Nonstop lekáreň Praha ich má osem, Bratislava ani jednu

Asi sa k vám už dostala vďačná predvolebná a aktuálna téma pohotovostných lekární, teda lekární, ktoré by mali byť otvorené mimo štandardných otváracích hodín, či už nonstop, alebo vo výrazne dlhších prevádzkových časoch, ako to je dnes.

Nie je to téma, ktorá je nejako mediálne živá, napriek svojej dôležitosti. Naposledy som ju postrehla pred dvoma rokmi, keď v Bratislave prestala fungovať posledná nonstop lekáreň farmaceutickej fakulty, a pred rokom tému riešila televízia JOJ.

Dnes je téma otvorená znova a to je dobre. Na úrovni Bratislavského kraja ju otvorili dve aktivistky – Michaela Jakubová a Alena Novotná –, avšak až konkrétna skúsenosť herca Vladimíra Kobielskeho zaujala aj bratislavského župana. A keďže sa regionálne zvolebnieva, odrazu to pôjde hádam aj oveľa ľahšie.

Ako to je dnes?

Organizovanie lekárenskej pohotovosti je dnes plne v kompetencii samosprávnych krajov.

Zákon dáva župe dve možnosti: buď sa na organizovaní lekárenskej pohotovosti dohodnúť so Slovenskou lekárnickou komorou, alebo poskytovanie lekárenskej pohotovosti nariadiť. To sa týka prevádzkového času takejto lekárne a toho, kto ju bude vykonávať. Župa to má robiť s ohľadom na potreby obyvateľov svojho územia a s ohľadom na svoje priority. Ak to nie je téma či priorita župana, môže to byť téma či priorita poslancov.

Takto je to nastavené dlhé roky s výnimkou rokov 2018 a 2019, keď bol zákonom určený prevádzkový čas do 22.30 h s ohľadom na ordinačné hodiny ambulantných pohotovostí.

Lekáreň za takéto poskytovanie služieb mimo štandardného prevádzkového času nedostáva žiadnu platbu, činnosť vykrýva zo zdrojov bežnej prevádzky, a keďže je vtedy vydaného tovaru menej a lekárnik pracuje v nočnej službe, stojí to peniaze a lekáreň to privádza do straty. Nemožno sa preto lekárňam čudovať, že dobrovoľne nechcú takúto činnosť za takýchto podmienok vykonávať.

Ak teda dobrovoľný záujem o fungovanie stratovej prevádzky nie je a župa nechce byť tá, ktorá nariaďuje, a súčasne má záujem o fungovanie pohotovostnej lekárne, má rokovať so záujemcami o finančnej podpore takejto činnosti vo forme dotácie a prípadne paralelne rokovať s ministerstvom o iných alternatívach riešenia situácie.

Ak je to priorita župy, je možné, aby na fungovanie pohotovostnej lekárne prispievala napríklad formou dotácie. Môže, nemusí.

Ešte v marci 2020, keď som po piatich rokoch odchádzala z bratislavskej župy, fungovali v Bratislave dlhé roky tri nonstop lekárne – lekáreň farmaceutickej fakulty na Ružinovskej, lekáreň Pokrok na Račianskom mýte a pridala sa aj lekáreň Alexandra vedľa hotela Devín.

Od polovice roka 2024 nefunguje žiadna a najdlhší prevádzkový čas tak majú väčšinou lekárne v obchodných centrách. Bratislava ako hlavné mesto s vysokou koncentráciou ľudí by však takúto lekáreň mala mať. Praha má osem nonstop lekární, celá Česká republika zatiaľ 14, plán je tento rok mať ďalších 15.

Organizovanie lekárenských pohotovostí zveril štát do rúk žúp ako takzvaný prenesený výkon štátnej správy. Podľa ústavy by im mal dať na to aj peniaze. Nedáva od vzniku žúp. Hanba. Každá župa si teda podľa svojich priorít musí určiť, aké zdravotnícke aktivity zo svojho rozpočtu podporí.

Bratislavská župa napríklad dlhé roky dotovala fungovanie ústavnej pohotovostnej služby v Nemocnici Malacky pre obyvateľov Záhoria, čo ju mesačne stálo približne 45-tisíc eur. Odhlasovali si to župní poslanci. Rovnako aj dnes je možné poskytnúť dotáciu lekárni, ktorá by poskytovala lekárenskú pohotovosť, a bolo by to rádovo menšie číslo.

Ako by to mohlo byť?

Ak je potrebná zmena, treba o nej diskutovať. Je viacero možností zlepšenia, či už vzájomných alternatív, alebo doplnení.

Môže to zostať aj tak, ako to je. Nech župy zodpovedajú vlastným obyvateľom za organizáciu pohotovostí. Dotácie predsa dávajú širokospektrálne. Môže sa to konečne urobiť aj v súlade s ústavou – plnú kompetenciu ponecháme župám, avšak keďže ich štát tým poveril, dá im na to aj peniaze.

Zmena môže prísť aj zo strany ministerstva zdravotníctva – či už vo forme zmeny organizácie, alebo legálnej možnosti, aby napríklad zdravotné poisťovne spolufinancovali ich činnosť.

Regulovať zneužívanie služieb lekárne sa takisto dá zmenou legislatívy. Takisto sa môže zvýšiť rozsah liekov, ktoré by mali k dispozícii na urgentoch alebo pohotovostiach.

Veľkou zmenou by bolo rozšírenie predaja skupiny liekov a iných lekárenských produktov mimo lekární, napríklad na pumpách, alebo možnosť predpísať liek priamo lekárnikom, napríklad antibiotikum pri istých diagnózach.

V Česku, kde organizácia pohotovostí prešla zásadnou zmenou, na fungovanie pohotovostí prispievajú aj zdravotné poisťovne paušálnou úhradou za hodinu (napríklad VšZP sumou 1 200 CZK/hodinu = cca 49,5 eura), pražský magistrát roky prispieva dotáciami. Systém tiež len vytvárajú.

Nie každý má doma plne aktualizovanú lekárničku a môže sa stať, že liek na horúčku, od bolesti, masť na poštípanie hmyzom či iný dôležitý liek vám bude večer či v noci chýbať. Funkčná lekárenská pohotovosť tak môže zabezpečiť, že bude o pár návštev na pohotovosti či urgente menej alebo bude o pár jázd záchrankou menej, a za málo peňazí budeme modernou krajinou alebo aspoň moderným hlavným mestom.

Rozpis pohotovostných lekární vo svojom meste a kraji nájdete vždy na stránke www.e-vuc.sk, kde si kliknete na svoj kraj a záložku Pohotovostné lekárne.

Text bol pôvodne uverejnený na sociálnej sieti Facebook.