Čínske online obchody Európska komisia chce spoplatniť každý balík prichádzajúci z Číny

Európska komisia chce spoplatniť každý balík prichádzajúci z Číny
Ilustračné foto: TASR/Roman Hanc

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Dve eurá za balík za nezdá veľa, do Európy však prúdia týmto spôsobom miliardy zásielok.
Erik Potocký
Erik Potocký
Ďalšie autorove články:

S vetrom opreteky Naozaj musíme postaviť 200 veterných turbín? A treba nám ich?

Spaľovňa v Slovnafte Rafinéria je bližšie k projektu, envirorezort potvrdil úspešný proces EIA

Nová jadrová elektráreň Prečo môže pre malicherný spor Sakovej s Ficom celý projekt na roky zamrznúť

Lacné zásielky z čínskych online obchodov zrejme v dohľadnom čase zdražejú.

Balíky s až podozrivo lacným tovarom všetkého druhu z čínskej platformy Temu a rovnako cenovo lákavej fast-fashion platformy Shein zaplavujú Európu.

Len za minulý rok sa do Európskej únie doručilo 4,6 miliardy balíkov, ktoré smerovali od obchodníka v tretej krajine priamo k individuálnym zákazníkom, teda bez medziskladu na území EÚ. V porovnaní s rokom 2022 ide o štvornásobný nárast.

Deväťdesiat percent z nich pochádzalo práve od platforiem Temu a Shein.

Európska komisia teraz podľa návrhu, ktorý má k dispozícii napríklad portál Euractiv, navrhuje, aby bol každý takýto balík do hodnoty 150 eur spoplatnený sumou 2 eurá. V prípade, ak by si tieto platformy vybudovali na území EÚ svoje skladovacie priestory, z ktorých by následne zásielky distribuovali k zákazníkom, poplatok by bol 50 centov za balík do 150 eur.

Hoci sa môže zdať, že by v spoplatnení (ak by už existovalo) nemal byť rozdiel, keďže aj v jednom, aj v druhom prípade ide o zásielky z tretích krajín, Európska komisia takýmto návrhom sleduje dva hlavné ciele.

Po prvé, ak ide o individuálne zásielky, každá z nich musí prejsť samostatnou colnou kontrolou, čo znamená obrovský nápor na pracovníkov colných služieb jednotlivých krajín. Naopak, ak by išlo o hromadnú zásielku do medziskladu na území EÚ, colné úrady by mohli klasicky kontrolovať vzorku z celého objemu dodávky.

Po druhé, vybudovanie medziskladov zároveň znamená prísun investícií, daní a pracovných miest.

Boj proti falšovanému a nebezpečnému tovaru

Ďalšou rovinou sú otázky prísunu veľkého množstva ilegálneho, ale aj zdraviu škodlivého tovaru. Podobne aj tvorba veľkého množstva odpadu a násobne vyššie energetické náklady v prípade prepravy tovaru „cez pol planéty“ v porovnaní s tým, ak by sa vyrábal priamo v Európe.

Najmä textilný priemysel, sektor, ktorý bol jedným z oporných pilierov prvej priemyselnej revolúcie, už Európa takmer opustila. A hoci práve tu má sídlo mnoho exkluzívnych, ale aj ľudovejších značiek, fyzicky sa oblečenie vyrába primárne v treťom svete.

Súčasťou opatrenia by malo byť aj spĺňanie rôznych zdravotných a bezpečnostných noriem, najmä pokiaľ ide o kozmetické výrobky alebo hračky. Viacero druhov tovaru sa tiež predáva v kategórii „zdravie“ alebo „zdravotné pomôcky“.

Financial Times vo svojej minuloročnej reportáži informoval, že až 80 percent testovaných hračiek nakúpených na online platformách nespĺňalo bezpečnostné predpisy platné v Európskej únii.

Osemdesiat percent testovaných hračiek, nakúpených na online platformách nespĺňalo bezpečnostné predpisy platné v Európskej únii.

Problematické je tiež falšovanie, ktoré je rozšírené najmä v textilnom priemysle. V prípade oblečenia a doplnkov sa pri „vychytených“ kusoch najväčšia časť ceny platí za značku. Mierne odlišné alebo aj úplné napodobeniny tak prinášajú svojim producentom významné zisky.

Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič, ktorý má túto agendu v portfóliu, zdôrazňuje, že zavedenie daného poplatku nemožno vnímať ako druh cla, napriek tomu, že ide svojím spôsobom o obchodnú bariéru.

Manipulačný poplatok – ako ho Európska komisia vo svojom návrhu nazýva – má podľa Šefčoviča predovšetkým pokryť náklady colných kontrol.

Časť z vybraného poplatku by sa mohla do budúcna stať príjmom priamo rozpočtu Európskej únie v rámci uvažovaného spoločného colného postupu, ktorým by sa niektoré z ciel a poplatkov za tovary služby vstupujúce na spoločný trh z tretích krajín stali priamym príjmom EÚ, no zároveň s tým, že niektoré z povinností národných colných orgánov by prevzal tento spoločný európsky.

Argument eurokomisie v prospech paušálneho dvojeurového poplatku za všetky zásielky do hodnoty 150 eur spočíva aj v tom, že odstupňovanie rôznych úrovní ceny a rôznych sadzieb by viedlo k pokusom o jeho obchádzanie a k podvodom.

Hoci sa totiž suma dvoch eur nezdá sama osebe finančne zaujímavá, v prípade miliardových objemov doručených zásielok už ide dohromady o niekoľko miliárd eur.

A napriek tomu, že sa poplatok napokon premietne do konečnej ceny doručenia, platiteľom bude ten, kto zásielku do EÚ posiela, teda práve online obchody.

Hoci Maroš Šefčovič hovorí, že definične nejde o clo, faktom je, že suma bude prirátaná k dovoznému clu a splatná spolu s ním – ak je na daný tovar vyrubené.

Ochrana spotrebiteľa

Ďalším benefitom zo zavedenia tohto poplatku je, že predajcovia sa budú musieť v EÚ, resp. v niektorom z členských štátov zaregistrovať ako platcovia DPH. Zaiste si v snahe udržať svoje náklady čo najnižšie zvolia krajinu s nízkymi sadzbami. Hlavnou pointou je však podľa eurokomisie vyššia ochrana spotrebiteľa.

Okrem už spomenutej povinnosti spĺňať príslušné zdravotné a bezpečnostné normy by mal totiž v takomto prípade predajca zodpovedať za tovar ako taký. V súčasnosti zodpovednosť predajcu tieto platformy obchádzajú tým, že tovar uvádzajú ako pochádzajúci od externého dodávateľa, na ktorého tak prechádzajú všetky povinnosti voči zákazníkovi.

Dohodu o dodaní a platbu za tovar však zákazník realizuje s konkrétnou platformou a dopátrať sa k pôvodnému výrobcovi, na ktorého platforma prenáša zodpovednosť, je pre bežného kupujúceho prakticky nemožné, najmä ak ide o firmu z Číny.

Na účinné vymáhanie škody, či už za dodanie poškodeného tovaru, alebo úplné nedodanie, by totiž musel konkrétnu firmu nielen vypátrať, ale mať k dispozícii aj právnu pomoc znalú čínskej legislatívy.

Ak pôjde o obchod realizovaný zo skladu na území EÚ, všetky obchodné náležitosti a riešenia sporov sa budú musieť riadiť európskou legislatívou. Tá je navyše už do veľkej miery harmonizovaná, čo takisto uľahčuje prípadné právne poradenstvo.

Ak pôjde o obchod realizovaný zo skladu na území EÚ, všetky obchodné náležitosti a riešenia sporov sa budú musieť riadiť európskou legislatívou.

Najväčšiu záťaž v prípade lacných individuálnych zásielok v Európskej únii zaznamenávajú colné úrady v Holandsku a Belgicku, ktoré sú hlavnou vstupnou bránou námorného dovozu do Európy cez prístavy v Rotterdame a v Antverpách. Holandsko malo za rok 2024 viac ako 1,2 miliardy a Belgicko viac ako 1 miliardu prijatých balíkov do hodnoty 150 eur.

Ako uvádza Financial Times, tento krok Európskej komisie nadväzuje na podobné opatrenie USA, ktoré v snahe obmedziť lacný dovoz opäť zrušili svoj režim, tzv. „de minimis“, teda oslobodenie tovaru od colných a iných poplatkov do hodnoty 800 dolárov jednotlivej zásielky.

V reakcii na to spoločnosť Temu tento mesiac prestala dodávať lacné zásielky do USA a spoločnosť Shein oznámila, že chce „reštrukturalizovať“ svoj obchodný model v Spojených štátoch.

Debata o tom, ako zakročiť proti lacnému dovozu, ktorý môže ohrozovať zdravie a bezpečnosť zákazníkov a často porušuje aj právo duševného vlastníctva, ochranné známky a chránené označenia výrobkov, nie je nová.

Svoje záujmy sa, samozrejme, snažia presadiť aj maloobchodní predajcovia v EÚ, ktorým „podozrivo“ lacná konkurencia odoberá zákazníkov.

Je to aj súčasťou environmentálneho prístupu. Online platformy, ktoré sa v EÚ zaregistrujú ako platcovia DPH s vyššie spomenutými záväzkami voči zákazníkom, budú mať povinnosť prispievať aj do fondov, z ktorých sa financuje spracovanie a likvidácia odpadu, napríklad textilného.

Online platformy, ktoré sa v EÚ zaregistrujú, budú mať povinnosť prispievať aj do fondov, z ktorých sa financuje spracovanie a likvidácia odpadu, napríklad textilného.

Falšovanie stojí odevný priemysel takmer 12 miliárd eur ročných tržieb (5 percent príjmov), kozmetický priemysel 3 miliardy eur (5 percent tržieb) a hračkársky priemysel 1 miliardu eur (takmer 9 percent tržieb), argumentovala eurokomisia v návrhu, ktorý do médií prenikol ešte vo februári tohto roka.

Už vtedy boli známe informácie, že Európska komisia prešetruje platformy Shein a Amazon a začína konanie voči Temu a Aliexpressu.

Vzhľadom na zatiaľ neoficiálny návrh, ktorý sa objavil tento týždeň s oficiálnymi vyjadreniami eurokomisie, sa však dá povedať, že je napokon voči Amazonu ústretovejší. Ten už totiž svoje pôsobiská v Európskej únii má (jedno aj na Slovensku), čo mu prináša aj (aspoň dočasnú) konkurenčnú výhodu oproti čínskym platformám. Amazon navyše pri prešetrovaní s Európskou komisiou spolupracoval.

Zobraziť diskusiu
Erik Potocký

Erik Potocký

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Európska únia obchod Čína Maroš Šefčovič
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť