Dve poznámky k poľským voľbám Tuskov hoax sa ujal aj u nás a ovplyvňovať sa nesnaží len Rusko

Keď som si v pondelok ráno po poľských prezidentských voľbách zapol správy Slovenského rozhlasu, dozvedel som sa o hlasovaní u susedov dve informácie. Tou prvou bolo, že výsledok prvého kola bol tesný a o dva týždne to bude veľmi vyrovnané.

Ďalšou informáciou bolo, že spolu s kandidátom strany PiS Karolom Nawrockým postúpil do druhého kola aj kandidát „proeurópskej“ Občianskej koalície Rafał Trzaskowski.

Takéto zdôrazňovanie proeurópskosti Rafała Trzaskowského sa dalo nájsť aj v televízii TA3, Denníku N, Hospodárskych novinách aj v ďalších slovenských a českých médiách.

Ako novinár viem, že niekedy je nutné použiť skratku alebo zjednodušujúcu nálepku. Keby sa o súboji Trzaskowského a Nawrockého písalo ako o dueli progresívca s konzervatívcom, bolo by to v poriadku.

Ak sa však ako určujúca črta jedného kandidáta uvádza, že reprezentuje proeurópsky tábor, automaticky to evokuje, že jeho súper je protieurópsky.

Takto účelovo rámcuje svojich konkurentov zo strany PiS poľský premiér Donald Tusk a európsky mainstream to po ňom nekriticky opakuje. Je to však hoax.

PiS síce nie je euronadšenecká strana, ale nikdy nespochybňovala členstvo Poľska v EÚ a ani len nenaznačovala, že by z nej malo vystúpiť. Naopak, bývalý premiér za PiS Mateusz Morawiecki bol časťou poľských konzervatívnych kruhov kritizovaný za to, že je až príliš proeurópsky.

Politici PiS síce otvorene kritizujú niektoré bruselské politiky, napríklad v oblasti migrácie či únijnú zelenú agendu, ale ak má byť toto kritérium pro- a protieurópskosti, tak sme zabili akúkoľvek debatu.

Nehovoriac o tom, že to boli práve vlády PiS, ktoré tvrdo kritizovali európske energetické zbližovanie s Ruskom (Nord Stream 2). To bolo v ére Angely Merkelovej európskym mainstreamom a Putinova invázia na Ukrajinu naplno obnažila, aká to bola obrovská chyba.

Niekto by mohol namietnuť, že znakom protieurópskosti strany PiS bol konflikt jej vlády s Bruselom v otázkach porušovania zásad právneho štátu.

Lenže to potom musíme povedať, že v tejto sfére má maslo na hlave aj nová poľská vláda Donalda Tuska. Tá sa pod heslom „bojujúcej demokracie“ silovo zmocnila verejnoprávnych médií či prokuratúry, odmieta uznávať rozsudky niektorých súdov, keďže spochybňuje legitimitu časti sudcov, a svojho najväčšieho politického konkurenta odstrihla od štátneho financovania.

Kým však v prípade vlády PiS prichádzala z Bruselu zdrvujúca kritika, dnes odtiaľ „počuť“ hlboké ticho.

Druhá poznámka:

V prípade prezidentských volieb v Rumunsku bolo veľkou témou zasahovanie zvonku, konkrétne z Ruska. Otázka zasahovania zahraničných aktérov do predvolebnej kampane sa objavila aj v Poľsku, vyvolala však oveľa menšiu rezonanciu. Respektíve mimo Poľska si to asi len málokto všimol.

Poľsko volí prezidentaZápas dvoch prúdov, nadŕžanie favoritovi a vzostup podpory pre tretiu alternatívu

Maciej Ruczaj

Novinári portálu Wirtualna Polska (WP) odhalili pred prvým kolom volieb rozsiahlu vplyvovú kampaň na sociálnych sieťach, ktorej rozpočet podľa nich presiahol náklady na internetovú reklamu obidvoch hlavných kandidátov. V predvolebnom texte túto kauzu spomína aj náš externý kolega Maciej Ruczaj.

Wirtualna Polska zistila, že za kampaňou, ktorá pozitívne propaguje Rafała Trzaskowského a útočí na jeho súperov, stojí nadácia Akcia Demokracia. Na kampani sa podľa WP organizačne aj finančne podieľala agentúra Estratos so sídlom vo Viedni a s väzbami na Demokratickú stranu v USA. Táto agentúra sa verejne hlási k tomu, že podporuje progresívne iniciatívy a politické kampane.

Šéf Akcie Demokracia Jakub Kocjan má zároveň blízko k Občianskej koalícii a bol aj asistentom poslankyne za túto stranu.

Cieľom tohto textu nie je porovnávať závažnosť ruského zasahovania do volieb s aktivitami rôznych progresívnych aktivistických úderiek, ktoré tiež majú ambíciu vstupovať do volebného procesu.

Dá sa súhlasiť s tým, že to ruské je vzhľadom na masívnosť, priamu podporu diktátorského režimu, prostriedky a ciele nebezpečnejšie.

Zároveň je však neudržateľné, ak sa jeden typ vonkajšieho vstupovania do predvolebnej kampane prezentuje ako ohrozenie demokracie a ten druhý (z progresívnych zdrojov) ako jej obrana.

Neplatí to len pre Poľsko. Prístup, že demokrati sme len my, a ak nevládneme, tak to nie je demokracia, ale národná tragédia, je hlboko zakorenený aj u nás.