Trumpove clá na oceľ a hliník Rana istoty pre európsky priemysel

Po tom, čo americký prezident Donald Trump na prelome marca a apríla takmer každý deň oznamoval zavedenie nových ciel prakticky voči všetkým krajinám na svete, sa v nasledujúcich týždňoch situácia začala upokojovať.

Keď sa následkom týchto oznámení začali prepadať trhy a prudko dražieť americké štátne dlhopisy, Trump zaradil spiatočku, a hoci clá nestiahol, odložil ich uplatňovanie o 90 dní, čo malo vytvoriť dostatočný priestor na triezve vyjednávania, ktoré by viedli k zastaveniu masívnej globálnej obchodnej vojny.

Medzitým sa do jeho ciel pustili aj právnici. Na súd sa dostal kompetenčný spor o to, či má colnú politiku v kompetencii prezident a vláda alebo Kongres. Minulý týždeň najprv súd pre medzinárodný obchod rozhodol, že clá vyhlásené 2. apríla (Deň oslobodenia) neplatia. Uznal tak argumentáciu viacerých štátov USA a firiem, ktoré sa obávajú negatívnych následkov na svoje hospodárenie.

O clách sa vedie aj právny spor. Na jednej strane je fakt, že dane (a clá) môže stanoviť len Kongres, na druhej strane Trump operuje zákonom o núdzových právomociach prezidenta.

Po tomto verdikte trhy oslavovali, akciové indexy poskočili nahor a zdalo sa, že to bude koniec krátkeho, ale intenzívneho obdobia strašenia clami.

Súd sa oprel okrem iného o to, že prezident svojím individuálnym rozhodnutím nemôže zvyšovať dane (kam zaradil aj clá), hoci Trumpova administratíva argumentovala zákonom o núdzových právomociach.

Ešte však nestihol ani zaschnúť atrament na prvom rozhodnutí, už jeho účinnosť stihol zastaviť federálny odvolací súd vo Washingtone. Nejde o zvrat pôvodného rozsudku, len o akési predbežné opatrenie – federálny súd bude skúmať argumenty oboch strán a jeho rozhodnutie sa očakáva v júli.

Právnej bitke tak ešte nie je koniec a môže byť z toho nakoniec zaujímavý precedens, ktorý nanovo zadefinuje kompetenčné vzťahy medzi vládou a Kongresom v USA, minimálne v oblasti colnej politiky.

50-percent na oceľ a hliník

Po dvoch protichodných rozsudkoch však v piatok minulý týždeň (30. mája) prišlo nečakané a pre mnohých doslova šokujúce rozhodnutie amerického prezidenta o zavedení 50-percentného cla na oceľ a hliník, ktoré má začať platiť už túto stredu (4. júna).

Oznámenie si načasoval pred návštevou centrály U. S. Steel v Pittsburgu. Tento americký oceliarsky gigant, ktorý má svoju akvizíciu aj v Košiciach, momentálne prechádza zmenami akcionárskej štruktúry. Preberá ho ďalší veľký globálny oceliarsky hráč – japonský Nippon Steel.

Trump však požaduje, aby mala americká vláda akési právo veta pri zásadných akcionárskych rozhodnutiach, ktoré Japonci v tomto podniku urobia. Ak by s tým Nippon Steel nesúhlasil, americké úrady by mohli zablokovať definitívne prevzatie podniku.

Trump zaviedol 25-percentné clá na oceľ a hliník ešte počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018. Neskôr ich však americká administratíva zrušila.

Opätovné zavedenie rovnakej tarify na tieto komodity oznámil pri návrate do funkcie. Oznámenie prišlo vo februári a začalo platiť 12. marca pre všetky krajiny. Neboli teda súčasťou oznámenia z 2. apríla, o ktorom je aj spomenutý súdny spor.

Teraz teda prichádza zdvojnásobenie tejto tarify a podľa pozorovateľov a ľudí z americkej administratívy, ktorí sú voči Trumpovi kritickí, ide o reakciu práve na súdny spor a na to, že sa najmä na sociálnych sieťach rozšírila Trumpa prezývka – TACO, teda „Trump Always Chicken Out“, vo voľnom preklade „Trump sa vždy zľakne“, čo má naznačovať, že zo svojich bombastických vyjadrení nakoniec cúvne, keď zbadá ich reálne následky.

Ak v dôsledku ciel Európania schudobnejú a budú mať menej peňazí na to, aby si kupovali americký tovar, Trumpov plán na zvyšovanie amerického exportu sa minie účinku.

Ak je cieľom Donalda Trumpa, aby sa čo najviac tovaru vyrábalo priamo v USA a odtiaľ sa vyvážal do celého sveta, ponúka sa logická prekážka, ktorá tento plán môže zhatiť. Ak v dôsledku ciel Európania schudobnejú, budú mať menej peňazí na to, aby si kupovali americký tovar.

Už zavedenie, resp. znovuzavedenie 25-percentných ciel v marci tohto roka vyvolalo veľké obavy v globálnom oceliarskom priemysle. Ak k tomu priradíme aj clá na hliník, znamená to zdraženie prakticky všetkých strojov a zariadení – v prvom kroku pre amerických zákazníkov a následne všetkého „hardvéru“, ktorý USA vyvážajú.

Následne sa dá očakávať prebytok ocele a hliníka na svetových trhoch, keďže mnoho výrobcov, ktorí doteraz exportovali do USA, bude hľadať nové trhy.

Tu je ako prvá na rane Európska únia. Jej oceliarsky a hliníkový priemysel už dlhodobo ťažia najmä vysoké ceny energií.

Obchodné vojnyAko čínsky dumping likviduje európsky priemysel

Erik Potocký

Výroba hliníka je od cien elektriny závislá úplne. Oceliarstvo je v komplikovanejšom postavení. Jednak čelí zvyšovaniu cien emisných povoleniek, ktorých dostupný počet zároveň z roka na rok klesá (jedna povolenka sa rovná jednej tone ekvivalentu oxidu uhličitého). To predražuje výrobu ocele v prípade klasických vysokých pecí využívajúcich čierne uhlie a koks. Na druhej strane elektrické vysoké pece síce znižujú emisie, no sú nákladnou investíciou, ktorá pri vysokých cenách elektriny neprináša návratnosť v rozumnom časovom horizonte.

Kým európski hlinikári už boli zdecimovaní lacnou dumpovanou konkurenciou z Číny, oceliari sa ešte ako tak držia. Prebytok lacnej ocele z Číny, ale aj z Indie však môže pre nich znamenať definitívny koniec. Samozrejme, ak Európska únia neprijme účinné obchodné bariéry voči dovozu ocele z Ázie.

Európske oceliarstvo je na pokraji prežitia

O problémoch európskeho, a teda aj slovenského oceliarstva sme na Postoji písali ešte na konci januára, čiže ešte predtým, ako Donald Trump ohlásil a spustil pôvodne 25-percentné clá. Už vtedy zaznievalo varovanie, že krajiny EÚ môžu prísť až o tretinu svojich hút, a to najmä pre svoju nekonkurencieschopnosť v zápase s producentmi v Ázii.

Kríza priemyslu v EÚEurópske aj slovenské oceliarstvo je životne ohrozené, treba zmeniť kurz

Erik Potocký

Už vtedy čísla naznačovali, že nielen klesá výroba ocele, ale aj dopyt priemyslu po nej.

Viac lacnej ázijskej ocele z Číny, Indie, ale aj z Turecka pri nižšom dopyte znamená jediné. Ak si má priemysel vybrať medzi drahšou európskou oceľou a lacnejšou ázijskou, ktorej bude v dôsledku amerických ciel prebytok, vyberie si lacnejšiu alternatívu. Aj zvyšok priemyselného sektora, nielen oceliari, totiž čelí rovnakým problémom s vysokými cenami energií.

V ohrození sú aj slovenské oceliarne. Otázkou je napríklad postavenie U. S. Steel Košice. Ak by ju tretie strany brali ako americkú firmu, môžu na ňu dopadnúť prípadné odvetné clá, čo môže byť okrem problémov, ktorým čelí európske oceliarstvo ako celok, ďalšou ranou. Finančné problémy, nebodaj krach môžu mať devastujúci ekonomický následok nielen na samotné Košice, ale aj široké okolie slovenského druhého najväčšieho mesta.

To isté platí aj pre Železiarne Podbrezová, ktoré do veľkej miery zabezpečujú, že Horehronie nie je hladovou dolinou. A napríklad Oravské ferozliatinové závody už práve pre vysoké ceny energií presunuli časť svojej výroby do Uzbekistanu – vrátane toho, že rozmontovali a previezli celú elektrickú vysokú pec.

Následky amerických ciel tak budú dvojaké. Spôsobia jednak priamy zásah pre podniky, ktoré oceľ doteraz do USA priamo exportovali, a jednak sťaženie pozície na európskom a ostatných trhoch tým, že európske hute nebudú schopné vyrábať oceľ v konkurencieschopnej cene.

Európska únia sa už od zvolenia Donalda Trumpa snaží v obchodných vzťahoch s USA kombinovať diplomaciu ústupkov s hrozbami odvety.

Európska únia sa už od zvolenia Donalda Trumpa snaží v obchodných vzťahoch s USA kombinovať diplomaciu ústupkov s hrozbami odvety.

Od prvých dní, keď bolo známe, že staronový americký prezident sa v ekonomickej oblasti vydá cestou ciel a protekcionizmu, ponúkala Únia dohodu o nákupe väčších objemov skvapalneného zemného plynu či o nákupe amerických zbraňových systémov.

Napriek tomu, že EÚ bola ochotná zvýšiť dovoz z USA a ponúkla aj vzájomné „vynulovanie“ ciel vo väčšine odvetví (napríklad na automobily) či vzájomné uznávanie technických noriem (ustúpiť však nechce napríklad v prípade potravín, keďže európske spoločenstvo odmieta geneticky modifikované potraviny, ktoré sú v USA hojne rozšírené), Donald Trump tému naďalej eskaloval.

Okrem spomenutých ciel na oceľ a hliník, plošných recipročných ciel z 2. apríla napríklad pred necelými dvoma týždňami zahrozil 50-percentným clom na všetok dovoz z EÚ. Mali platiť od 1. júna, po rozhovore so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen ich platnosť posunul na 9. júla.

Na začiatku júla by mali začať platiť aj recipročné clá ohlásené v apríli, ktorým dal Trump 90-dňový odklad – tých sa však týka vyššie popísaný súdny spor.

EÚ pripravuje odvetu

Nemožno čakať, že Európska únia v snahe zachovať transatlantický obchod Trumpovi vo všetkom ustúpi. Brusel je poučený z odporu členských štátov, ktorý sprevádzal rokovania o megadohode známej ako TTIP v prvej polovici minulého desaťročia.

Okrem ústupkov v niektorých komoditách pripravila Európska komisia zoznam tovarov, ktoré chce zaťažiť clami, ak Trump zo svojich zámerov neustúpi. Pôvodný zoznam mal viac ako 99 strán.

Ide de facto o takmer všetko, čo sa môže z USA dovážať a zároveň z čoho sa dá pri vyjednávaniach škrtať.

Celková „škoda“, ktorú môže EÚ odvetnými opatreniami spôsobiť americkej ekonomike, bola vyčíslená na približne 26 miliárd eur.

EÚ reaguje na Trumpove cláZoznam amerických produktov má 99 strán. Sú medzi nimi aj hostie

Erik Potocký

Najsilnejšiu páku má EÚ v prípade preclenia a regulácie služieb (lebo hoci má v tovaroch obchodný prebytok EÚ, v službách ho majú, naopak, USA a celková obchodná bilancia je preto takmer vyrovnaná). Ide najmä o veľké digitálne platformy vrátane prevádzkovateľov sociálnych sietí (Amazon, Meta, X...), ktoré generujú miliardové zisky aj cez používateľov a zákazníkov v EÚ.

Hovorca Európskej komisie Olof Gill tlmočil stanovisko predsedníčky komisie Ursuly von der Leyen, že „v prípade, ak rokovania nepovedú k vyváženému výsledku, EÚ je pripravená zaviesť protiopatrenia, a to aj v reakcii na toto najnovšie zvýšenie ciel na oceľ. EÚ dokončuje rozšírený zoznam protiopatrení, ktoré automaticky nadobudnú účinnosť 14. júla alebo skôr“. To je dátum, keď vyprší 90-dňová pauza na zavedenie ciel, ktorá mala uľahčiť rokovania.

OECD v dôsledku ciel očakáva pokles rastu svetovej ekonomiky

Najbližšie sa predstavitelia EÚ a USA majú stretnúť na pozadí zasadnutia ministrov krajín OECD, ktoré sa koná v utorok a stredu (3. a 4. júna) v Paríži.

Jedným z najväčších problémov takýchto rokovaní bude posúdenie relevantnosti záväzkov, ktoré budú tlmočiť zástupcovia USA na pozadí ťažkej predvídateľnosti Trumpovej politiky.

OECD zároveň v týchto dňoch vydala správu s odhadom hospodárskeho rastu svojich členských krajín a iných globálnych ekonomických veľmocí. 

Predpoklad globálneho rastu v tomto roku znížila z marcových 3,1 percenta na 2,9 percenta.

„Výhľad svetovej ekonomiky je stále zložitejší. Podstatné zvýšenie obchodných prekážok, sprísnenie finančných podmienok, slabšia podnikateľská a spotrebiteľská dôvera a zvýšená politická neistota budú mať v prípade ich ďalšieho pretrvávania negatívny vplyv na hospodársky rast,“ uviedla OECD.

Značne horšie následky budú mať opísané javy podľa OECD na samotné Spojené štáty. Kým v marci predpokladala ich tohtoročný rast na úrovni 2,2 percenta, v aktuálnej prognóze je to len 1,6 percenta s tým, že v budúcom roku by mal byť ešte nižší.

Len mierne zhoršenie (4,8 vs. 4,7 percenta) predpokladá OECD pre Čínu, ktorá je hlavným terčom Trumpovej ekonomickej agendy.

Najhoršie je na tom Európska únia, ktorá podľa tejto organizácie zaznamená tento rok rast len o 1 percento, pričom výhľad oproti marcu sa nezmenil. Slovenská ekonomika by mala porásť o 1,1 percenta, najhoršie vyhliadky z krajín V4 má Maďarsko (0,9 percenta).