Zápas o poľskú hlavu štátu Nie je zasahovanie ako zasahovanie alebo Bukurešť vo Varšave

Opakované rumunské prezidentské voľby sa – aspoň pre väčšinu európskych médií – skončili happy endom. „Moskva v Rumunsku prehrala,“ radovali sa liberálnejšie orientované bubliny na sociálnych sieťach.

Nechajme teraz bokom, že o porazenom kandidátovi Georgem Simionovi môžeme povedať všeličo kontroverzné, ale nie to, že je „proruský“. Rumunské voľby nám zanechali dvojaký „odkaz“, ktorý ďaleko presahuje význam ich konečných výsledkov.

Po prvé, kľúčový bol faktor mobilizácie. V druhom kole rozhodlo nielen to, že väčšina voličov iných kandidátov sa zoradila za Nicușorom Danom, ale predovšetkým išlo voliť o 12 percent viac ľudí.

Po druhé, trvalým následkom rumunskej volebnej anabázy je celoeurópska epidémia obáv z volebných manipulácií, ktorá spája obe strany pomyselnej barikády. S tým, že zatiaľ čo tábor „obrancov liberálnej demokracie“ zdôrazňuje strach z cudzieho (teda ruského) zasahovania, tábor „vzbury proti establishmentu“ sa teraz obáva možnosti zrušiť rozhodnutie voličov pomocou súdov či tajných služieb.

Tento strach dosvedčuje napríklad nedávny český prieskum, v ktorom viac ako polovica respondentov vyjadrila obavu z volebných manipulácií pred jesennými parlamentnými voľbami.

V mediálnom podaní, ktoré prevládlo v zahraničí, bolo jadrom kontroverzií okolo prvého zrušeného kola rumunských volieb vonkajšie zasahovanie do kampane pomocou koordinovaného pôsobenia na sociálnych sieťach ​​neznámeho pôvodu, ktoré obchádzalo zákon o financovaní volebných kampaní a viedlo k podpore jedného z kandidátov.

Je to príznačné oproti tomu, že podobnú kauzu prebiehajúcu v týchto dňoch v Poľsku sprevádza rozpačité mlčanie. Opísať v nej všetko v čierno-bielej poetike „boja demokracie s ruským vplyvom“ je totiž oveľa ťažšie.

Poľsko volí prezidentaZápas dvoch prúdov, nadŕžanie favoritovi a vzostup podpory pre tretiu alternatívu

Maciej Ruczaj

Sociálne siete ako bojisko

Zopakujme iba základné zistenie. Tesne pred prvým kolom poľských volieb priniesli reportéri portálu Wirtualna Polska Szymon Jadczak a Patryk Słowik (ide o poľské investigatívne esá a portál je médium, ktoré rozhodne nepatrí k „pravicovým“, v minulých rokoch odhalil aj rad afér z čias vlády konzervatívcov) príbeh niekoľkých facebookových stránok (s falošnými kontaktnými údajmi), prostredníctvom ktorých sa v poslednom mesiaci propagovali filmy podporujúce kandidáta liberálov Rafała Trzaskowského a hanobiace kandidátov (a voličov) pravicovej opozície. Všetko bolo zaobalené do štylistiky „mobilizačnej kampane vyzývajúcej na účasť na voľbách“.

Tvorcom obsahu bola viedenská reklamná agentúra Estratos Digital, ktorej šéfom je bývalý maďarský minister pre tajné služby Ádám Ficsor a v ktorej má hlavný podiel Higher Ground Labs – americká spoločnosť zameraná na „progresívne technologické startupy“ naviazaná na Demokratickú stranu (v predstavenstve okrem iných nájdeme dlhoročného spolupracovníka Baracka Obamu Shomika Duttu). Reklamka deklaruje, že sa zameriava na podporu progresívnej politiky a občianskej angažovanosti.

Koordinátormi vzniku spotov v Poľsku bola nezisková Akcja Demokracja previazaná s prostredím Tuskovej Občianskej koalície. Rozpočet na kampaň v poslednom týždni jej priebehu bol vyšší ako rozpočty na internetovú reklamu oboch hlavných kandidátov.

V reakcii na prebiehajúce novinárske vyšetrovanie dali od kauzy postupne všetci ruky preč: štáb Rafała Trzaskowského napísal spoločnosti Meta výzvu na zastavenie reklamy a vyjadril podozrenie, že sa niekto snaží jej kandidáta poškodiť. Bolo to však až dva týždne po tom, čo spoty produkované v rámci kampane masovo šírili mnohí prominentní politici vládnej strany vrátane niekoľkých ministrov.

Štátny ústav NASK, ktorý by mal zaisťovať bezpečnosť internetového priestoru, vydal varovanie pred cudzou ingerenciou do volieb, v ktorom bez ďalších vysvetlení ako poškodených opísal ako kandidátov opozície (proti ktorým bola kampaň vedená), tak aj kandidáta vládnej strany (ktorého kampane podporovali). A hlavne – reagoval až 14. mája, zatiaľ čo spoty zaplavovali internet už od polovice apríla.

Akcja Demokracja vyhlásila, že iba pomáhala zháňať hercov do spotov. A samotná spoločnosť Estratos potvrdila, že len realizovala zadanie klienta, ktorého meno nemôže uviesť.

Prieskumy verejnej mienky od októbra 2024 zisťujúce podporu pre prípad súboja Rafała Trzaskowského a Karola Nawrockého v 2. kole prezidentských volieb v Poľsku

Už po prvom kole prišiel rovnaký reportérsky tím s ďalšími zisteniami. Ukázalo sa, že firma Estratos bola (rovnakým spôsobom, teda prostredníctvom predtým neznámych facebookových stránok) veľmi aktívna už pred poľskými voľbami v roku 2023.

Vtedy na sieťach utratila za reklamu „v prospech zvýšenia volebnej účasti“ 1,4 mil. zlotých (330-tisíc eur). Rovnako ako v prípade aktuálnej prezidentskej voľby išlo o sumy vyššie ako rozpočty na facebookovú reklamu, ktorými štandardne disponujú volebné štáby.

Ďalší investigatívny portál Demagog.pl priniesol informácie o podobných kampaniach zameraných proti pravicovej opozícii, ktoré podľa podozrivo rovnakej šablóny prebiehali aj v ďalších európskych krajinách (napríklad v Španielsku).

Koľko stojí občianska spoločnosť?

Kampane na zvýšenie volebnej účasti sú nielen v Poľsku tradičným kameňom úrazu (v Poľsku sa téma intenzívnejšie objavila pred rokmi v súvislosti s kampaňou so vcelku výrečným sloganom „Vezmi babke občiansky“).

Z hľadiska volebného zákona ide o sivú zónu, kde neplatia prísne podmienky na financovanie volebných kampaní. No v tomto prípade je rozsah kampane a jej jednoznačné vyznenie natoľko závažným problémom, že len ťažko by sa mohla zaobísť bez podrobného vyšetrovania príslušných orgánov. Aspoň dúfajme, pretože tie zatiaľ mlčia...

V rovnakom čase, ako vychádzali ďalšie zistenia portálu Wirtualna Polska, publikoval týždenník Newsweek rozhovor s významným sociológom Przemysławom Sadurom, členom redakcie Krytyka Polityczna, organizácie vplyvnej v ľavicovoliberálnej časti spektra. Nájdeme v ňom kľúčový motív, ktorý v poľskom kontexte spája oba kľúčové odkazy rumunských volieb, ktoré som uviedol na úvod – mobilizáciu voličov a cudzie zasahovanie.

Stojí za to odcitovať dlhšiu časť: „Druhé kolo rozhodne volebná účasť. Hlavná úloha – vytvoriť atmosféru ako pred parlamentnými voľbami v októbri 2023 [keď liberálna koalícia porazila konzervatívcov, hlavne vďaka nadštandardnej volebnej účasti]. Vtedy mali mimovládky viac peňazí, viac priestoru, fungovala občianska spoločnosť, bolo cítiť tú energiu. Dnes Trump reže americké zdroje podpory demokratických organizácií na celom svete a naša vláda ten výpadok nekompenzuje. Možno preto teraz tá energia chýba, je tichšie, všetci sú takí vlažní.“

Dve poznámky k poľským voľbámTuskov hoax sa ujal aj u nás a ovplyvňovať sa nesnaží len Rusko

Jozef Majchrák

Poľské neziskovky už skôr veľmi hlasno ventilovali zdesenie z „výpadku“ americkej podpory spôsobeného nástupom Trumpovej administratívy. Pri tej príležitosti vyplávali na povrch aj čísla, ktoré ukazovali na strmý nárast objemu peňazí prúdiacich z USA poľským spoločensko-politickým neziskovkám v čase Bidenovej vlády.

Ako napísal časopis Nowy Obywatel, objem podpory zo strany USA pre spoločenské a politické mimovládky (s veľmi uniformnou ideologickou orientáciou) v tomto období každoročne výrazne presahoval sumy štátnych subvencií, ktoré získavajú v Poľsku na svoju činnosť najväčšie politické strany.

Je samozrejmé, že každá organizácia, aj tá, ktorá reprezentuje angažovaných občanov, potrebuje financie, aby mohla fungovať. Avšak rovnica, ktorú v uvedenej citácii prezentoval prominentný poľský sociológ: zahraničné peniaze = aktívnejšia „občianska spoločnosť“ = väčšie emócie = väčšia volebná účasť = „naša“ výhra, je trochu znepokojujúca. Skoro by sa chcelo opýtať: a nie je to nakoniec lepšie, že je „tichšie a vlažnejšie“?

Nepomohlo by nám skôr to, keby sme tú špirálu, v ktorej sú každé voľby najdôležitejšie pre „záchranu demokracie“ a „tými poslednými, ak oni zvíťazia“, prerušili? Ak totiž niečo Západ naozaj ohrozuje, je to práve premena vnútroštátnej demokratickej politiky na apokalyptický boj dobra so zlom.

Text paralelne vychádza aj v českom denníku Echo24.