o tieto diela zaujímajú, ide o veľmi hlboké témy, niekedy až existenčné, a ony hľadajú na ne odpovede. Veľké príbehy im pomáhajú nachádzať odpovede aj vo svojom živote a v situáciách, ktoré prežívajú,“ reaguje Miroslava Duranková.

Ako myslenie mení vzťahy

Ako spomenula učiteľka Anna Nemešová, veľké diela mysliteľov a debaty o nich s mladými zmenili jej pohľad na žiakov a obohatili ju v osobnom i pracovnom živote. Aký vplyv má spoznávanie myslenia klasikov na dnešných tínedžerov?

Akadémia realizuje program na školách už sedem rokov a snaží sa aj o spätný kontakt s mladými, ktorí kurzom prešli. Zisťuje tak, že spoločná debata o silných témach mladých ľudí spája a vďaka tomu si vytvárajú silné vzťahy. Spoločný hlboký dialóg spôsobí, že si zrazu vytvoria pevné priateľstvá s ľuďmi, ktorí by ich na školskej chodbe nikdy nezaujali a s ktorými by sa inak nedali do reči.

Rovnako sa mení aj vzťah študentov k učiteľovi, ktorý ich kurzom sprevádza. „Študenti nám hovoria, že zrazu svojho učiteľa vnímajú inak. Učiteľ sa im na kurze otvorí a oni ho zrazu uvidia aj ako človeka, nielen ako svojho učiteľa,“ hovorí Miroslava Duranková.

Na žiakoch zároveň možno pozorovať ich akademický rast. Začína sa to sústredenosťou, rozvíja sa ich schopnosť vnímať aj dlhší, napríklad čiernobiely film alebo prečítať hrubšiu knihu, sú schopní sústredene počúvať dialóg v rámci skupiny a reagovať na svojich spolužiakov. Rozvíja sa tiež ich čítanie a pozeranie s porozumením – či už pri filme, alebo aj maľbe.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Učiť sa myslieť, kriticky myslieť, dobre myslieť sa učíme od tých, ktorým to dobre myslelo. A keď sa konfrontujeme s touto veľkosťou, učíme sa myslieť aj my. Ponorením sa do diela ideme do vzťahu s jeho autorom,“ hovorí Miroslava Duranková s tým, že si mladí nielen posilňujú logické myslenie a tak zlepšujú svoje intelektuálne cnosti, ale ruka v ruke s tým si rozvíjajú aj morálne cnosti.

„Idú do príbehu, v ktorom vidia, čo znamená byť odvážny alebo zbabelý, čo znamená byť poctivý a čo znamená odpustiť a čo to celé znamená pre nich osobne,“ dodáva.

Miroslava Duranková potvrdzuje, že dostávajú spätnú väzbu aj od učiteľov iných predmetov, ktorí hovoria, že vidno, že študent chodí na akadémiu. Podľa nich sa študent zrazu inak pýta, je pozornejší, inak sa vyjadruje, vidieť, že to, čo hovorí, má premyslené. „Hovoria mi, že keď na maturite odpovedá študent z akadémie, všetci vrátane poroty zrazu stíchnu a počúvajú s otvorenými očami.“

Zaoberať sa dielami klasikov a pochopiť ich je aj drina. Mladí ľudia ukazujú, že sa intelektuálnej námahy neboja. Ukazujú, že majú odvahu ísť do hĺbky, ale na školách na to často nie je čas. Ale to už je na inú tému.