Referendum o nezávislosti v Alberte Najbohatšia provincia bude hlasovať o procese odčlenenia od Kanady. Konzervatívci tlačia na ústupky

V posledných mesiacoch a najmä od slávneho prejavu kanadského premiéra Marka Carneyho na Svetovom ekonomickom fóre sa čoraz viac hovorí o potenciálnom budúcom členstve Kanady v Európskej únii. Fínsky prezident Alexander Stubb dokonca túto možnosť Carneymu osobne navrhol počas ich spoločného behu v Londýne a Kanada sa stala počas Trumpovej éry akýmsi symbolom internacionalizmu. 

Avšak namiesto pripojenia Kanady k ďalšiemu nadnárodnému celku, ktoré sa nateraz zdá nepravdepodobné, sa táto krajina v nasledujúcich rokoch bude musieť popasovať so separatizmom a štiepením vo svojom vnútri. 

Minulý týždeň 21. mája totiž zástancovia oddelenia najbohatšej provincie Alberta dosiahli svoj dlhoročný cieľ – otázka o začatí procesu smerujúceho k oddeleniu Alberty od Kanady sa ocitne v októbrovom referende. 

Nasledujúce mesiace sa bude o tom v Alberte intenzívne diskutovať a kanadskí federálni politici na čele s Carneym majú oprávnenú obavu, že tento proces môže otvoriť Pandorinu skrinku aj v iných provinciách. 

Nezáväzné referendum

Nadchádzajúce ľudové hlasovanie o odčlenení Alberty má pritom komplikovanejšie pozadie. Carney vládu v Alberte za vyhlásenie referenda tvrdo skritizoval, avšak toto referendum zatiaľ nebude záväzné. Súd totiž platnosť petície zrušil po tom, ako jej legálnosť napadli domorodé kmene. Sudkyňa uviedla, že úradník, ktorý schválil konanie petície, si nesplnil zákonnú povinnosť rokovať o tom s domorodými kmeňmi. 

Októbrové hlasovanie sa opiera o demokratickú legitimitu, nie je teda rozmarom vlády v Alberte. Zástancovia nezávislosti totiž vyzbierali viac ako 300-tisíc podpisov, čo bohato stačí na to, aby sa táto otázka dostala na hlasovanie (zákonné minimum bolo 177 800 podpisov). 

Súčasne treba doplniť, že sa zaktivizovali aj odporcovia separatizmu a na podporu zotrvania Alberty v Kanade vyzbierali viac než 400-tisíc podpisov.

Albertská premiérka Danielle Smithová nakoniec referendum o nezávislosti vyhlásila v nezáväznej podobe. Obyvatelia Alberty totiž v októbri nebudú hlasovať o samotnom vystúpení, ale iba o tom, či má vláda začať proces vedúci k osamostatneniu a ku konaniu ďalšieho, tentoraz už záväzného referenda. 

Počas posledných mesiacov sa objavovali správy, že separatistické hnutie v Alberte sa koordinuje s Trumpovou administratívou a že toto hnutie je podporované zo strany USA. Ako však uviedol denník New York Times, kontakty medzi separatistami a Trumpovými blízkymi spolupracovníkmi síce prebehli, ale mali skôr okrajový vplyv a neprišlo k žiadnej finančnej podpore. 

Spor o AlbertuTrumpova vláda sa stretáva so separatistami z kanadskej provincie bohatej na ropu

Christian Heitmann

Bohatý konzervatívny región vs. liberálna federálna vláda 

Provincia Alberta leží na západe Kanady, pričom na juhu susedí so Spojenými štátmi. Ide o štvrtý najväčší a štvrtý najľudnatejší (4,2 milióna obyvateľov) územný celok Kanady. 

Z pohľadu ekonomiky ide o najbohatšiu provinciu, pomer HDP na obyvateľa tu dosahuje takmer 100-tisíc kanadských dolárov. Za to môže Alberta ďakovať predovšetkým početným náleziskám plynu a ropy, ktoré v širšom regióne západnej Kanady umožnili nebývalý rozvoj. Okrem toho sa tu nachádza metropola Calgary, ktoré je centrom inovácií a startupov. 

Odkiaľ sa v tomto vyspelom regióne zobrali myšlienky na odčlenenie? Separatizmus v Alberte bol vo veľmi menšinovej miere kultúrne prítomný už od založenia Kanady, avšak v posledných rokoch sa dostal viac do popredia. Tento nárast súvisí s rovnakým ekonomickým fenoménom, ktorý je pozorovateľný v jednej z európskych krajín – v Belgicku. 

Rovnako ako flámsky separatizmus, ani ten v Alberte nie je (primárne) identitárny, ale ekonomický. Zdôrazňuje, že obyvatelia tejto provincie doplácajú na zvyšok krajiny, je brzdený ich ekonomický rozvoj, zároveň sú ich priority zanedbané na úkor východných provincií Kanady. 

Alberta dlhodobo odvádza federálnej vláde viac, ako od nej dostáva. Ako ukazuje výskum pravicového think-tanku Fraser Institute, jej čistý príspevok do federálnych verejných financií (teda po odčítaní federálnych transferov späť do Alberty) bol medzi rokmi 2007 až 2022 na úrovni 244,6 miliardy kanadských dolárov. 

Foto: Fraser Institute

Ďalší čistí prispievatelia, teda západné provincie Ontario a Britská Kolumbia, mali čistý príspevok päťkrát menší. V priemere tak štvorčlenná rodina v Alberte odviedla do federálneho rozpočtu ročne 20-tisíc kanadských dolárov.  

V Kanade funguje tzv. vyrovnávací program, v rámci ktorého sa verejné financie redistribuujú medzi provincie, tak aby mali porovnateľnú úroveň verejných služieb. Alberta iba v roku 2023 prispela do tohto programu sumou 3,3 miliardy kanadských dolárov (z celkových 24 miliárd) a transfer v rámci tohto programu nezískala od roku 1964. 

Podobný stav je aj pri ďalších transferoch, či už ide o zdravotníctvo, alebo dôchodkový systém. Alberta má navyše relatívne mladú populáciu a vyššiu ako priemernú mieru zamestnanosti, čo ešte prehlbuje odtok peňazí na sociálne transfery do ostatných provincií. 

To však ešte nie je hlavný problém. Rovnako ako v Belgicku, kde sa flámski väčšinovo pravicoví voliči sťažujú na nezmyselné regulácie z dominantne socialistického Valónska, tak aj v Kanade dochádza k podobnej situácii. Nie je náhodou, že nárast separatizmu je spojený s nástupom liberálnej vlády Justina Trudeaua v roku 2015, ktorá začala výrazne regulovať hlavné ekonomické sektory Alberty. 

Od roku 2015 boli prijaté zákony na obmedzenie stavby nových potrubí a bolo zakázané zastavenie, nakladanie a vykladanie veľkých ropných tankerov pozdĺž pobrežia v Britskej Kolumbii, čo výrazne limitovalo trh s Áziou. Okrem toho federálna vláda zaviedla strop na emisie z ropy a plynu, čo spôsobilo obmedzenie produkcie a podľa reportu spoločnosti Deloitte to znamená výrazné zmenšenie ekonomiky Alberty v porovnaní so stavom, keď by podobný strop zavedený nebol. 

Samozrejme, okrem ekonomických faktorov má separatizmus v Alberte aj hodnotové pozadie, aj keď hrá skôr menšiu rolu. Alberta je dlhodobo konzervatívnejšia ako zvyšok Kanady, je baštou Konzervatívnej strany a veľké slovo tu stále majú veľké rurálne komunity. 

Tie sa posledných vyše desať rokov federálnych liberálnych vlád cítia nepochopené, ako ukazujú mnohé prieskumy. Mnoho obyvateľov Alberty má pocit, že ich priority sú zanedbané na úkor východných liberálnych provincií, ktoré však od nich dostávajú väčšinu transferov. 

Odčlenenie Alberty nemá väčšinovú podporu

Odčlenenie Alberty by však nebol ľahký krok a z viacerých pohľadov by bol ekonomicky škodlivý.

Pokiaľ by k odčleneniu naozaj prišlo, Alberta by si rovnako ako Veľká Británia musela vyrokovať obchodné dohody so zvyškom Kanady, čo by mohlo trvať roky. Okrem toho by ako vnútrozemská provincia stratila prístup k moru a je veľmi otázne, aká by bola jej spolupráca so susediacou liberálnou provinciou Britská Kolumbia.

Nezávislosť v súčasnosti nemá väčšinovú podporu obyvateľstva v Alberte, podporuje ju iba niečo vyše tretiny populácie. Oproti minulosti, keď bola táto téma marginálna, však podpora výrazne narástla.

V súčasnosti – rovnako ako počas drvivej väčšiny posledných sto rokov – vládnu v Alberte konzervatívci. Premiérka Danielle Smithová síce vyhlásila referendum, ale osobne je za zotrvanie Alberty v rámci Kanady a za túto možnosť bude pred hlasovaním aj viesť kampaň. Rovnako sa vyjadril aj šéf federálnej konzervatívnej strany a poslanec za Albertu Pierre Poilievre.

Obaja však vyzvali federálnu vládu, aby nebrzdila ekonomický rozvoj Alberty. Koniec koncov, ako ukazujú prieskumy, pokiaľ by federálna vláda uvoľnila regulácie pre ťažbu ropy, plynu a stavbu nových potrubí, podpora pre nezávislosť by masívne klesla.

Federálna vláda robí ústupky 

Federálny premiér Mark Carney si napriek súčasným útokom na predstaviteľov Alberty uvedomuje, že musí spraviť ústupky.

Od začiatku mája začal predstavovať nové návrhy pre Albertu, či už ide o obmedzenie zdaňovania uhlíka, alebo podporu stavby nových plynových elektrární. Snaží sa o zlepšenie situácie po mnohých rokoch zlých vzťahov počas vlády Justina Trudeaua.

Tieto a ďalšie kroky nie sú náhodou. Separatistické hnutia totiž opäť rastú aj v Québecu či v provincii Saskatchewan na východ od Alberty. Pokiaľ nemajú získať rozhodujúcu podporu verejnosti, federálna vláda ich záujmom bude musieť vyjsť v ústrety.