Pochod za život v Paríži Aktívni politici úplne chýbali, medzi 15-tisíc účastníkmi však dominovala energická mladá generácia

Francúzsko si 17. januára pripomenulo päťdesiate výročie prijatia Loi Veil, teda zákona, ktorý legalizoval potraty. Za tento čas si vyžiadal životy viac než desiatich miliónov nenarodených detí. Iba v poslednom roku zaznamenalo Francúzsko takmer 250-tisíc potratov a ich počet sa za posledné roky na rozdiel od okolitých krajín zvyšuje.

Napriek obrovskej nepriazni médií, verejnej mienky, ale aj drvivej väčšiny politikov sa však aj tento rok uskutočnil výročný pochod za život v Paríži.

Ukázal, že francúzske pro-life hnutie sa napriek päťdesiatim rokom sústavných prehier nevzdáva, ďalej sa aktivizuje a udržuje nádej, že raz dôjde k vytúženej zmene. Ťahajú ho mladí ľudia do 30 rokov a viaceré ich organizácie, ktoré vytvárajú silné jadro, na ktorom bude možné do budúcnosti stavať.

Liberalizácia z posledných rokov

Keď Francúzsko legalizovalo potraty v roku 1975, mali byť slovami vtedajšej ministersky zdravotníctva Simone Veilovej „poslednou možnosťou pre situácie bez riešenia“. Prešlo päťdesiat rokov a postupné malé liberalizácie zákona Veil vyústili do toho, že potraty sa od roku 2024 nachádzajú vo francúzskej ústave ako „garantované právo“.

Schválilo sa to masívnou väčšinou 780 poslancov, pričom proti hlasovalo iba 72. Na stole je už teraz aj otvorenie otázky výhrady vo svedomí či predĺženie obdobia, počas ktorého môže byť potrat vykonaný.

Od Macronovho nástupu však prišlo aj k ďalším posunom v bioetických otázkach. V roku 2021 bola povolená medicínsky asistovaná reprodukcia pre lesbické páry, v tomto roku bola zároveň rozšírená možnosť vykonávania výskumu na embryách. Od roku 2023 bola spustená celospoločenská diskusia o eutanázii a asistovanej samovražde. Obidve by už dnes boli s najväčšou pravdepodobnosťou povolené, pokiaľ by vo Francúzsku každých pár mesiacov nepadala vláda.

Ako vidieť aj z tohto krátkeho opisu najnovšieho vývoja, pro-life hnutie zatiaľ neustále prehráva. Jediným väčším víťazstvom je dočasné zastavenie legalizácie surogátneho materstva, aj v tomto prípade však ide skôr o šťastnú náhodu ako o výsledok silného tlaku pro-life hnutia.

Potraty vo francúzskej ústaveAj odporcovia sa nakoniec podvolili. Treba čakať pokračovanie na európskej scéne

Ján Cipár 

Pochod za život je pre všetkých, najviac však cítiť mladých

Pochod sa tento rok uskutočnil na ikonickom námestí Trocadéro, z ktorého je asi najkrajší výhľad na Eiffelovu vežu v celom Paríži. Rovnako ako na Národnom pochode za život na Slovensku, aj na tom francúzskom hrali dôležitú úlohu pro-life organizácie, ktoré vo svojich stánkoch rozdávali reklamné materiály ponúkajúce predovšetkým pomoc ženám v núdzi.

Hlavné pódium sa nachádzalo priamo oproti Eiffelovej veži. Prvý prejav patril Marii Racheleovej, hovorkyni talianskeho pochodu za život. Zdôraznila význam nádeje, ktorú prináša z Talianska, kde sa len nedávno po silnom tlaku pro-life organizácií podarilo zakázať surogátne materstvo.

Po úvodných prejavoch sa pochod krátko po 14. hodine oficiálne začal a 15-tisíc ľudí kráčalo viac ako dve hodiny po uliciach historického 16. parížskeho obvodu. A išlo o nesmierne zaujímavý prierez dnešnej konzervatívnej časti francúzskej spoločnosti.

V dave bolo vidieť mnoho rojalistov oblečených ako za čias mušketierov, ktorí s hrdosťou mávali bourbonovskými vlajkami a odkazovali na katolícke dedičstvo francúzskych kráľov. Táto skupina začína byť v posledných rokoch politicky čoraz aktívnejšia, čo súvisí aj s nárastom politického významu katolíckych tradicionalistov.

Neďaleko kráčali džentlmeni na štýl bývalého starosvetského britského poslanca Jacoba Reesa-Mogga, ktorí počas celého pochodu s pokojom fajčili cigary.

V dave kráčalo veľké množstvo rehoľných sestier, kňazov a mníchov a, samozrejme, veľké zastúpenie mali aj rodiny s deťmi. Čo však autora tohto článku prekvapilo asi najviac, bol obrovský počet mladých ľudí do 30 rokov, ktorí dominovali nielen v dave, ale aj medzi samotnými usporiadateľmi. Dokonca prevládali študenti stredných a vysokých škôl, poväčšine mladší ako 25 rokov.

Foto: Postoj/Ján Cipár

Mladí moderovali celé podujatie, mladí roztlieskavali dav počas pochodu, mladí zabezpečovali logistiku a bezpečnosť, mladí boli hlavnými rečníkmi. Hlavná hovorkyňa pochodu Marie-Lys Pellissierová má iba 23 rokov. V mnohom sa to odrazilo na celkovom programe, ktorý mal veľmi energický nádych. Organizátori zároveň rozdali stovky palaciniek, ktoré boli pre každého účastníka zadarmo.

Títo mladí, ktorých väčšina denníkov označila iba ako ultrakonzervatívcov či fašistických katolíkov, už dávno pred pochodom mobilizovali v mestách po celom Francúzsku. Mládežnícka organizácia Génération Pro-Vie niekoľko týždňov oblepovala najväčšie mestá pro-life plagátmi a pomohla organizovať aj autobusy do Paríža.

Dominancia mladých ľudí sa byť neuveriteľná v porovnaní so všeobecným presvedčením, že konzervatívne hodnoty a viera sú dnes bližšie skôr starším ľuďom. Vo Francúzsku však za posledné roky badať zatiaľ nevysvetliteľný jav, keď sa po veľkom poklese veriacich na konci 20. storočia čoraz viac súčasných mladých ľudí začína vracať do Cirkvi, pričom najvýraznejšie rastú počty tradicionalistov. Títo mladí zároveň nezostávajú iba za múrmi kostolov, ale vo Francúzsku majú tendenciu čoraz viac sa verejne angažovať.

Malý zázrak v LilleAko omša pri sviečkach každý týždeň priláka stovky mladých ľudí

Solène Tadié

Absencia aktívnych politikov, prišiel však Philippe de Villiers

Rovnako ako po minulé roky však chýbala prítomnosť aktívnych politikov. Potraty nie sú zaujímavou témou pre žiadnu konzervatívnu politickú stranu, pretože zmena ústavy je pri súčasnom rozložení politických síl na nasledujúce desaťročia prakticky nemožná. Ide tak momentálne o vopred prehratý boj, pričom aj verejná mienka drvivou väčšinou legálnosť potratov podporuje.

Organizátori napriek tomu sformulovali niekoľko základných požiadaviek na politických lídrov, medzi inými väčšiu podporu rodín, predĺženie času na rozmyslenie pred vykonaním potratu, posilnenie a dofinancovanie paliatívnej starostlivosti či väčšiu ochranu výhrady vo svedomí.

Z celého podujatia bolo cítiť, že hlavným cieľom organizátorov je pripraviť účastníkov na dlhý boj, ktorý bude trvať desaťročia. Niekoľkokrát sa na hlavných obrazovkách objavilo video, v ktorom boli zobrazené fiktívne dátumy možných väčších pro-life zmien. Zrušenie práva na potrat bolo načasované na rok 2075, teda o ďalších päťdesiat rokov.

Philippe de Villiers

Najväčšou rečníckou hviezdou celého podujatia bol prezident pochodu Philippe de Villiers. Na Slovensku je jeho meno síce neznáme, ale tento potomok šľachtickej rodiny a otec siedmich detí je vo Francúzsku vnímaný ako najvýznamnejší predstaviteľ konzervatívnej politiky, ktorá nie je sekulárna, ale jasne sa opiera o katolícku vieru.

De Villiers bol 22 rokov predsedom departmentu Vendée, 13 rokov pôsobil ako europoslanec a 14 rokov bol poslancom francúzskeho parlamentu. Okrem toho založil vo Vendée tematický zábavný park Puy du Fou, ktorý rekonštruuje francúzsku stredovekú históriu a je po Disneylande a parku Astérix štvrtým najnavštevovanejším parkom vo Francúzsku s ročnou návštevnosťou takmer tri milióny ľudí.

De Villiers sa počas svojej viac ako 40-ročnej politickej kariéry nikdy neváhal hlásiť k svojim konzervatívnym kultúrno-etickým postojom a v tom pokračuje dodnes aj na dôchodku. Pravidelne tieto postoje zastáva v televíznych diskusiách so státisícmi sledovateľov či na sociálnych sieťach.

Práve jeho prejav vyslal účastníkom jasné povzbudenie do nasledujúcich rokov: „Ľudia vo vašom okolí si neraz povedia, že ste oneskorenci, zaostalí, poslední mohykáni včerajšej morálky. Ale hovorím vám: vy ste predvoj. Vy ste pochod očakávania... ste v predstihu. A najmladší z vás si o dvadsať-tridsať rokov (s hrdosťou) povedia: boli sme tu.“