Trumpov prejav v Rijáde Koniec ideologického zasahovania. Podarí sa mu presunúť globalizáciu na biznisové koľaje?

Niektorí tento prejav označujú za najvýznamnejší príhovor Donalda Trumpa alebo dokonca za jeden z kľúčových prejavov, aké predniesol ktorýkoľvek americký prezident za posledné roky. Zaujímavé je, že Trump ho nepredniesol v Amerike, ale počas svojej prvej politickej cesty na Arabskom polostrove.

Uskutočnil sa 13. mája 2025 v Rijáde a publikum tvorili princovia, šejkovia a emirovia zo Saudskoarabského kráľovstva a ďalších konzervatívnych monarchií v regióne, ktorí sa zišli na americko-arabskom investičnom fóre usporiadanom na počesť amerického prezidenta.

Kontextom prejavu, ktorý v tomto prípade nebol zanedbateľný, boli biliónové záväzky arabských princov týkajúce sa nových investícií do amerických digitálnych technológií, ako aj zbrojné kontrakty v hodnote stoviek miliárd dolárov.

Veď obchod, investície a technologický rozvoj – to nie sú len hmatateľné výhody, ktoré Trump očakáva v rámci svojich vzťahov so svetom, ale ako sa ukázalo, sú to aj základné koncepty novej štátnej doktríny USA, ktorú prezident jasne a vo veľkej rétorickej forme predstavil tak, aby sa arabským princom páčila. Až tak, že princ Muhammad bin Salmán – hrozivý a všemocný panovník saudského kráľovstva – sa po skončení dokonca zabával tým, že sa s americkým lídrom ako spolujazdcom vozil na golfovom vozíku.

Videozáznam prejavu Donalda Trumpa v Rijáde z 13. mája 2025.

Rešpekt k národným tradíciám

O čom prezident Trump v Rijáde hovoril? O tom, ako chápe poslanie Ameriky vo svete. Teda o niečom, čo dnes veľmi zaujíma lídrov, politikov a médiá takmer na celom svete, a to najmä v krajinách, pre ktoré je otázka postoja USA k nim (spojenecký, nepriateľský alebo ľahostajný) politicky existenčnou záležitosťou. Ako napríklad pre Poľsko.

Trump na úvod zopakoval svoje veľké uznanie mieru, pričom zdôraznil, ako veľmi on sám „nemá rád vojnu“ a má ambíciu zohrávať na svetovej scéne úlohu „mierotvorcu a zjednotiteľa“. To však bude možné len vtedy, ak sa uzná prirodzená kultúrna a politická rozmanitosť sveta, ktorá síce technologicky smeruje k rovnakej digitálnej modernosti, ale nenechá si vnútiť ani cudzie hodnoty, ani cudzí politický systém, ani spôsob života, ktorý sa tvári ako meradlo akéhosi objektívneho pokroku.

„Zrod moderného Blízkeho východu nastal vďaka ľuďom tohto regiónu, ktorí tu žijú a žili celý život, rozvíjajú svoje vlastné suverénne krajiny, realizujú svoje jedinečné vízie a svojím vlastným spôsobom si vytýčili svoj osud,“ hovoril Trump. „Mier, prosperita a pokrok predsa nevznikli radikálnym odmietnutím vášho dedičstva, ale skôr prijatím vašich národných tradícií, ktoré máte radi. A to ste dokázali len vy; dosiahli ste moderný zázrak na arabský spôsob.“

Trump sa arabským princom prihováral známym jazykom zosnulého velikána Samuela Huntingtona, ktorý je už takmer dve desaťročia mŕtvy a ktorý dokázal, že „modernizácia“ a „westernizácia“ sveta vôbec nemusia ísť a nejdú ruka v ruke. 

Arabskí princovia takýto jazyk od amerického lídra ešte nepočuli, preto nie je prekvapujúce, že boli nadšení. Veď doteraz im hovorili, že priateľstvo s Amerikou je možné, ale len pokiaľ zavedú demokraciu, práva žien a slobodu potratov, pretože to sú univerzálne a pokrokové veci.

Trump by však nebol all-right Trumpom, keby v tejto huntingtonovskej logike uvažovania nešiel ďalej. Jeho chvála civilizačného skoku, ktorý sa odohráva (alebo sa už odohral?) na Arabskom polostrove, je zároveň najtvrdšou kritikou ašpirácií a plánov huráglobalistického progresívneho tábora, ktorý by chcel po svojom pretvoriť nielen politické inštitúcie a zákony na celom svete, ale napokon aj vytvoriť jednotného „moderného človeka“.

Trump povedal: „Oslnivé zázraky Rijádu a Abú Zabí nevytvorili takzvaní budovatelia národov, neokonzervatívci alebo liberálne mimovládky, ako napríklad tí, ktorí minuli bilióny dolárov bez toho, aby vôbec rozvíjali Kábul alebo Bagdad. (...) Títo budovatelia národov zničili oveľa viac národov, ako ich vybudovali, zatiaľ čo intervencionisti zasahovali do zložitých spoločností, ktorým sami nerozumeli. Povedali vám, ako to máte urobiť, ale sami o tom nemali ani potuchy.“

To je, samozrejme, otvorená kritika na jednej strane neefektívnych vojen Georgea Busha a neokonzervatívcov (medzi trumpovcami teraz nazývaných „vojnoví štváči“) a na druhej strane nespočetných agentúr, ktoré teraz ruší Trumpova vláda, platených z daní Američanov a Európanov a venovaných globálnej podpore demokracie, feminizmu, radikálnej ekológie či ľudských práv, ktoré v chápaní ich súčasných propagátorov stratili svoj niekdajší jasný a ušľachtilý zmysel.

Očarovaní TrumpomMnohí uverili, že americký prezident dohodne rýchly mier. Lenže Moskva na to nemá racionálny dôvod

Jan Rokita

Rozchod so šírením demokracie

„V posledných rokoch sa príliš veľa amerických prezidentov nechalo ovplyvniť myšlienkou, že našou úlohou je nazerať do duší zahraničných lídrov a súdiť ich za ich hriechy,“ pokračoval Trump. „Ale ja si myslím, že Božou úlohou je súdiť, zatiaľ čo mojou úlohou je brániť Ameriku a presadzovať základné záujmy: stabilitu, prosperitu a mier.“

Tieto „základné záujmy“ sa presadzujú prostredníctvom obchodu, investícií a optimistického rozvoja digitálnych technológií. Trump povedal: „Nová generácia lídrov prekonáva dávne konflikty a vyčerpané rozdelenia minulosti a vytvára budúcnosť, v ktorej bude Blízky východ definovaný obchodom, nie chaosom, vývozom technológií, nie terorizmom, a ľudia rôznych národov, náboženstiev a vierovyznaní budú spoločne budovať mestá, namiesto toho, aby sa navzájom bombardovali.“

Keď sa začala vojna na Ukrajine a Amerika sa do nej začala postupne hlbšie zapájať, Robert Kagan uverejnil v časopise Foreign Affairs esej, ktorej hlavnou tézou bolo, že od čias Wilsonovej prezidentskej funkcie a vojenskej účasti USA v prvej svetovej vojne je konštantou americkej politiky zvláštne napätie medzi úzko chápaným sebeckým národným záujmom a univerzalistickou túžbou zlepšiť svet.

Podľa Kagana bola meradlom tohto napätia predovšetkým účasť USA vo vojnách proti tyranom s cieľom (Wilsonovými slovami počas prvej svetovej vojny) „urobiť svet bezpečným pre demokraciu“, po ktorej však Američania spravidla skončili s hlavybôľom, keďže tieto vojny nenapravili svet podľa ich predstáv, ale priniesli sklamanie, smrť a rastúci štátny dlh.

Trump nie je prvým lídrom USA, ktorý sníva o definitívnom rozchode s politikou vojen vedených v mene v podstate nedosiahnuteľných ideálov; tento druh protivojnovej skepsy prejavovali napríklad Kennedy či Obama. Trumpova túžba odvrátiť sa od intervencionizmu sa niekedy prirovnáva aj k politike Nixona na konci 60. rokov, ktorý – vedomý si pre USA neblahých dôsledkov vietnamskej vojny a (ako sa vtedy zdalo) zlyhávania v konfrontácii studenej vojny s expanzívnou sovietskou mocnosťou – sa rozhodol pre zmierlivosť so ZSSR, dohodu s komunistickou Čínou a mier vo Vietname.

A porovnanie možno viesť ešte ďalej, keďže Nixon, podobne ako Trump, v snahe obnoviť americkú obchodnú bilanciu zrušil paritu zlata voči doláru, čím na dlhé roky prispel k nadhodnoteniu meny, a tým k poklesu amerického vývozu.

Tieň Petra VeľkéhoOstrý konflikt USA a Číny nie je v našom záujme

Jan Rokita

Nová globálna misia USA

Lenže Trump, ktorý je zamilovaný do podnikania, dopĺňa svoju skepsu voči ozbrojeným intervenciám novým druhom globálnej misie USA.

Má to byť americký obchodný a technologický imperializmus sui generis, ktorý má v Trumpovej vízii slúžiť záujmom Američanov (teda aj záujmom tých z Vanceovej slávnej knihy o hrdzavom páse, aj záujmom magnátov spoločností Big Tech sprevádzajúcich prezidenta v Arábii), ale aj ako nástroj na „podporu základných záujmov stability, prosperity a mieru“.

Na rozdiel od toho, čo sa hovorí a píše o americkej globálnej stratégii za Trumpa, teda v žiadnom prípade nejde o izolacionistickú stratégiu, nehovoriac o politike, ktorá sa rozchádza so špecificky americkým politickým univerzalizmom. V prejave v Rijáde Trump Arabom totiž hovorí o univerzalizme obchodu, investícií a moderných technológií, nie kultúry, režimu alebo dominantnej ideológie.

Podobne ako kedysi Huntingtonovi sa mu svet ovládaný Američanmi javí ako „čoraz modernejší, a predsa čoraz menej západný“. Trump nechce žiadnu formu „globálnej vlády“ viazanej na Ameriku alebo Západ, ktorá mu pripomína tie najhoršie možné asociácie s nejakým dystopickým a zlovestným pokusom nahradiť Pána Boha v jeho výlučnom práve súdiť ľudí, civilizácie a politické systémy.

Trumpov univerzalizmus má smithovskú genézu a povahu: zrodil sa z pochopenia výhod spravodlivého obchodu, peňazí a podnikania. Otvorenou otázkou zostáva, či sa môže bezuzdná globalizácia, ktorá vytrháva nielen ľudí, ale aj celé národy z ich kultúrnych koreňov, skutočne pretlačiť na takéto trumpovské biznisové koľaje.

A ešte jedna otázka, dôležitá nie pre Arabov, ale pre nás: bude mať Trump dostatočnú moc na to, aby pomohol natlačiť na koľaje takejto globalizácie aj európsku integráciu, ktorá je už tak blízko k tomu, aby sa dostala do zlovestnej a slepej uličky dystopie?

Pôvodný text: Jan Rokita: Uniwersalizm interesów. Uverejnené v spolupráci s magazínom Teologia Polityczna, preložil Lukáš Obšitník.