Audit štátnych nemocníc šokoval aj Fica Kontrola dochádzky lekárov je stále problém, operuje sa málo a po tretej takmer vôbec. Šaško chce zakročiť

Štátne nemocnice sa topia v dlhoch a ani napriek pravidelnému oddlžovaniu zo strany štátu sa situácia nezlepšuje. V pravidelných cykloch sa opakuje rovnaký scenár. Dlh dosiahne kritickú hranicu, zasiahne štát a do nemocníc naleje stovky miliónov eur. Nemocnice tak začnú od nuly, stačí však len pár rokov a dlhy sú na ešte vyššej úrovni ako predtým.

Ministerstvo zdravotníctva si dalo vypracovať audit, ktorý mal zistiť, kde sa peniaze v nemocniciach strácajú a ako by sa dala situácia zlepšiť.

Audit sa pozrel na päť štátnych nemocníc: Univerzitnú nemocnicu v Bratislave, Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, Fakultnú nemocnicu v Nitre, Fakultnú nemocnicu v Žiline a Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb.

Závery auditu sú podľa premiéra Roberta Fica šokujúce. „Pokiaľ sa audítorská firma za tieto výsledky postaví, musíme ich zobrať smrteľne vážne,“ povedal v príhovore na zdravotníckej konferencii Zdravé nemocnice – silné zdravotníctvo, ktorá sa auditu venovala aj za účasti prezidenta Petra Pellegriniho.

Foto: TASR/Martin Baumann

Podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška z Hlasu môžu byť v audite aj metodické nejasnosti, ktoré treba prečistiť, ide však podľa neho o pilotnú verziu, na ktorej bude ministerstvo ďalej stavať. 

„Cieľom auditu nie je na nikoho ukazovať prstom,“ tvrdil s tým, že audity by mali pokračovať aj v ďalších nemocniciach.

Náklady rýchlo rastú, výkony však nie

Audity v štátnych nemocniciach realizovali rôzne audítorské spoločnosti, ktorých výsledky dalo ministerstvo za vyše 80-tisíc eur následne zhodnotiť poradenskej firme PricewaterhouseCoopers (PwC). Záverečnú správu síce ministerstvo nezverejnilo, ale počas konferencie ju na sociálnych sieťach ukázala poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková.

Audítori vidia najväčší potenciál úspor v manažmente a odmeňovaní personálu.

Za posledných päť rokov náklady nemocníc totiž vzrástli o 59 percent, nebolo to však pre náhle zvýšenie počtu operácií či pacientov. Audit ukázal, že počet hospitalizácií v rovnakom čase stagnoval.

Veľkou položkou, na ktorú nemocnice vynakladajú peniaze, sú osobné náklady. Na ne putuje podľa auditu až 54,4 percenta všetkých zdrojov. Táto položka v posledných rokoch výrazne rástla, čo bolo dané platovým automatom, ktorý vybojovalo Lekárske odborové združenie.

Platy lekárovPo výpovediach zarábajú niektorí aj 10-tisíc eur, na prácu najstarších by si mali nemocnice posvietiť, tvrdia analytici

Lukáš KekelákKristína Votrubová

Zistenia tiež ukázali, že platy lekárov sa v mnohých prípadoch nachádzajú ešte vyššie, ako určuje zákonom stanovený platový automat. 

Ak by spomínané nemocnice dodržiavali limity platového automatu, mohli by na mzdách ušetriť 11,2 milióna eur. PwC okrem iného ministerstvu odporúča do automatu zahrnúť aj výkonové ukazovatele lekárov, čím by sa zabezpečila spravodlivejšia a motivačná forma odmeňovania.

Ďalšiu veľkú potenciálnu úsporu audítori vidia v redukcii nadčasov, odmien, príplatkov, ale aj v prehodnotení kolektívnych zmlúv na ich zákonné minimum. Týmto spôsobom by štát mohol ušetriť minimálne 50 miliónov eur.

Lekárov je údajne viac než dosť, vďaka chybe?

Najväčší problém identifikovali v nadčasoch, na ktoré sledované nemocnice dali za rok 2024 vyše 39 miliónov eur. Podľa výsledkov auditu však v nemocniciach lekári nechýbajú a nadčasy by teda nemali byť potrebné.

Toto tvrdenie sa opiera aj o fakt, že medzi rokmi 2023 a 2024 vzrástli výdavky na nadčasy o jedenásť percent, zatiaľ čo výkony poskočili iba o necelé tri percentá a hospitalizácie dokonca klesli o štyri percentá. Práve pre nadčasy majú lekári aj nadštandardné platy.

„Počet lekárov v sledovaných nemocniciach prevyšuje zákonom stanovený normatív na počet lôžok v priemere o takmer 24 percent. Tento rozdiel poukazuje na výrazný nadstav oproti legislatívne požadovanému stavu,“ píše sa v správe s tým, že situácia je najhoršia v Bratislave.

Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský to pre Postoj rozporoval, pretože zákon podľa neho nehovorí o normatívoch počtu lôžok na jedného lekára, ale stanovuje maximálny počet pacientov. 

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Riaditelia auditovaných nemocníc, ktorí na konferencii o výsledkoch diskutovali, sa zhodli na tom, že nepociťujú prebytok lekárov. 

„Nemám pocit, že by som mal optimalizovať stavy lekárov,“ uviedol riaditeľ žilinskej fakultnej nemocnice Juraj Kacian, ktorý však priznal, že problémom nemocnice je veľmi vysoký nadpočet atestovaných lekárov oproti neatestovaným. Lekárov tak pre plný stav vôbec nenaberajú.

Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave Alexander Mayer tiež nesúhlasí so závermi o nadbytočnosti lekárov, a to aj z toho dôvodu, že mnoho lekárov má školský úväzok. Efektivitu využitia pracovného času pokladá za legitímnu tému. 

Priznal napríklad, že zredukovali počet službukonajúcich v ústavnej pohotovosti. V nočnej službe, v ktorej bývali traja lekári, dnes slúžia len dvaja, čím vraj ušetrili na platoch pol milióna mesačne.

Zároveň však tvrdí, že keby mala univerzitka viac sestier, tak by sa o prebytku doktorov v jeho nemocnici hovoriť nedalo. Vzápätí nato skritizoval svoj personál a pripomenul, že keď sa UNB v minulosti podarilo zohnať sestry z Ukrajiny, „ženy vyštvali“.

Šéf nemocníc Penty LednickýBratislavskí lekári sa správajú ako feudáli, sestry sú šľachta

Lukáš Kekelák

„Máme kopec sťažností, že náš kolektív neprijme cudzích z rôznych dôvodov, ktoré nechcem špecifikovať,“ uviedol Mayer na konferencii. Počet sestier je pritom aj podľa audítorov nedostatočný a len v bratislavskej nemocnici ich chýba 270.

Kde končia papierové dochádzky, prestrihávajú káble

Dáta z auditu, ktoré možno metodicky ťažko spochybniť, sú tie, ktoré svedčia o chaose v dátach o dochádzke a o výkonoch. Tie sú neraz nedostupné, nepresné a nedajú sa priradiť ku konkrétnym lekárom.

Audítori potvrdili, že aj v roku 2026 je dochádzkový systém v štátnych nemocniciach stále často len vo forme papierovej evidencie, čo znižuje dôveryhodnosť a správnosť záznamov.

To je prípad práve Fakultnej nemocnice v Nitre, v ktorej by sa to onedlho podľa slov riaditeľa malo zmeniť.

„Myslím, že nám to ukáže zaujímavé čísla a budeme sa od toho vedieť odraziť,“ uviedol v diskusnom paneli zdravotníckej konferencie riaditeľ Ondrej Šedivý s tým, že sú jediná nemocnica, ktorá má len papierový dochádzkový systém. 

Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský, ktorý pracuje v nitrianskej nemocnici, zmenu evidencie dochádzky víta a nerozumie, prečo sa tak nestalo už skôr.

Zavádzanie elektronického systému sa však zo strany zdravotníkov nie všade stretáva s veľkým nadšením. Podľa riaditeľa bratislavskej univerzitnej nemocnice niekto dochádzkové zariadenia v jeho nemocnici znefunkčňuje.

„S rešpektom čakám na to, čo mi táto dochádzka vypľuje. Zatiaľ som sa dočkal len kritiky a prestrihaných káblov na týchto zariadeniach, ktoré sme namontovali všade, kde sa dalo,“ povedal v tejto súvislosti riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorý pokladá dochádzkový systém v zariadení so 6-tisíc zamestnancami za vážnu tému.

„Moji zamestnanci majú možnosť pracovať v rámci Bratislavského kraja v 76 jednodňových zariadeniach a môj podpis ako štatutára, či s tým súhlasím alebo nie, aby niekto niekde pracoval mimo pracovného času, v zásade neznamená nič,“ hovorí riaditeľ, ktorý má sám niekoľko vedľajších úväzkov popri riadení najväčšej štátnej nemocnice.

Zarába dvakrát viac ako premiérŠéf najzadlženejšej nemocnice Mayer stíha popri riadení štyri roboty aj biznis, ministerstvu to neprekáža

Lukáš Kekelák

Nevyužité operačné sály, v ktorých sa popoludní neoperuje

Podľa výsledkov auditu je problém aj vo využívaní dostupných kapacít. Operačné sály sú v ranných hodinách obsadené v priemere iba na 40 percent a po 15. hodine nie sú využívané takmer vôbec.

Priemerný denný operačný čas na jednu sálu je 3,6 hodiny, časy sa však veľmi líšia v závislosti od konkrétnej nemocnice. Najviac vyťažená je nemocnica v Banskej Bystrici, kde priemerný čas dosiahol šesť hodín. V bratislavskej univerzitke sú to, naopak, len dve hodiny denne.

Aj v tomto prípade však audítori narazili na chaos v dátach. Ako uviedli, „jednotlivé operácie sú často zapísané na inú operačnú sálu, v evidencii je potom niekoľko operácií realizovaných v rovnakom čase v rovnakej sále“. Okrem toho píšu, že dáta ohľadom vykonaných operácií a využitia sál sú v mnohých mesiacoch neúplné.

Tieto výsledky rozporoval riaditeľ bratislavskej nemocnice Alexander Mayer. Hoci priznal, že vidí priestor na zlepšenie, upozornil, že nejde len o to nechať operačnú sálu otvorenú dlhšie. Celý systém je podľa neho dnes nastavený na základe zdravotných sestier. 

„Keby sme ich mali viac, robilo by sa viac, pretože by bolo otvorených viac lôžok. Neoperujeme, pretože toho pacienta treba potom niekde aj uložiť,“ vysvetlil.

Okrem toho, do priemerných výpočtov boli zahrnuté aj operačné sály, ktoré sú rezervované na urgentné prípady. Príkladom môže byť operačná sála na cisárske rezy, ktorá musí byť vždy k dispozícii.

Neurochirurg, ktorý sa vrátil z NemeckaStojí ma tu viac energie dostať pacienta na operačný stôl ako samotná operácia

Lukáš Kekelák

Hoci by chcel Mayer svoje sály využívať viac, v Bratislave to podľa neho tak ľahko nepôjde a dôvodom je práve množstvo jednodňových zariadení. Aj keď všetkým doktorom nemocnice ponúkol operačné sály na prenájom s tým, že v nich môžu robiť všetko to, čo robia inde, odozva neprišla.

„V rôznych pivniciach po panelákoch a nebytových priestoroch sa zriadili operačky. My sme im ponúkli, aby to robili u nás, a nemuseli nám ani odkrývať karty, koľko tá operácia stojí. Dali sme im len paušálnu platbu za operačku, no neprihlásil sa ani jeden. Ani jeden,“ uviedol.

Na druhej strane riaditelia hovoria, že počet operácií súvisí aj s finančnými tokmi v zdravotníctve a platbami od zdravotných poisťovní. Vraj nemôžu navýšiť operačné výkony, pokiaľ ich nebudú mať aj zaplatené, lebo inak sa ich strata bude len prehlbovať.

„Keď peniaze od poisťovní minieme v polke mesiaca, druhú polku mesiaca robíme stratu,“ povedal žilinský riaditeľ Juraj Kacian s tým, že nadlimitné výkony im poisťovne nepreplácajú a do tretej sa operuje preto, lebo taký je pracovný čas.

Ako vyzerá Šaškov plán?

Minister zdravotníctva Kamil Šaško mnohé zo zistení plánuje napraviť. Predstavil svojich osem krokov pre štátne nemocnice, od ktorých si sľubuje zlepšenie využívania operačných sál, plánovania výkonov, obsadenosti nemocníc i logistiky služieb. 

Zaviesť chce aj opatrenia zamerané na finančnú disciplínu a záväzky nemocníc, ktoré chce štvrťročne vyhodnocovať a v prípade neplnenia aj riaditeľov trestať.

Osem krokov pre štátne nemocnice

1. Centrálne verejné obstarávania liekov na základe riadenia centrálneho skladu liekov

Centrálne zabezpečenie skladových zásob liekov prostredníctvom transparentných rámcových zmlúv s dodávateľmi liekov, ktoré sa automaticky aktivujú pri určenom poklese stavu zásob liekov

2. Rámcové zmluvy na obstarávanie hlavných typov zdravotníckej techniky

Pripravíme a vysúťažíme sériu rámcových zmlúv na obstarávanie vybranej zdravotníckej techniky s najväčším vplyvom na objem každoročne vynakladaných kapitálových výdavkov. Súťažné podmienky, obsah rámcových zmlúv a špecifikácie úrovní zdravotníckej techniky budú predmetom posúdenia Útvaru hodnoty za peniaze.

3. Zavedenie elektronickej evidencie dochádzky 

Zavedieme povinnú elektronickú evidenciu dochádzky vo všetkých štátnych nemocniciach s nemožnosťou vykonávať zmeny v dochádzkovej evidencii bez adekvátneho vyznačenia zmeny a adekvátneho odôvodnenia vykonania zmeny.

4. Riadenie investícií cez cost-benefit analýzu

Každá investícia musí mať preukázanú návratnosť alebo medicínsky prínos, preukázaný štandardizovanou cost-benefit analýzou.

5. Optimalizácia využitia zdrojov v nemocniciach

Optimalizácia lôžkového fondu – plán zavádzania tzv. flexibilných lôžok, optimalizácia využitia operačných sál – zavedenie centrálneho plánovania operačných programov s cieľom zvýšiť vyťaženosť sál minimálne o 20 percent oproti súčasnému stavu, a optimalizácia využitia zobrazovacích zariadení – plán zvýšenia vyťažiteľnosti zariadení na výkon zobrazovacích vyšetrení pomocou ukazovateľa počet výkonov v prepočte na pracovný deň a zariadenie.

6. Centralizovaná cenová mapa a centralizované nákupy špeciálneho zdravotníckeho materiálu

7. Ozdravný plán pre každú nemocnicu, ktorá dosiahne za hospodársky rok stratu

Každá nemocnica so stratou povinne predloží ozdravný plán s konkrétnymi míľnikmi a s povinnosťou jeho odpočtovania na mesačnej báze voči vedeniu MZ SR. 

Ozdravný plán pozostáva z povinného vypočutie riaditeľa nemocnice na Výbore NR SR pre zdravotníctvo, na ktorom vysvetlí dôvody straty a odprezentuje ozdravný plán a z povinných výkonnostných merateľných ukazovateľov po jednotlivých oddeleniach – súbor kľúčových ukazovateľov (počet výkonov, priemerný čas hospitalizácie, readmisie, komplikácie, čakacie časy) na úrovni každého oddelenia nemocnice s väzbou na variabilnú zložku mzdy.

8. Nútená správa štátnej nemocnice

Každá štátna nemocnica, ktorá dosiahne stratu aj za ďalší hospodársky rok, a to napriek implementácii ozdravného plánu, prejde do tzv. nútenej správy MZ SR, čo znamená odvolanie riaditeľa nemocnice a celého manažmentu a ustanovenie krízového manažéra; a spracovanie krízového ozdravného plánu, ktorý schváli vedenie MZ SR.

Zdroj: MZ SR

Prezentované zistenia však podľa LOZ-u nezodpovedajú tomu, čo od vlády požadovali. „Žiadame hĺbkový personálny audit až po úroveň oddelenia každej jednej nemocnice,“ tvrdí Peter Visolajský, ktorý chce poznať personálnu situáciu v nemocniciach nielen pri sestrách a lekároch, ale aj pri ostatnom personáli. Rád by videl aj detailný prehľad skrátených úväzkov lekárov.

Zároveň dúfa, že sa ministerský audit bude venovať aj súkromným nemocniciam, keďže aj tie hospodária s verejnými zdrojmi.