Cnosť nezasahovania zvonku sa už vytratila Poľskí voliči medzi Washingtonom a Bruselom

V poslednom období je jedným z najviditeľnejších dôsledkov globalizácie stieranie bariéry medzi domácou a zahraničnou politikou.

Na jednej strane sa zahraničnopolitické rozhodnutia čoraz častejšie podriaďujú čisto domácim okolnostiam. Na strane druhej – zdržanlivosť vo vonkajšom „zasahovaní“ do volebných rozhodnutí občanov cudzích štátov, ktorá kedysi patrila medzi základné diplomatické cnosti, je tiež preč.

Skúmať dôvody tejto zmeny by bolo na samostatnú esej. Poľský politický filozof Michał Kuź tento fenomén zahŕňa do celkovej premeny spoločensko-politickej reality, ktorú nazýva „novým stredovekom“. Pochopiteľne, nemyslí tým karikatúrny „stredovek“ z politických vyjadrení Pirátov, ale postupné oslabovanie zvrchovanej moci národného štátu na úkor nadnárodných a nepolitických subjektov.

Tieto štruktúry, či už je ich pôvod politický, ideologický, alebo ekonomický, s ktorými národný štát musel kedysi počítať hlavne na medzinárodnom poli, vstupujú čoraz výraznejšie na jeho „domáce“ ihrisko. Ukážkovým príkladom môžu byť posledné dni prezidentskej volebnej kampane v Poľsku.

Tento týždeň sa v Rzeszówe konala poľská odnož konferencie CPAC, pôvodne straníckej akcie amerických republikánov. Dorazila aj ministerka pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noem, ktorá pri tej príležitosti jednoznačne podporila kandidáta opozičných konzervatívcov Karola Nawrockého. To isté, mimochodom, urobil pred prvým kolom sám Donald Trump, ktorý v neobvyklom geste prijal kandidáta Práva a spravodlivosti v Bielom dome.

Poľsko sa tak po boku Nemecka a Rumunska zaradilo medzi krajiny, na ktorých hnutie MAGA skúša svoju koncepciu budovania určitej „alt-right“ internacionály združujúcej politických odporcov „globalistických liberálnych elít“. Či to dopadne s rovnako mizerným výsledkom ako v minulých prípadoch, uvidíme v nedeľu.

Poľsko volí prezidentaZápas dvoch prúdov, nadŕžanie favoritovi a vzostup podpory pre tretiu alternatívu

Maciej Ruczaj

Republikáni sa do poľskej kampane vložili aj listom, ktorý Európskej komisii adresoval Výbor pre zahraničnú politiku. Obsahoval žiadosť o prešetrenie ilegálnych internetových kampaní na podporu kandidáta liberálov, ktoré zaplavili poľské sociálne siete a v ktorých nechýbala ani americká stopa (realizátor kampane, spoločnosť Estratos registrovaná vo Viedni, je úzko prepojený s americkými firmami z okolia Demokratickej strany).

Tieto internetové kampane a reakciu na ne už Postoj pomerne podrobne opísal. Okrem toho však republikánski kongresmani spomenuli aj skutočnosť, že Tuskova vláda opozícii zablokovala prístup k štátnym subvenciám, a teda výrazne hendikepovala súpera vo volebnej kampani.

Európska komisia na otázku z Kongresu odpovedala podľa očakávania, a to, že volebné procesy sú úplne v kompetencii členských štátov. Čo jej, pochopiteľne, neprekáža vo vyvíjaní oveľa menej okázalej, ale jednoznačnej „podpory“ svojho spojenca, ktorým je bezpochyby poľský premiér Donald Tusk.

Francúzsky denník Le Monde publikoval článok, ktorý nepochybne dodal muníciu konzervatívcom hľadajúcim potvrdenie ich tézy o tom, že „Brusel“ od začiatku „hrá na Trzaskowského“.

Francúzsky denník pripomína, že Donald Tusk „z pochopiteľných dôvodov“ má u svojich európskych partnerov veľký kredit, a teda môže oprávnene očakávať ich „ústretovosť“. Tá sa prejavila už tesne po Tuskovej volebnej výhre odblokovaním európskych fondov pre Poľsko bez toho, aby bola splnená jediná legislatívna požiadavka, ktorú Komisia predtým od vlády vymáhala.

Keď vo februári priamo na spoločnej tlačovej konferencii vo Varšave Donald Tusk oznámil, že Poľsko neprijme žiadnych migrantov v rámci prerozdeľovania schváleného v Migračnom pakte, Ursula von der Leyen nereagovala. Aj keď všetky expertízy potvrdzujú, že členské štáty už v tejto fáze nemajú priestor na vzdor.

Predsedníčka Komisie podľa francúzskej autorky Virginie Malingre „radšej neotvára tému, pretože počíta s tým, že Donald Tusk bude mať po voľbách väčší sklon dodržiavať záväzky“. Konzervatívny europoslanec Piotr Müller, ktorý v tejto veci poslal Komisii už v apríli poslaneckú interpeláciu, dostal odpoveď, že Komisia na jeho otázku oficiálne odpovie až... 2 júna, teda deň po voľbách.

Zápas o poľskú hlavu štátuNie je zasahovanie ako zasahovanie alebo Bukurešť vo Varšave

Maciej Ruczaj

Autorka s odvolaním sa na bruselské zdroje tvrdí, že aj v rade ďalších otázok Komisia spomalila prácu tak, aby pre poľských voličov nepríjemné rozhodnutia prišli až po prezidentských voľbách.

Na jún boli posunuté rozhodnutia v otázke pokračovania výnimky na export ukrajinských poľnohospodárskych produktov na trh EÚ, ktoré sú problematické pre poľských poľnohospodárov. Kvôli rovnakej skupine sa údajne spomalili prípravy zmluvy EÚ s latinskoamerickým združením Mercosur. Podľa Le Monde dokonca aj publikácia rozhodnutí o redukcii emisií do roku 2040 čaká na „upokojenie“ politickej situácie v Poľsku.

Zásahy Trumpovej administratívy v prospech jednotlivých kandidátov, realizované s už povestnou gráciou slona v porceláne, majú zatiaľ prevažne úplne opačný efekt. Zároveň má Európska komisia vo svojich rukách omnoho silnejšie a reálnejšie nástroje, ako ovplyvňovať situáciu v jednotlivých členských štátoch Únie. A často nemusí robiť „niečo“, stačí, keď neurobí nič.

Je však faktom, že nielen v Poľsku sa voliči menia pomalšie ako politická realita, a stále platí, že na podozrenie, že im niekto zvonku vnucuje toho či onoho kandidáta, reagujú dosť alergicky. O poľských voľbách tak nakoniec rozhodnú skôr vnútropolitické témy.

Text paralelne vychádza v českom denníku Echo24.