Európska komisia zverejnila zoznam amerických produktov, na ktoré by sa mohli vzťahovať odvetné clá po tom, čo administratíva Donalda Trumpa v stredu zaviedla 25-percentné globálne clá na oceľ a hliník. Informuje o tom bruselský denník Politico.
Zoznam má 99 strán. Medzi hlavnými položkami sú najmä mäso, hydina, ovocie a zelenina či alkoholické nápoje. Obsahuje však napríklad aj žuvačky, nikotínové náplasti či taký špecifický tovar, ako je dámske negližé.
Zaujímavosťou je, že clu by podliehal aj dovoz hostií, ktoré sa rozdávajú pri svätom prijímaní.
Na zozname sú aj položky, ktoré fakticky symbolizujú americký spôsob života, píše ďalej Politico – motocykle (špecificky aj Harley Davidson), oblečenie (špecificky aj džínsy), z alkoholických nápojov špeciálne whisky typu bourbon, stany, náradie, snehové pluhy a ďalšie stroje a zariadenia.
„Clá sú dane. Sú zlé pre podniky a ešte horšie pre spotrebiteľov. Tieto tarify narúšajú dodávateľské reťazce. Prinášajú neistotu pre ekonomiku. V stávke sú pracovné miesta. Ceny pôjdu hore. V Európe aj v Spojených štátoch. Európska únia musí konať tak, aby chránila spotrebiteľov a podniky,“ uviedla v stredajšom vyhlásení predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
Bruselský magazín zároveň zdôrazňuje, že clá sú namierené najmä na produkty, ktoré sa vo väčšine prípadov vyrábajú v domovských štátoch republikánskych kongresmanov. To má vytvoriť tlak, aby začali pôsobiť na Donalda Trumpa v snahe ukončiť alebo aspoň zmierniť obchodnú vojnu, ktorú sa americký prezident snaží rozpútať aj voči Európskej únii.
Zoznam je zatiaľ bez konkrétnych taríf. Ako taký tak zatiaľ slúži skôr ako ukážka toho, pri čom všetkom môže Európa uvaliť obchodné bariéry na tovar prichádzajúci z USA.
.jpg)
Tento zoznam ešte nemusí vstúpiť do platnosti. Záležať bude práve na reakcii USA a Trumpovej administratívy. V stredu (12. 3.) Komisia oznámila odvetné opatrenia za 26 miliárd eur.
Ak USA do 1. apríla nestiahnu clá na oceľ a hliník, vstúpi do platnosti práve uvedený zoznam amerických produktov, na ktoré sa bude vzťahovať clo v celkovej výške 8 miliárd eur. V pláne sú tiež ďalšie protiopatrenia. Od polovice apríla pribudne ďalší balík ciel za vyše 18 miliárd eur. Ten však ešte budú musieť schváliť členské štáty.
Vzhľadom na to, že zásah amerických ciel na jednotlivé krajiny EÚ je široký, existuje pravdepodobnosť, že členské štáty tieto odvetné opatrenia obchodných bariér schvália.
Komisia súčasne v prieskume, ktorý v týchto dňoch spúšťa tiež, vyzýva firmy v EÚ, aby oznámili, aký ekonomický zásah bude zavedenie ciel znamenať pre ich podnikanie.
Mnohí ekonómovia upozorňujú, že takéto obojstranné živenie obchodnej vojny by poškodilo obe strany, a varujú pred prípadným zavedením odvetných ciel.
Ich zavádzanie má totiž negatívne dôsledky nielen pre krajiny, voči ktorým boli clá zavedené, ale aj pre tie, ktoré samotné clá zaviedli.

Ilustruje to aj vývoj v Spojených štátoch počas prvej Trumpovej administratívy. Clá, ktoré vtedy zaviedol, pripravili USA približne o 7,2 miliardy dolárov, a to už po započítaní ziskov, ktoré samotné clá priniesli štátnej pokladnici, a ziskov domácich producentov, ktorí profitovali zo znížených dovozov dotknutých výrobkov.
Na bariéry v obchode však domáci výrobcovia aj doplácajú. V prípade Spojených štátov sa im výrazne predražili prvotné suroviny ako oceľ a hliník, čo zvýšilo náklady na výrobu.
Odnesú si to aj bežní spotrebitelia. Petersonov inštitút pre medzinárodnú ekonomiku vypočítal, že uvalenie ciel na Mexiko, Kanadu a Čínu vyjde priemernú americkú domácnosť najmenej na 1 200 dolárov ročne. Za mnohé výrobky si totiž pre clá priplatia.
Na nevýhodnosť odvetných ciel poukazuje aj slovenský ekonóm Juraj Karpiš. Ako píše vo svojom pravidelnom newsletteri #zpdz, odporúča skôr zachovať chladnú hlavu. „Racionálnou pomstou v tomto druhu vojny je neurobiť nič. Veď ak skočí Trump do studne, musíme aj my? EÚ má už dnes, aj bez nových ciel, obrovské bariéry obchodu so zvyškom sveta, v dôsledku ktorých čoraz viac chudobnieme. Načo to ešte zhoršovať?“ píše.