Proti prúdu väčšiny Francúzi zažívajú vzostup tradicionalistických a rojalistických hnutí

V roku 2023 vyšiel v jednom z najčítanejších francúzskych denníkov Ouest-France článok s nadpisom Tradicionalistickí katolíci sa presadzujú v (departemente) Maine-et-Loire. 

Autori v ňom opisujú, ako sa v tomto regióne na severozápade Francúzska začínajú čoraz viac sláviť omše podľa starého rítu a ako sa stovky tradicionalistických veriacich zúčastňujú na verejných púťach a procesiách v uliciach, ktoré nie sú v sekulárnom Francúzsku úplne bežné. Začínajú zakladať vlastné školy a výraznejšie sa spoločensky organizovať.

Skúsenosť autorov z tohto departementu však nie je ojedinelá. Počty tradicionalistických katolíkov v posledných rokoch výrazne narastajú po celom Francúzsku a v súčasnosti ich pravidelne prichádza na liturgiu medzi 100- až 200-tisíc. To sa môže na pomery Francúzska zdať na prvý pohľad málo. Ide síce stále o menšinu aj v rámci Katolíckej cirkvi, avšak na rozdiel od iných prúdov v cirkvi má výrazne rastúci trend.

Podľa štúdie katolíckych novín La Croix táto skupina veriacich veľmi efektívne odovzdáva vieru svojim deťom a predkoncilová liturgia zároveň priťahuje davy nových mladých ľudí. Tradicionalistická púť medzi katedrálami Notre-Dame v Paríži a v Chartres pritiahla v roku 2023 rekordných 16-tisíc pútnikov, z toho viac ako polovicu tvorili mladí ľudia do 20 rokov. Organizátori dokonca museli predčasne ukončiť prihlasovanie z dôvodu preplnenia kapacity.

Tradicionalizmus však začína mať výraznejší vplyv nielen na dianie vo francúzskej Katolíckej cirkvi, ale narastá aj jeho spoločenský vplyv.

Pochod za život v ParížiAktívni politici úplne chýbali, medzi 15-tisíc účastníkmi však dominovala energická mladá generácia

Ján Cipár 

Hlboké historické korene

Aj keď k návratu k predkoncilovej liturgii dochádza na mnohých miestach na Západe, vo Francúzsku má špecifický historický kontext.

K jedným z najznámejších kritikov samotného Druhého vatikánskeho koncilu totiž patril francúzsky arcibiskup mesta Tulle Marcel Lefebvre. Koncilové reformy podľa neho narušili kontinuitu cirkvi a otvorili dvere modernistickým vplyvom, ktoré podľa jeho názoru oslabovali katolícke učenie. Lefebvre preto v roku 1970 založil Kňazské bratstvo svätého Pia X., ktoré sa postavilo do opozície voči reformám a pokračovalo v slávení tradičnej latinskej omše podľa misála z roku 1962.

Konflikt medzi tradicionalistami a Vatikánom vyvrcholil v roku 1988, keď Lefebvre bez súhlasu pápeža vysvätil štyroch biskupov, čo viedlo k jeho exkomunikácii. Napriek tomu slúžilo Kňazské bratstvo svätého Pia X. ako základ pre ďalšie tradicionalistické inštitúty a bratstvá, ktoré začali vznikať v 90. rokoch a na začiatku 21. storočia. Tie sú dnes hlavným zdrojom nových veriacich, ktorí prichádzajú za predkoncilovou liturgiou.  

Asi najviditeľnejším je Inštitút Dobrého pastiera so sídlom v Bordeaux, ktorý založili bývalí lefebvristi, ale dnes je plne integrovaný do Katolíckej cirkvi. Tento inštitút, v ktorom sa slúži výhradne predkoncilová liturgia, má 45 kňazov, ktorí slúžia v 20 diecézach. Patrí sem aj známy tradicionalistický kňaz Matthieu Raffray, ktorý má na Instagrame viac ako 140-tisíc sledovateľov a státisíce pozretí. Práve veľká viditeľnosť na sociálnych sieťach je kľúčovým faktorom, ktorý pomáha mobilizovať mladých.

Okrem toho je tradicionalizmus vo Francúzsku úzko spätý s rojalizmom a rojalistickými hnutiami. Aj keď pre väčšinu Francúzov je republika svätá a všetci slávia deň dobytia Bastily, v posledných rokoch sa začínajú znovu aktivizovať aj rojalisti, teda prívrženci návratu monarchie. V mnohých mestách po celom Francúzsku iba pred pár týždňami pochodovali tisíce ľudí v rámci pripomenutia si výročia smrti Ľudovíta XVI. V Paríži sa uskutočnil fakľový pochod s približne 1000 účastníkmi.  

Tieto rojalistické skupiny si ctia pamiatku francúzskych kráľov ako ochrancov viery a zároveň mnohokrát až mytologicky vnímajú dodnes spornú genocídu obyvateľov v regióne Vendée počas Francúzskej revolúcie, ktorí sa vzopreli revolučným jednotkám a chránili svojich kňazov a monarchiu.

Rojalisti majú veľmi blízko práve k tradicionalistickým kruhom, pretože túto liturgiu a zároveň ortodoxnosť prežívania si spájajú s obdobím monarchie. Zároveň hlavná rojalistická organizácia – radikálne pravicová Action française – si je blízka s lefebvristami v tom, že bola v roku 1926 odsúdená pápežom Piom XI. a viaceré jej publikácie boli zaradené Katolíckou cirkvou na zoznam zakázanej literatúry.

Malý zázrak v LilleAko omša pri sviečkach každý týždeň priláka stovky mladých ľudí

Solène Tadié

Najväčší nárast je vidieť v Bretónsku

Tradicionalizmus síce rastie po celom Francúzsku, ale najväčší nárast je možné pozorovať v Bretónsku, ktoré bolo historicky baštou Katolíckej cirkvi a drobných zemepánov a roľníkov. Od 70. rokov tento región, ktorý sa niekedy označuje aj ako kolíska francúzskej kresťanskej demokracie, prešiel rapídnym odkresťančením a dnes tu chodia pravidelne na omšu iba štyri percentá obyvateľstva. To je však stále dvojnásobok oproti zvyšku Francúzska.

V tomto regióne má hneď niekoľko kostolov spomínané Kňazské bratstvo svätého Pia X. Každú nedeľu tu na tradičnú omšu chodieva približne 10-tisíc veriacich, ďalšie tisíce chodia aspoň raz mesačne. Navyše v posledných rokoch rastie aj počet tradicionalistických škôl, ktorých je v tomto regióne už 15 a spolu vychovávajú približne 1700 detí. Tieto školy sú úplne súkromné a nedostávajú žiadnu podporu od štátu. Ďalšie stovky detí sú vychovávané v domácej škole podľa materiálov od tradicionalistických inštitútov.

Títo veriaci sa zároveň začínajú čoraz viac organizovať a spoločne vystupovať za svoje záujmy. Odráža sa to vo zvyšovaní počtu verejných pútí a pochodov, ale aj organizovaním politických či náboženských protestov. Keď sa napríklad biskup mesta Quimper Laurent Dognin rozhodol minulý rok zrušiť misiu tradicionalistického Kňazského bratstva svätého Petra v dvoch kostoloch, stovky veriacich z celého Bretónska organizovali pred budovou biskupstva v Quimperi protesty proti tomuto rozhodnutiu.

Nárast tradicionalizmu a jeho organizovanosť sa podľa viacerých politológov začínajú odrážať aj na volebných výsledkoch Národného zhromaždenia Marine Le Penovej a ďalších radikálne pravicových strán v tomto regióne. 

Jean Marie Le PenOtec postkresťanskej pravice, ktorý celý život postavil na vzbure

Ján Cipár 

Le Penová, rovnako ako jej otec, vždy dosahovala v západnom Francúzsku a najmä v Bretónsku svoje najhoršie výsledky. To sa však začína v posledných rokoch meniť a v roku 2024 tu v eurovoľbách skončilo Národné zhromaždenie po prvýkrát v histórii na prvom mieste a vyhralo vo všetkých štyroch miestnych departementoch. Najviac sa mu darilo v departemente Morbihan, kde majú tradicionalisti najsilnejšie zastúpenie.

Avšak mnohí kľúčoví pravicoví politici majú aj osobne blízko k tomuto prúdu kresťanstva. Nedávno zosnulý Jean Marie Le Pen nikdy nemal blízko ku Katolíckej cirkvi, mal komplikované vzťahy s cirkevnou hierarchiou, a ako vyhlásil pred niekoľkými rokmi: „Už nie som praktizujúci katolík. Rozišli sme sa, cirkev a ja, keď som mal 16 rokov.“

Vo svojej knihe Syn národa z roku 2018 však píše: „Moje sympatie patria tradicionalistom.“ Koniec koncov aj posledné pomazanie mu udelil kňaz Philippe Laguérie, ktorý je zakladateľom vyššie spomenutého Inštitútu Dobrého pastiera.