Trump, Musk a high-tech O technologickom optimizme Ameriky, európskych obavách a zápase o budúcnosť

Popkultúrna hádka medzi Trumpom a Muskom ma úprimne znepokojila, pretože som si uvedomil, aké krehké sú základy spektakulárneho spojenectva moci a high-tech sektora v dnešnej Amerike.

Nadávky a obvinenia, ktoré si charizmatický líder USA a geniálny tvorca SpaceX a Tesly pred zrakom celého sveta navzájom posielali, pripomínali divoké rozvodové konania nejakých infantilných hollywoodskych „hviezd“, ktorých sú plné bulvárne plátky s miliónovými nákladmi.

Možno by sme však z hádky medzi dvoma takými bizarnými postavami nemali vyvodzovať príliš ďalekosiahle závery. Nakoniec, Trump a Musk sú zároveň dvoma významnými ľuďmi so zásadným vplyvom na osud sveta, ale zároveň aj dvoma zábavnými postavami z commedie dell’arte, ktorá sa odohráva na politickej a technologickej scéne sveta.

Najviac ma znepokojili Muskove vyhrážky, že z rozčúlenia na „pedofila“ Trumpa sa zameria na zničenie amerického vesmírneho programu. Nakoniec sa to však asi nestane, keďže rozvodové konanie sa už skončilo, tlak bulvárnych médií opadol, a tak aj Muskova rozhorčená reakcia – ako to u ľudí často býva – výrazne oslabla.

High-tech v službách Ameriky

Nedávno som narazil na knihu The Technological Republic (Technologická republika) od Alexandra Karpa a Nicholasa Zamisku, ktorá vyšla vo februári 2025. Karp je spoluzakladateľom a prezidentom známej softvérovej spoločnosti Palantir Technologies a Zamiska je jedným z jej riaditeľov. Pokiaľ ide o knihy o politike, je to asi najzaujímavejšie a najvýznamnejšie dielo, na ktoré som v poslednom čase narazil, hoci o čistej politike sa v nej v skutočnosti veľa nepíše.

Spoločnosť Palantir je novým fenoménom na technologickej mape amerického biznisu, pretože (pokiaľ mi to moje amatérske znalosti dovolia) nezarába na technologických hlúpostiach, ako je vymýšľanie aplikácií na zdieľanie fotografií alebo algoritmov na marketing nejakých komerčných služieb, ale vytvára softvér pre potreby americkej armády, námorníctva a vlády.

Foto: techrepublicbook.com

Kniha napísaná šéfmi tejto spoločnosti je (parafrázujúc spisovateľa a novinára Waltera Isaacsona z denníka The New York Times) „bojovým pokrikom zvolaným v okamihu, keď vstupujeme do éry umelej inteligencie, za návrat k vzťahom z čias druhej svetovej vojny“. Teda do éry, v ktorej sa high-tech priemysel dal do služieb štátu, čím položil základy americkej moci a zabezpečil Amerike víťazstvo vo vojne.

A hoci samotný Karp nie je Trumpovým politickým stúpencom a svoj svetonázor zvykol opisovať ako ľavicový, v intelektuálnych kruhoch USA ho nazvali „americkým šovinistom“. Pretože sa výrazne hlási k nadradenosti západnej civilizácie a životného štýlu nad zvyškom sveta a vyzýva technologický biznis, aby sa spojil s Bielym domom a Pentagónom v boji za víťazstvo Ameriky v nových digitálnych zbrojárskych pretekoch.

Preteky o hegemóniu vo svete

Odkedy Trump opäť prevzal moc, mám dojem, že jeho základným politickým cieľom je urobiť z USA technologické impérium. Jedným z prvých krokov nového prezidenta bolo, že spolu s tvorcom Open AI Samuelom Altmanom inicioval impozantný plán výstavby dátových centier pre AI v hodnote pol bilióna dolárov. Nazvali to Stargate (v jasnej asociácii k Reaganovým Star Wars), pričom to budú spolufinancovať saudskoarabské a japonské fondy.

Pravdepodobne práve tento plán vyvolal prvú, ešte pomerne miernu fázu konfliktu medzi prezidentom a Muskom vzhľadom na jeho rivalitu a nevraživosť voči Altmanovi. Krátko nato Trump zrušil regulačné opatrenia týkajúce sa umelej inteligencie, ktoré vydal jeho demokratický predchodca, čo malo za následok napríklad to, že Google ustúpil od korporátneho zákazu využívania umelej inteligencie na výrobu zbraní.

Marcové prezidentské memorandum týkajúce sa sankcií a pokút ukladaných cudzími krajinami americkým technologickým firmám potom zaviazalo vládu USA k okamžitým odvetným opatreniam. High-tech sektor sa má odteraz považovať za kľúčovú zložku americkej prevahy vo svete.

J. D. Vance v Paríži o umelej inteligenciiV EÚ dusíte rozvoj špičkových technológií prílišnými reguláciami. USA potrebujú odvážnych partnerov

J. D. Vance

Trump má očividne dostatok zdravého rozumu, keď si myslí, že obrana západnej kultúry pred prívalom dekadencie woke, zrýchlené zbrojenie USA a agresívne technologické preteky sú tri neoddeliteľné piliere toho istého imperiálneho plánu.

Zaujímavé je, že šéfovia Palantiru vo svojej knihe predstavujú podobný politický koncept, ktorý nazývajú „technologická republika“. Podľa nich sú súčasné technologické preteky vo svojej podstate politickou záležitosťou, pretože víťazstvo v nich rozhodne o tom, ktorej civilizácii sa podarí získať globálnu hegemóniu.

Karp je verným čitateľom Samuela Huntingtona a domnieva sa, že civilizácie sú odsúdené na rivalitu a stret. Odtiaľ pramení jeho kritika voči napoly idealistickej a napoly libertariánskej ľahostajnosti k potrebám štátu, ktorá je v posledných troch desaťročiach od skončenia studenej vojny taká charakteristická pre firmy v Silicon Valley.

Moderný digitálny priemysel sa totiž stane – alebo sa už stáva – kľúčovou zbraňou vo veľkom zápase o budúcnosť sveta; zápase, ktorý sa pravdepodobne o nejaký čas vyrieši vojnou s využitím vyspelých technológií ako politickým nástrojom.

V takýchto podmienkach nie je úlohou amerických firiem vymýšľať čoraz sofistikovanejšie digitálne hračky pre verejnosť túžiacu po technologických novinkách, ale vyzbrojiť americkú republiku. Samozrejme, za predpokladu, že je táto republika pripravená brániť západné dedičstvo, kultúru a životný štýl pred inváziou sebadeštruktívnej ideológie woke.

Je prekvapujúcou zhodou okolností, že Karp – manažér, ktorý sa považuje za socialistu – a Trump – líder pravicového tábora – sa vo svojich kľúčových analýzach tak jasne zhodujú.

Muskovatenie ZuckerbergaSloboda slova a podriadenie sa aktuálnemu politickému prúdu

Juraj Valach

El Segundo ako nové Silicon Valley?

Medzitým sa myšlienka technologickej republiky opiera o dnes už reálne zmeny v technologicky najinovatívnejšom americkom biznise. V istom zmysle je symbolom týchto zmien stará priemyselná usadlosť El Segundo, ktorá sa rozprestiera južne od letiska v Los Angeles a o ktorej nedávno písal Joel Kotkin (z Texaskej univerzity) v mojich obľúbených novinách UnHerd.

Kedysi toto miesto úplne ovládal ropný priemysel a mesto s niekoľkými desiatkami tisíc obyvateľov vzniklo v tieni mohutných zariadení spoločnosti Chevron. Nedávno sa však El Segundo premenilo na niečo, čo pripomína nové priemyselné mesto, kde svoje továrne postavili desiatky inovatívnych startupov, z ktorých mnohé sú prepojené s Muskovým digitálnym impériom.

Tieto startupy sa od starého Silicon Valley líšia tým, že zamestnávajú predovšetkým inžinierov a mechanikov, nie programátorov, pretože ich poslaním je viesť technologickú revolúciu v zbrojárskom a kozmickom priemysle. High-tech sa tu uplatňuje na výrobu vesmírnych rakiet, satelitov, krídel a motorov pre moderné bombardéry – alebo na výrobu dronov, kľúčovej novej zbrane založenej na digitálnych technológiách, ako vidieť na Ukrajine.

Podnikatelia a inžinieri z El Segunda hovoria Kotkinovi, že práve tu sa začala „revolúcia tvrdých technológií“, ktorá obnoví priemysel v Amerike, transformuje obranný a kozmický sektor, odsunie na vedľajšiu koľaj predtým dominantné „tučné a lenivé“ korporácie ako Boeing a Lockheed Martin a odrazí konkurenciu čínskeho high-tech sektora, čím v konečnom dôsledku transformuje Ameriku a svet.

A čo je vzhľadom na veľkú kultúrnu debatu obzvlášť zaujímavé, podnikatelia a inžinieri z El Segunda sa na „progresívnych“ predsudkoch a elitárskej firemnej kultúre, ktorá prevláda v Silicon Valley, smejú. Ľudia tu nosia roztrhané džínsy a kožené pracovné topánky, milujú Ameriku, rýchle autá, silný tabak a uctievajú Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. „Cítime, že budujeme Ameriku,“ hovorí Kotkinovi zakladateľ jedného zo startupov, ktorý aplikuje high-tech v ťažobnom priemysle.

Trumpov prejav v RijádeKoniec ideologického zasahovania. Podarí sa mu presunúť globalizáciu na biznisové koľaje?

Jan Rokita

Európsky strach z technológií

Keď sledujem Trumpove imperiálne a technologické snahy, čítam reportáž z El Segunda či knihu o technologickej republike navrhnutej tvorcami Palantiru, znovu nadobúdam nádej na záchranu sveta, ktorý ma formoval a ktorému sa snažím zostať verný. A začínam si myslieť, že technologický optimizmus, taký charakteristický pre Ameriku a zároveň taký cudzí pre Európu, je možno pre túto záchranu podmienkou sine qua non.

Je to určite paradox, ktorý – priznávam – neviem presvedčivo vysvetliť, že práve vďaka technike spojenej so štátom a s armádou Európa kedysi získala svoju hegemónnu pozíciu vo svete, aby hneď nato fundamentálne zapochybovala o hodnote techniky alebo dokonca upadla do apokalyptického strachu z jej pokroku.

Celé moderné myslenie Európanov, aj tých, ktorí nie sú oboznámení s dielami filozofov, je ovládané týmto apokalyptickým strachom, ktorý sa objavuje v dielach Nietzscheho, Heideggera, frankfurtskej školy alebo Agambena.

Ten posledný s poľutovaním píše o hlúpych poctivcoch (ku ktorým sa asi sám zaraďujem), podľa ktorých celý problém s technológiou spočíva v tom, že ju možno použiť na dobré alebo zlé účely, zatiaľ čo podľa Agambena v skutočnosti všetky technologické zariadenia zo svojej podstaty človeka ovládajú, zbavujú ho subjektivity a rozširujú nad ním svoju moc.

O tom sa dnes v Európe vedie znepokojujúca a výsostne politická debata o reguláciách, ktoré je potrebné zaviesť, aby sa zabránilo údajne nebezpečnému pokroku umelej inteligencie.

Amerika – napriek krehkosti politického spojenectva Trumpa s high-tech sektorom – medzitým ide so svojím technologickým optimizmom proti prúdu tohto európskeho trendu. Zvíťazí nad čoraz silnejšími technologickými despociami, podmaní si Európu a zachráni tak náš západný svet?

Pôvodný text: Optymizm technologiczny. Uverejnené so súhlasom Teologia Polityczna, preložil Lukáš Obšitník.