Na prelome októbra a novembra, teda ešte tento týždeň, by mala Európska komisia oficiálne zverejniť v Európskom vestníku rozhodnutie o uvalení cien na dovoz čínskych elektroáut do EÚ.
K jednému z najväčších odporcov zavedenia ciel patrí Nemecko. Spomedzi koncernov je to nemecká automobilka Volkswagen, ktorá okrem iného tvrdí, že to môže ohroziť jej investície v Číne.
.jpg)
Na Volkswagen sa to však valí z každej strany. Ledva sa zabudlo na kauzu Dieselgate, teda prípad, keď automobilka klamala svojich zákazníkov tým, že uvádzala nižšiu ako skutočnú hodnotu emisií svojich naftových motorov, aktuálne finančné problémy tlačia automobilku do kolien.
Nevydarená investícia v hodnote miliárd eur do závodu v Zwickau, ktorý mal vyrábať čisto iba elektromobily, sa prelieva do celkového hospodárenia firmy.
Dopyt po elektroautách klesol, navyše na európskom trhu môžu modely od Volkswagenu len ťažko súperiť s cenovo dostupnejšou konkurenciou. Či už ide o malé modely od koncernu Stellantis, alebo autá na batériový pohon dovezené z Číny.
.jpg)
Vedenie spoločnosti tento týždeň oznámilo, že v dôsledku finančných problémov bude musieť zatvoriť minimálne tri závody v Nemecku, prepustiť desaťtisíce ľudí a znížiť platy o 10 percent.
Hoci by išlo o prvé zatvorenie fabriky VW v Nemecku po 87 rokoch, z hľadiska hospodárenia to má svoju logiku. Platy zamestnancov Volkswagenu v Nemecku sú rádovo vyššie ako napríklad na Slovensku, ale aj v iných krajinách, kde má koncern svoje závody (napríklad česká Škoda či španielsky Seat). Redukcia v Nemecku tak prinesie firme najväčšie úspory.
Horšie je to už so sociálnymi následkami. Závod v Zwickau je v bývalom východnom Nemecku, ktoré aj po takmer 35 rokoch od zjednotenia stále ekonomicky zaostáva za spolkovými krajinami bývalej NSR.
A v (bývalom) východnom Nemecku je čoraz populárnejšia AfD, rastie aj ľavica komunistického typu – Aliancia Sahry Wagenknecht. Tieto dve strany ponúkajúce zdanlivo jednoduché riešenia problémov odčerpávajú hlasy tradičným stranám – CDU a najmä aktuálne vládnej SPD.
Vynútené úspory vo Volkswagene tak ešte môžu mať nezamýšľané následky aj na nemeckej politickej scéne.

Tieto ekonomické problémy koncernu však nie sú vyvolané len situáciou na európskom trhu s automobilmi a nevydarenou investíciou do výroby elektroáut.
Osud Volkswagenu je mimoriadne previazaný s Čínou. Jeho tamojšia akvizícia totiž podľa Financial Times vytvára až polovicu tržieb celého koncernu.
Problémy čínskej ekonomiky tak zasiahli aj VW. Hoci vláda v Pekingu popiera hospodárske ťažkosti a interpretuje štatistické ukazovatele v optimistickej optike, spotrebiteľské správanie je v tomto prípade omnoho výpovednejším indikátorom reality.
Hypotekárna kríza a nižší rast ekonomiky znamenajú nielen nižšie príjmy obyvateľstva, ale s rastúcou neistotou odkladajú Číňania aj spotrebu. A to sa týka predovšetkým strednej triedy a nákupov luxusnejšieho tovaru, kam môžeme zaradiť aj automobily.
Keďže Volkswagen sa snaží na čínskom trhu preraziť primárne elektrickými vozidlami, čelí poklesu predaja aj tu, nehovoriac o konkurencii vládou podporovaných čínskych automobiliek.
Tu možno vidieť aj korene odporu Volkswagenu voči zavedeniu ciel na čínske elektroautá dovážané do EÚ. Hoci na európskom trhu by to mohlo byť VW na prospech, obáva sa toho, že by Peking voči nemu ako európskej automobilke podnikol odvetné kroky, čo by ešte viac sťažilo jeho pôsobenie v tejto východoázijskej veľmoci.
Ani to však nie je konečný výpočet problémov Volkswagenu.
Okrem toho, že túto automobilku trápia finančné problémy v Európe, kde hrozí zatváranie jej závodov a masové prepúšťanie, čelí ďalšiemu škandálu.
Ten sa týka skutočného rozsahu využívania práce väzňov v koncentračných táboroch v čínskej provincii Sin-ťiang, ktorá je pôvodným domovom prevažne moslimských Ujgurov.
Práve v tejto provincii má Volkswagen rozvinutú spoluprácu a spoločný podnik s čínskou štátnou automobilkou SAIC.
Podozrenia z využívania otrockej práce pri výrobe niektorých komponentov montovaných do vozidiel VW nie sú nové. Útlak a genocída Ujgurov trvá už dlhé obdobie a nemecká automobilka sa v tejto súvislosti spomínala hneď, ako v roku 2013 v tejto provincii otvorila svoj závod.
Vlani v júni sa VW rozhodol, že podozrenia vyvráti, a objednal si audit, ktorý mal zhodnotiť pracovné podmienky zamestnancov v závode v Sin-ťiangu.
Spoločnosť však audítorskú správu nezverejnila. V jednostranovom vyhlásení publikovanom v decembri 2023 namiesto toho tvrdila, že audit nenašiel „žiadne náznaky akéhokoľvek porušovania ľudských práv alebo širších problémov týkajúcich sa pracovných podmienok“.
V časoch podozrení mal VW navyše pozastavenú možnosť výhodnejšieho financovania zo strany bánk, keďže nedostatočne preukazoval napĺňanie kritérií ESG (Environmental, Social, Governance). Po „pozitívnom“ výsledku auditu sa VW vrátil medzi tzv. slušné firmy.
V posledných týždňoch sa však ukazuje, že so samotným auditom nebolo všetko v úplnom poriadku.
Audit, ktorý bol pôvodne interným dokumentom, s ktorého závermi mohol manažment automobilky narábať podľa svojho uváženia a tak ho aj prezentovať verejnosti, sa totiž na verejnosť dostal v celom svojom znení. V auguste 2024 dostala mimovládna organizácia Kampaň za Ujgurov anonymnou zásielkou úplné znenie audítorskej správy, ktorú vypracovala čínska právnická firma Liangma Law.
Celá prezentácia VW ako „čistej“ firmy tak dostala trhliny. Tvrdenia pôvodne prezentované verejnosti sa ukazujú ako zavádzajúce a nepravdivé.
Prvým problematickým bodom je tvrdenie automobilky, že pri audite sa použil štandard sociálnej zodpovednosti SA8000, že dodržiaval štandardy Medzinárodnej organizácie práce a že ho vykonala firma so skúsenosťami s vykonávaním sociálnych auditov.
Analýzou správy sa zistilo, že „tvrdenia Volkswagenu o výsledku auditu sú zavádzajúce alebo nepravdivé, tvrdenie Liangma Law, že audit posudzoval súlad so štandardom Social Accountability 8000 (SA8000), je v rozpore so samotnou správou“.
„Verejne dostupné informácie naznačujú, že osoby v audítorskom tíme spoločnosti Liangma nemali žiadne významné predchádzajúce skúsenosti s vykonávaním sociálneho auditu alebo SA8000.“
„Metodika a rozsah auditu nie sú vhodné na zmysluplné posúdenie prítomnosti alebo neprítomnosti nútenej práce v továrni.“
Vyššie uvedené citáty pochádzajú z analýzy, ktorú vypracoval Andrian Zenz z Jamestown Foundation. Táto organizácia bola založená v 80. rokoch minulého storočia s cieľom prinášať overené informácie o dianí v Sovietskom zväze, v Číne a ďalších krajinách ovládaných komunistickým režimom.
O nútenej práci sa audítori zhovárali len s manažérmi závodu. Zamestnancov sa na tento problém nepýtali.
Oslovila všetky zainteresované strany spojené s auditom. Nikto okrem Volkswagenu jej neodpovedal a aj samotná automobilka uviedla, že odpovedať nechce. K priamemu spochybneniu znenia uniknutej audítorskej správy však nedošlo.
Problematickosť však evokuje fakt, že Clive Jameson-Greenwood, najvyšší člen audítorského tímu, následne zmazal zo svojho profilu na sociálnej sieti LinkedIn všetky zmienky o Liangma Law a vymazal svoj životopis.
Ako uvádza Adrian Zenz, dôkazy o nútenej práci v provincii Sin-ťiang sú pritom dobre zdokumentované.
Audit sa však od štandardov, ktorými sa zaštiťuje, odchyľuje v dôležitých bodoch. Jedným z nich je vedenie rozhovorov so zamestnancami. Všetky rozhovory s ujgurskými pracovníkmi boli naživo prenášané do sídla spoločnosti Liangma Law, čo prakticky znemožňuje, aby v rozhovoroch mohli uviesť skutočnosti, ktoré by preukazovali realitu nútených prác.
Ak by totiž správa z výpovedí zamestnancov nejakým spôsobom potvrdila diskrimináciu a nútené práce, títo by mohli byť čínskymi úradmi ľahko dohľadateľní a mohli by čeliť ešte väčšej perzekúcii, či už na osobnej úrovni, alebo, ako to v totalitných režimoch býva, na úrovni užšieho aj širšieho príbuzenstva.
Navyše otázky, ktoré priamo smerovali k problematike nútenej práce, dostávali v audítorskom rozhovore len manažéri spoločnosti, nie zamestnanci. Jedna z otázok znela: „Boli ste niekedy svedkom alebo počuli ste o prípadoch nútenej alebo povinnej práce v rámci závodu alebo jeho dodávateľského reťazca?“
Zamestnanci v rozhovore nemali možnosť otvorenej odpovede, bol to viac-menej test, v ktorom mohli odpovedať iba áno, nie alebo označiť inú, vopred predpísanú odpoveď, ktorá sa problematiky nútenej práce nijako netýkala.
Ako uvádza Financial Times v citácii právneho experta z Pekingu, ktorý z bezpečnostných dôvodov požiadal o anonymitu: „Ak zamestnanci továrne verejne komentujú praktiky nútenej práce, aj keď sú ich vyhlásenia pravdivé, podľa čínskeho právneho systému im hrozí spáchanie trestného činu vrátane porušenia zákonov o národnej bezpečnosti.“
Ak zamestnanci továrne verejne komentujú praktiky nútenej práce, aj keď sú ich vyhlásenia pravdivé, podľa čínskeho právneho systému im hrozí spáchanie trestného činu vrátane porušenia zákonov o národnej bezpečnosti.
Volkswagen zadal vypracovanie audítorskej správy berlínskej spoločnosti Löning, ktorá má bohaté skúsenosti s posudzovaním pracovných podmienok. V skutočnosti ju však vypracovala čínska právna kancelária Liangma Law.
Zaujímavou je tu postava spomínaného Greenwooda, vedúcej postavy audítorského tímu a britského občana, ktorý dlhodobo žije v Číne.
K firme Liangma Law sa pripojil len pár mesiacov pred samotným auditom, predtým sa živil ako prevádzkovateľ krčmy pre cudzincov v meste Su-čou s názvom The Drunken Chef. Podľa záznamu zo sociálnej siete X podnik fungoval ešte v roku 2016, hoci Greenwood uvádza, že skončil v roku 2013.
Na konci minulého desaťročia Greenwood pre zmenu pôsobil doma v Birminghame, kde sa takisto živil ako krčmár. V roku 2020 sa vrátil do Číny a založil audítorskú firmu, ktorá mala posudzovať malé a stredné podniky z Európy, ktoré chceli otvoriť svoje pobočky v Číne.
Na dotvorenie obrazu celého auditu Volkswagenu môže slúžiť aj jeden z postov Greenwooda na LinkedIne – obrázok kôpky arašidov s komentárom „Aká je hodnota auditu SA8000 v Číne“.
A hoci sa Volkswagen bránil tým, že všetky zapojené spoločnosti majú dostatočné skúsenosti s vykonávaním auditu tohto typu, ani Liangma, ani Löning nemajú podľa Financial Times akreditáciu na audit podľa normy SA8000, ktorou sa Volkswagen zaštiťuje.
Volkswagen podľa auditu podporoval politiku Pekingu, aby všetky etnické skupiny žili v harmónii, čo je newspeak označujúci násilnú asimiláciu prostredníctvom systému pracovných táborov.
Adrian Zenz z Jamestown Foundation, ktorého prieskum záznamov čínskej vlády pomohol odhaliť čínsky systém internačných táborov, vo svojej analýze audítorskej správy VW okrem iného pripomína tvrdenie v nej obsiahnuté, že automobilka pri zamestnancoch závodu podporovala politiku Pekingu, aby „všetky etnické skupiny žili v harmónii“.
Upozorňuje, že ide o newspeak označujúci násilnú asimiláciu prostredníctvom systému pracovných táborov, v provincii Sin-ťiang určených predovšetkým pre etnických Ujgurov.
Adrian Zenz opisuje aj ďalšie náležitosti správy. Okrem dotazníka a spôsobu vedenia rozhovoru so zamestnancami je v správe aj niekoľko fotografií prostredia továrne, ktoré majú evokovať dobré podmienky a starostlivosť o zamestnancov. Na fotografiách jedálne, malej športovej haly či samotných výrobných priestorov však žiadni „šťastní“ zamestnanci nie sú. Skôr vyznievajú ako náborový leták než ako dokumentácia skutočných podmienok, v ktorých zamestnanci pracujú.
Navyše správa obsahuje aj akýsi disclaimer, teda odmietnutie zodpovednosti, čo je pri audítorských výstupoch takisto nezvyčajný prístup. Audítorská správa tvrdí, že na informácie v nej obsiahnuté by sa „na žiadny účel nemalo spoliehať ako na odborné poradenstvo“.
Prepojenie auditu s komunistickým režimom dokladá aj skutočnosť, že zamestnanci Liangma Law, rovnako ako ostatných právnych kancelárií, musia byť podľa vládneho nariadenia členmi Komunistickej strany Číny.
Do problémov sa dostala aj nemecká audítorská firma Löning. Jej zamestnanci po tom, čo sa oboznámili so závermi auditu, sa doslova vzbúrili.
Vo svojom vyhlásení oznámili, že okrem dvoch členov vedenia nebol o tomto audite informovaný nikto zo zamestnancov ani sa na ňom nijako nepodieľali a pre „škandalóznu“ obhajobu zjavného porušovania ľudských práv mnoho zamestnancov firmu Löning opustilo (10 z 24).
Do kauzy pochybného auditu pôsobenia Volkswagenu v Číne sa už zapojilo aj 19 poslancov Európskeho parlamentu.
Generálnemu riaditeľovi koncernu Oliverovi Blumemu zaslali otvorený list, v ktorom vyjadrujú „zdesenie“ nad tým, že VW v Číne propagoval program čínskej „etnickej jednoty“ a že zavádzal svojich zákazníkov tvrdeniami o zodpovednosti v celom dodávateľskom reťazci. Celé pôsobenie VW v Číne podľa nich popiera hodnoty, ku ktorým sa automobilka hlási na európskom kontinente.
Hoci Volkswagen tvrdí, že v Číne vyrába autá len pre Čínu, nie je objektívne možné zdokumentovať pohyb všetkých komponentov, ktoré sa v jeho závodoch vyrábajú. A aj keby to možné bolo a do Európy sa nedostali žiadne súčiastky vyrobené v systéme nútených prác, stále ide o porušovanie ľudských práv bez ohľadu na to, kde k nemu dochádza.
Europoslanci vyzvali Olivera Blumeho, aby v prípade, ak nedokáže preukázateľne zabezpečiť dodržiavanie základných ľudských práv zamestnancov vo svojich továrňach, svoju investíciu v Sin-ťiangu ukončil.
Pod otvorený list sa podpísali europoslanci z frakcií naprieč politickým spektrom (EPP, S&D, ECR, Renew a Zelených). Zo slovenských europoslancov je pod listom meno Miriam Lexmann.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.