Výpovede lekárov Čo hrozí lekárom, ak by vláda vyhlásila núdzový stav?

Vo verejnom priestore sa hromadia vyjadrenia, že vláda chystá zmenu zákona, ktorá by riešila zavedenie povinnej práce („nútenej“) pre lekárov, ktorí podali výpovede. Kto neuposlúchne, bude mu hroziť trest dva roky, a ak by došlo k poškodeniu zdravia, aj päť rokov. Súčasne štát určí, ktorí lekári budú môcť vystaviť PN-ku alebo OČR-ku lekárom alebo ich deťom, ak by sa chceli dať na PN/OČR.

Tak vec sa má takto:

Zákon, ktorým je možné uložiť lekárom povinnú prácu v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom, je platný už v súčasnosti. Aj bol párkrát uplatnený. Takíto lekári budú musieť zotrvať v pracovnom pomere a vykonať prácu. 

Výnimky, kedy nie je možné lekárovi uložiť pracovnú povinnosť, sú v zákone – napríklad tí, čo sa starajú o dieťa pod 15 rokov, majú zmenenú pracovnú schopnosť, sú tehotné, dojčiace alebo neuplynulo 9 mesiacov po pôrode. 

Takto by sa vytvorili dve skupiny lekárov – tí, čo budú musieť zotrvať v pracovnom pomere v dôsledku pracovnej povinnosti (výpovede nenadobudnú účinnosť), a tí, ktorým štát nebude môcť uložiť pracovnú povinnosť (výnimky) a tým výpovede nadobudnú účinnosť a prestanú byť zamestnancami svojich nemocníc. 

Paradox, ktorý sa týmto dosiahne, je, že o prácu prídu tí slabší – s deťmi, tehotné, matky s novorodencami, ľudia so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Zákon, ktorý umožňuje lekárom, ktorí úmyselne nevykonajú alebo odoprú vykonať pracovnú povinnosť, uložiť trest odňatia slobody, je platný už dnes (teda presnejšie platí od 1. 8. 2013). Akurát že to nebude „až na dva roky, v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia päť rokov“, ale bude to dva až päť rokov.

Takisto (od 1. 8. 2013) platí zákon, ktorý potrestá lekára trestom odňatia slobody na dva až päť rokov, ak za krízovej situácie (núdzového stavu) v úmysle vyhnúť sa pracovnej povinnosti sa poškodí na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo použije iný úskok.

Zákon, ktorý umožňuje ministerstvu zdravotníctva uložiť lekárovi, ktorý odmietne vykonať pracovnú povinnosť, pokutu až do 3 300 eur, je platný už dnes (od 1. 8. 2013). Rovnopis tejto pokuty ministerstvo bezodkladne zasiela do Slovenskej lekárskej komory, ktorá musí do 30 dní zrušiť lekárovi registráciu, ktorá je podmienkou vykonávania zdravotníckeho povolania. Obnoviť registráciu by si lekár mohol najskôr po uplynutí dvoch rokov od zrušenia registrácie.

Lekár bez platnej registrácie si však nebude môcť ani založiť vlastnú ambulanciu ako fyzická osoba, ani si založiť s. r. o. a byť v nej odborný zástupca a ani byť nikde zamestnaný ako lekár, keďže registrácia v komore je podmienkou na hocijaký výkon zdravotníckeho povolania.

My právnici vieme, že uložiť dva rôzne tresty za to isté (pokuta aj odňatie slobody) nie je v súlade so zásadou ne bis in idem (nie dvakrát za tú istú vec) možné. Právny princíp ne bis in idem môže lekára ochrániť, ak by pokuta a trestný postih smerovali k rovnakému porušeniu. Rozhodujúca je povaha skutku a právny záujem chránený sankciou. 

Ak je skutok závažný (napríklad ohrozí životy pacientov), trestný postih má prioritu, ale nevylučuje uloženie správnej pokuty. Slovenské právo umožňuje, aby za jeden skutok boli uložené sankcie v dvoch rôznych konaniach (správnom a trestnom), ak sa posudzujú rôzne aspekty porušenia.

K histórii

Tieto tresty sa do zákonov dostali s účinnosťou od 1. 8. 2013 cez novelu Trestného zákona. Snaha „potrestať“ lekárov za výpovede v roku 2011 práve takýmito zákonmi tu bola už koncom roka 2011, keď to schválila vláda, ale keďže bolo pred voľbami, tak vo februári 2012 parlament rokovanie zastavil. Potom v januári 2013 prišiel s týmto istým poslanecký návrh zákona (Richard Raši, Vladimír Baláž, Jozef Valocký), aby ho ešte v ten istý mesiac stiahli. A to asi len preto, že v procese bola novela Trestného zákona, cez ktorý sa tieto zmeny následne udiali.

Takže čo sa udeje a čím sa dá ešte zákonne pritvrdiť (prikázanie lekára na vystavenie PN-ky, OČR-ky?), uvidíme.

Ak by teda niekto videl pridanú hodnotu vo vyhlásení núdzového stavu a prikázaní povinnej práce, nastane vyššie popísaný paradox – dve skupiny lekárov. Môže sa to však aj vyšperkovať, že niektorým sa dá povinná práca a budú tak musieť zotrvať v pracovnom pomere a niektorým nechajú účinné výpovede. Takisto niektorým nebudú môcť ani nariadiť povinnú prácu a výpovede budú účinné.

Ak predsa lekár nenastúpi na povinnú prácu a dostane či už pokutu alebo trest, takýto lekár sa nebude môcť dva roky „presunúť“ do vlastnej ambulancie alebo ako zamestnanec k niekomu.

Toľko k „možnostiam“ súčasnej legislatívy.

Samozrejme, text platí, len ak sa nenájde iné rozumné riešenie. Napríklad konkrétne kroky, niektoré dokonca v legislatívnej podobe. 

Predstavujem si napríklad, že na ministerstve financií niekoho úprimne trápi, že štátne nemocnice majú problémy. A vedia, že ich problémy nie sú len na výdavkovej strane (ktorá sa tak rada priorizuje), ale aj na strane príjmovej (nižšie platby za to isté ako menšie nemocnice) a aj tomu sa budú venovať. Veď tu máme aj tu reálnu hrozbu pokuty od Európskej komisie za každý deň, čo koncové nemocnice nebudú vedieť hradiť svoje faktúry v zákonnej lehote. 

A ja v toto začínam veriť, keďže minister povedal, že verí, že sa lekárom jeho plán, ktorý predstaví v pondelok 9. decembra, bude páčiť.

Text bol pôvodne uverejnený na sociálnej sieti Facebook.