Clo na čínske elektroautá | Obchodná vojna EÚ s Pekingom sa začína

Po roku vyšetrovania a po komplikovaných politických rokovaniach zverejnila tento týždeň Európska komisia v Úradnom vestníku EÚ definitívne znenie colných opatrení na dovoz elektrických áut vyrobených v Číne.

V platnosti budú päť rokov a je možné predĺžiť ich, ale aj skrátiť, ak dôjde na trhu s elektroautami k významným zmenám.

Tento akt nadobúda účinnosť nasledujúci deň po svojom oficiálnom zverejnení vo vestníku (Úradný vestník EÚ je obdobou slovenskej Zbierky zákonov).

Kríza európskeho automobilového priemysluPomôžu mu clá na čínske elektroautá alebo situáciu ešte zhoršia?

Erik Potocký

Clo na čínske elektroautáEurópske automobilky sa obávajú protiopatrení Pekingu, zasiahnuť môžu aj výrobu na Slovensku

Erik Potocký

Čím argumentuje Európska komisia?

Prešetrovanie dumpingových praktík čínskej vlády, ktoré podporujú export batériových elektrických vozidiel, spustila Európska komisia 4. októbra 2023. Podľa prijatých pravidiel musel byť celý proces ukončený do 13 mesiacov a dovtedy museli byť zverejnené aj jeho závery.

„Z dostupných dôkazov vyplývala pravdepodobnosť značného nárastu subvencovaného dovozu za nízke ceny, ktorý by predstavoval bezprostrednú hrozbu ujmy pre už aj tak zraniteľné výrobné odvetvie Únie. Takýto prudký nárast dovozu za nízke ceny so ziskom významného podielu na rýchlo rastúcom trhu, na ktorom je potrebná značná a sústavná miera investícií v dôsledku prechodu trhu Únie na úplnú elektrifikáciu, by mohol spôsobiť výrobnému odvetviu Únie veľké finančné straty, ktoré by sa mohli rýchlo stať neudržateľnými,“ odôvodnila Komisia spustenie svojho oficiálneho vyšetrovania.

Prešetrovanie začala Komisia z vlastnej iniciatívy. Nebolo to teda na podnet výrobcov elektrických áut v EÚ, ktorí sú podľa názoru Komisie lacným dovozom z Číny ohrození.

Vyšetrovanie sa týkalo nielen pôvodných čínskych automobiliek, resp. značiek (napríklad BYD, SAIC, Geely), ale aj automobilky Volvo, ktorá je pod kontrolou čínskeho kapitálu, americkej automobilky Tesla a nemeckého koncernu Volkswagen, ktoré v Číne elektrické autá vyrábajú a majú možnosť dovážať vozidlá do štátov EÚ.

Vyšetrovanie sa týkalo nielen automobiliek v čínskych rukách, ale aj západných značiek, ktoré v Číne majú svoje fabriky.

Vyšetrovanie zahrnulo aj podniky, ktoré sa zaoberajú exportom z Číny, napríklad Čínsku obchodnú komoru pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (CCCME) či Čínske združenie výrobcov automobilov (CAAM). Tieto podniky sú totiž pod priamou či sprostredkovanou kontrolou čínskej vlády.

Zverejnené oznámenie opisuje spôsob výberu vzorky skúmaných tovarov (teda elektrických vozidiel) na porovnanie s európskymi výrobcami, proces podávania námietok zo strany prešetrovaných subjektov, časovú postupnosť rokovaní s jednotlivými spoločnosťami aj odpovede Komisie na námietky prešetrovaných.

Medzi dôkazy o dumpingovom postupe Číny pri exporte elektroáut do Európy zaradila Komisia okrem porovnania vzorky čínskych výrobcov so vzorkou európskych výrobcov aj spôsob subvencovania čínskych spoločností zo strany čínskej vlády a „súkromných“ finančných inštitúcií v Číne.

Podľa názoru Komisie tieto firmy dostávajú štátnu pomoc, či už vo forme priameho financovania, alebo miernejších daňových sadzieb, nižších cien vstupných surovín (napríklad na výrobu batérií), výhodnejších cien pozemkov a výhodných bankových úverov na financovanie výroby a exportu elektroáut. A to je priamy dôkaz dumpingových praktík, ako ukázalo vyšetrovanie.

Každý typ zvýhodnenia Komisia vyčíslila v percentuálnom vyjadrení pre každú z prešetrovaných automobiliek, následne tieto zvýhodnenia zrátala a dospela ku konečnej výške dodatočného cla na dovoz elektroáut.

Treba pripomenúť, že aj doteraz platilo paušálne dovozné clo vo výške 10 percent. K výsledným dodatočným clám preto treba týchto desať percent prirátať.

Do skupiny SAIC patrí napríklad aj spoločný podnik s nemeckým Volkswagenom.

Zoznam spolupracujúcich výrobcov, ktorých sa dotkne clo vo výške 20,7 percenta, je uvedený v prílohe na konci citovaného oznámenia.

Volkswagen ide do kolienV Nemecku zrejme zavrie niekoľko závodov, v Číne využíval otrockú prácu

Erik Potocký

Dosah na výrobcov elektroáut v Európskej únii dokladá Komisia viacerými štatistickými údajmi. Za všetky ilustračne uveďme len niektoré.

V nasledujúcich tabuľkách môžeme vidieť situáciu v európskych automobilkách, ceny dovážaných áut z Číny a objem tohto dovozu počas obdobia, ktoré bolo predmetom prešetrovania dumpingových praktík, a obdobia po tom, čo Komisia vlani oznámila začiatok prešetrovania. (Prešetrovanie sa týka obdobia, ktoré predchádzalo oznámeniu, aby skutočný stav nebol ovplyvnený prípadnými opatreniami zo strany dovozcov po oznámení prešetrovania.)

Zdroj: Úradný vestník Európskej únie

Zdroj: Úradný vestník Európskej únie

Zdroj: Úradný vestník Európskej únie

Komisia sa napokon v oznámení venuje aj námietkam, ktoré smerujú k riziku možných odvetných opatrení.

Niektoré európske automobilky a nemecké združenie Verband der Automobilindustrie e. V. namietali, že uložené clá nezohľadňujú trhovú realitu a zároveň môžu viesť k zhoršenému prístupu európskych firiem na čínsky trh po následných protiopatreniach zo strany Pekingu.

To znamená, že ochrana európskych výrobcov na domácej pôde môže byť napokon na škodu ich pôsobenia inde. To v konečnom dôsledku môže znamenať zhoršené hospodárske výsledky spoločností ako celkov.

Záujmom hospodárskej politiky EÚ by podľa nich nemala byť len ochrana domácich výrobcov, ale aj podpora ich exportu, ktorý môže v prípade odvetných opatrení výrazne klesnúť.

Komisia v odpovedi na námietku síce uznala dôležitosť Číny ako významného obchodného partnera Európskej únie (a jej členských krajín), zároveň však dodala, že ani hrozba hypotetických odvetných opatrení „jej nemôže brániť v prijímaní legitímnych, primeraných a opodstatnených vyrovnávacích opatrení“, ak sú výsledkom riadneho vyšetrovania podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.

Čína hovorí o porušovaní pravidiel a sľubuje odvetu

Hoci Európska komisia vo svojom oznámení označuje možné protiopatrenia Pekingu len za hypotetické, čínska vláda už v procese vyšetrovania a s blížiacim sa termínom zverejnenia konečných ciel varovala Európsku úniu pred odvetnými opatreniami.

Prvým krokom Číny je sťažnosť v rámci mechanizmu Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov.

Podľa portálu China Daily je stanovisko čínskeho ministerstva obchodu takéto: „Čína nesúhlasí ani neakceptuje rozhodnutie Európskej únie zaviesť dodatočné clá na elektrické vozidlá vyrábané na jej trhu a zaväzuje sa, že krajina prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu záujmov svojich spoločností.“

Peking práve prostredníctvom ministerstva obchodu opakovane poukazuje na to, že antisubvenčné vyšetrovanie EÚ týkajúce sa čínskych elektroáut obsahuje množstvo „nerozumných a nevyhovujúcich aspektov, ktoré účinne využívajú masku čestnej súťaže na implementáciu protekcionistických praktík nekalej súťaže.

Čínska vláda však „naďalej verí“, že dialóg bude pokračovať a povedie k urovnaniu sporu, teda že Európska komisia svoje rozhodnutie čoskoro prehodnotí.

Varuje tiež, že rozhodnutie môže ovplyvniť zámery čínskych investorov v Európe, a to najmä v sektore elektromobility, vo výrobe batérií, v logistike a v subdodávkach pre rôzne priemyselné odvetvia.

Ani tu sa však, podľa čínskeho ministerstva obchodu, negatívne následky rozhodnutia Európskej komisie nekončia.

Najviac naň vraj doplatia európski spotrebitelia, ktorí stratia prístup k lacnejším elektroautám a ich dopyt nemusia alternatívni dodávatelia zvládnuť.

Toto vyjadrenie možno čítať aj tak, že Čína sa pokúsi obmedziť subdodávky pre iných výrobcov elektroáut, keďže dominuje predovšetkým v sektore surovín nevyhnutných na výrobu batérií.

Peking zároveň varoval EÚ, aby nerokovala separátne s jednotlivými automobilkami, k dohode môže dôjsť, len ak všetko zastreší čínsky štát.

Čínska reakcia hrá dokonca aj na ekologickú strunu.

Vládne noviny si pomáhajú citátom Erika Solheima, bývalého výkonného riaditeľa Programu OSN pre životné prostredie: „Clá na špičkové čínske elektromobily sú v rozpore s ekonomickou logikou. Všetkých nás to urobí chudobnejšími a spomalí zelenú transformáciu v Európe.“

Peking zároveň varoval EÚ, aby nerokovala separátne s jednotlivými automobilkami, lebo k dohode môže dôjsť len vtedy, ak všetko zastreší čínsky štát.

Čínskym argumentom poslúžil aj fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý tento týždeň ukončil oficiálnu návštevu Pekingu. Voľný obchod podľa neho prospieva globálnemu dobru na rozdiel od protekcionizmu, ktorý je zameraný na „úzke“ národné záujmy.

Fínsko sa pri hlasovaní o zavedení ciel dvakrát zdržalo s tým, že neexistujú dôkazy, že by dovoz čínsky elektroáut ohrozoval európsky automobilový priemysel.

China Daily pripomína aj ďalšiu tohtotýždňovú návštevu z Európy – slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý takisto označil zavedenie ciel za škodlivé viac pre EÚ a jej automobilky ako pre Čínu.

Slovensko hlasovalo proti zavedeniu ciel.

Najhlasnejším kritikom ciel bolo Nemecko a aj to je súčasťou mediálneho pokrývania rozhodnutia Európskej komisie zo strany čínskych médií.

Iný čínsky vládny mediálny kanál – Global Times – uvádza príklad rozširujúcej sa čínsko-nemeckej obchodnej spolupráce ako protipól hlasom z EÚ, ktoré „hlásajú znižovanie rizika“ závislosti obmedzením spolupráce.

Spoluprácu s Nemeckom, Fínskom či Slovenskom uvádzajú čínske médiá ako protipól síl v EÚ, ktoré chcú viesť s Čínou obchodnú vojnu.

Global Times venovali návšteve Roberta Fica samostatný text a clám vyhradili aj hlavný redakčný komentár, tzv. editoriál.

Oslavuje nedávne kvartálne hospodárske výsledky automobilky BYD, vyzdvihuje prezieravosť čínskych investícií do nových technológií a odsudzuje Západ na nevyhnutný krach (USA a Kanada zaviedli na dovoz čínskych elektroáut 100-percentné clo):

„Iracionálne protekcionistické prístupy niektorých západných krajín môžu krátkodobo ovplyvniť rozvoj určitých odvetví, ale takéto zásahy pravdepodobne nezmenia zásadné dlhodobé trendy na trhu. Protekcionistická politika a vysoké colné sadzby môžu dočasne chrániť domáce podniky v týchto západných krajinách, ale potláčajú inovácie a motiváciu vykonávať výskum a vývoj, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že tieto spoločnosti zaostávajú v konkurencii na globálnom trhu.“

Tak či onak, obchodná vojna medzi EÚ a Čínou sa už rozbehla.

Na ilustráciu – Peking už dávnejšie oznámil, že preverí dumpingové správanie európskych firiem pri dovoze bravčového mäsa, mliečnych výrobkov a niektorých druhov alkoholu do Číny.

Na druhej strane tento týždeň Európska komisia spustila ďalšie antidumpingové vyšetrovanie čínskeho dovozu, tentoraz cholínchloridu.

Hoci to pre verejnosť nie je taká „sexi“ téma ako elektroautá, ide o významnú zložku krmiva pre hospodárske zvieratá.

Cliť či necliť

Odpoveď na otázku, či je správne a ekonomicky výhodné pre EÚ penalizovať vyššími clami dovoz elektroáut, ktoré sú pre európskych motoristov cenovo dostupnejšie ako tie od takpovediac autochtónnych značiek, nie je jednoduchá.

Na jednej strane je európsky automobilový priemysel, ktorý sa aktuálne zmieta v hlbokej kríze. Dopyt klesá, závody obmedzujú výrobu, koncerny zatvárajú fabriky, čo prináša stratu práce pre desaťtisíce ľudí a to zas znamená vyššie náklady na sociálne dávky. Je možná aj radikalizácia nových nezamestnaných.

Dá sa teda politicky rozumieť snahe poskytnúť tomuto kľúčovému sektoru európskeho priemyslu akúsi dodatočnú výhodu.

Na druhej strane Čína má v sektore elektromobility v rukách takmer všetky páky.

Ovláda globálne zásoby surovín potrebné na výrobu batérií, je technologickým lídrom v ich spracovaní aj vo výrobe a dokáže produkovať rovnako kvalitné autá za významne nižšie náklady (najmä na pracovnú silu).

Politicky sa dá rozumieť zámeru chrániť európsky priemysel, ale aj snahe nepohnevať si Peking.

Pohnevať si ju môže znamenať, že Európska únia môže zabudnúť na akýkoľvek masovejší presun dopravy zo spaľovacích motorov na batériové vozidlá.

Tak sa jej rozpadne aj sen o bezemisnej, resp. nízkoemisnej doprave.

Dá sa teda politicky rozumieť aj motivácii Olafa Scholza, Roberta Fica, Alexandra Stubba a ďalších, ktorí clá odmietajú.

A v prípade ľavičiarov, ako je Scholz a Fico, asi nepôjde primárne o náklonnosť ku globálnemu voľnému obchodu bez obmedzení.

Takmer všetci odborníci sa zhodujú v tom, že prechod na elektromobilitu už EÚ bez čínskych elektroáut nezvládne vo vytýčenom termíne jedného desaťročia.