Spor o štátne sviatky Ak koalícia zruší 17. november, po zmene vlády treba rovnako naložiť s 1. májom

Výmenou za zúženie (nie zrušenie!) transakčnej dane podľa požiadaviek SNS chce koalícia zrušiť 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu, ako deň pracovného pokoja. Naďalej by síce zostal štátnym sviatkom, ale ľudia by išli do práce.

Je to podobné riešenie ako s 28. októbrom. V novembri 2020 za vlády Igora Matoviča poslanci zaviedli aj u nás Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu ako štátny sviatok. No vzhľadom na množstvo dní pracovného pokoja a súvisiace ekonomické náklady sa od začiatku rátalo s tým, že nepôjde o deň pracovného pokoja.

Dňom pracovného pokoja už nie je ani 1. september, teda Deň Ústavy SR. Hoci naďalej je štátnym sviatkom.

Status 1. septembra a 28. októbra ako sviatkov-nesviatkov bol šalamúnskym riešením, kompromisom medzi významom týchto dátumov a ekonomickými nákladmi na každý ďalší deň pracovného pokoja. Každý takýto deň totiž predstavuje výpadok pre štátny rozpočet vo výške asi 150 miliónov eur. No výsledkom zároveň je, že keď zadáte do vyhľadávača „sviatky 2025“, tieto dva dátumy sa vo väčšine servisných článkov na túto tému ani nenachádzajú, keďže nejde o dni pracovného pokoja. Takže akoby ani sviatkami neboli...

Koalícia sa dohodlaUpravia transakčnú daň a 17. november už nebude dňom pracovného pokoja

Marek Holka

V každom prípade rozhodnutie konsolidovať práve na úkor výročia Nežnej revolúcie je v súlade s povahou súčasnej vládnej koalície. Stačí si spomenúť, ako sa Robert Fico, Ľuboš Blaha a Andrej Danko prehýbali ešte v januári 2024 pri hrobe komunistického politika Gustáva Husáka.

Tam, v normalizačnej fáze komunistickej totality, sa nachádza srdce koaličných strán a ich predstaviteľov. November 1989 si tí starší z nich buď nevšimli, alebo znamenal komplikáciu pre ich kariéry. Možno sa chvíľu aj trochu báli, či sa na nich revolúcia nevyvŕši. A pokiaľ ide o tých mladších politikov vládnej koalície, pre nich zase ideály Novembra 1989 nepredstavujú žiadnu hodnotu.

Koaliční lídri ešte cynicky vyhlásili, že sa pri rušení 17. novembra ako dňa pracovného pokoja inšpirovali návrhmi zamestnávateľov. Lenže zamestnávatelia nespôsobili, že slovenský štát od svojho vzniku každý jeden rok viac míňa, ako vyberie od občanov. Zamestnávatelia nemôžu za to, že vláda si žije nad pomery – od jedného dlhu k druhému – a voličov si kupuje za sociálne balíčky, na ktoré v rozpočte nemáme peniaze, a preto si musíme na ich financovanie požičiavať.

Škoda, že si Fico a spol. nevšimli ďalšie návrhy úspor na strane štátu, s ktorými prišla Republiková únia zamestnávateľov. Dohromady ide až o 6,5 miliardy eur. Škrtnutie dvoch dní pracovného pokoja predstavuje len 300 miliónov eur z tejto sumy.

Podprahové posolstvo koalície občanom je však zrejmé: To máte zato, že ste si vyštrngali kapitalizmus. Výročie Nežnej revolúcie môžete osláviť v práci. Skrátka, je to odplata boľševika...

Oslávme 1. máj ako Dáni

Ako by mala reagovať za týchto okolností parlamentná opozícia? Vládna koalícia potrebuje konsolidovať aj naďalej, a tak chce nájsť ešte jeden deň pracovného pokoja, ktorý zruší počas budúceho roka.

Opozičné strany by mali jasne komunikovať, že ak nebude dňom pracovného pokoja 17. november, nemusí ním byť ani 1. máj. A po zmene vlády sa proste Sviatok práce presunie medzi pamätné dni.

Nie všade vo svete je tento dátum oficiálnym zákonným voľným dňom. Zaujímavo k Sviatku práce pristupujú napríklad v Dánsku.

Hoci v tejto krajine si 1. máj pripomínajú od konca 19. storočia, nepatrí medzi všeobecné zákonne ustanovené dni pracovného pokoja. No rôzne akcie v tento deň organizujú najmä odborové organizácie a zamestnanci viacerých odvetví pracujú počas neho len polovicu dňa alebo majú úplné voľno v rámci výhod, ktoré im vybojovali ich odbory u zamestnávateľov prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv.

Takáto decentralizovaná a spontánna oslava 1. mája pôsobí omnoho autentickejšie než Sviatok práce v našich končinách, kde je stále zaťažený tým, ako ho s povinnou účasťou pracujúcich zneužíval na svoju propagandu minulý totalitný komunistický režim.

Nie každý deň, ktorý je hodný pripomínania, musí mať nevyhnutne status štátneho sviatku a/alebo dňa pracovného pokoja.

Sviatok práceZrušme už tento komunistický prežitok

Jakub Lipták