Neurológ Škorvánek o fungovaní mozgu Ľudia mi povedia, že lúštia krížovky. Je to pekné, ale pre mozog je lepšia komplikovanejšia činnosť

Tvrdí, že mobily a sociálne siete sú najrozšírenejšia legálna droga súčasnosti a problém majú nielen deti, ale aj dospelí.

„Digitálne technológie, nedostatok pohybu a, naopak, dostatok informácií a jedla sú také extrémne zmeny životného štýlu, že mozog a ľudské telo nie sú adaptované na také fungovanie,“ konštatuje košický profesor v rozhovore pre Postoj.

Rozprávali sme sa o tom, čo mozog skutočne potrebuje, ako ho stimulovať v akomkoľvek veku a ako jednoducho môžeme bojovať proti demencii.

Hovorili sme aj o nude, ktorá prináša kreativitu, o digitálnom detoxe, multitaskingu aj o spánku, keď náš mozog odstraňuje všetky nadbytočné látky.

Profesor Matej Škorvánek patrí medzi najmladších slovenských profesorov. Ako neurológ sa špecializuje na Parkinsonovu chorobu a zriedkavé pohybové ochorenia.

Pôsobí na Neurologickej klinike Lekárskej fakulty UPJŠ a v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach.

Pôsobil v Holandsku, absolvoval odborné stáže v Prahe, Londýne a vo Viedni. Založil centrum pre Parkinsonovu chorobu a príbuzné pohybové ochorenia v Košiciach.

V roku 2018 získal ocenenie Vedecká osobnosť roka do 35 rokov.

Čím si vás získala práve neurológia?

Jedna zo základných charakteristík vedca je, že musí byť zvedavý. Keď nie je, veda ho nikdy baviť nebude. A práve v mozgu je mnoho vecí, ktoré sa dajú objavovať.

Zároveň žijeme v ére, keď mozog začíname oveľa lepšie chápať – ako funguje na biologickej úrovni.

Tento posun je spojený s novými technológiami a je veľmi zaujímavý. Čo vedie nielen k teóriám, ale prináša aj reálne praktické výstupy pre pacientov.

Vieme, že pre naše telo a zdravie je dôležitá správna životospráva. Čo potrebuje náš mozog, aby dobre fungoval?

V posledných rokoch sa veľa hovorí o brain health, teda o zdraví mozgu. Je to podobné ako pri srdci, kde existujú rôzne kampane na zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia.

Už sa nebavíme o chorobách srdca, ale o zdraví srdca. A o tom sa začína v posledných rokoch veľmi intenzívne hovoriť aj vo vzťahu k mozgu.

Dnes napríklad vieme, že približne polovica cievnych mozgových príhod je odvrátiteľná správnym životným štýlom, takisto aj približne 40 až 50 percent demencií.

Čo môžeme robiť, aby sme sa vyhli demencii či mozgovej príhode?

Veľmi dôležitý je aktívny pohyb. Je to jeden z najvýznamnejších faktorov zdravia mozgu aj vo vzťahu k iným neurologickým a psychiatrickým ochoreniam.

Máme veľmi solídne údaje, ktoré hovoria, že aktívny a pravidelný pohyb znižuje riziko neurodegeneratívnych ochorení, cievnych ochorení mozgu, frekvenciu migrény, závažnosť schizofrénie či depresie.

Ako sa treba správne hýbať pre zdravie mozgu? Asi nestačí len chodiť peši do obchodu.

Každý pohyb je lepší ako žiadny.

Bavíme sa však o intenzívnom a pravidelnom pohybe. Musí to byť aeróbny pohyb, kde sa zadýcham a spotím. Nestačí mi desaťminútová prechádzka po parku, musím ísť do intenzity.

Základný princíp je, že pulz musí stúpať. A taký pohyb by sme mali robiť minimálne trikrát do týždňa a minimálne polhodinu.

V Bolívii žije veľmi aktívny kmeň tradičným spôsobom života, pričom sedavo strávi len asi 10 percent dňa. Keď ho vedci skúmali, zistili, že starí ľudia z tohto kmeňa majú o 70 percent menšiu atrofiu mozgu ako rovnako starí Američania, a nenašli žiadneho pacienta s Alzheimerovou chorobou.

Určite na to vplývajú v ich prípade aj iné faktory, ako napríklad genetika a strava, ale rozdiel v životnom štýle je medzi nimi a našou civilizáciou extrémny. Okrem menšej atrofie mozgu mali títo ľudia aj o desiatky percent nižšiu prítomnosť aterosklerózy ciev, ktorá je tiež jedným z kľúčových rizikových faktorov ochorení mozgu.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

V dnešnej dobe žijeme sedavým spôsobom života, jeme viac ako kedysi.

Po pohybe je druhá podstatná strava. Ale tu je veľmi dôležité povedať, že neexistuje jeden vzorec, ktorý by bol vhodný pre každého človeka. Tak ako ľudia majú rôzne ochorenia, aj strava musí byť individualizovaná.

Poznáme však základné princípy – strava by mala byť ľahšia, napr. stredomorská, teda veľa rýb, olivový olej, niekoľko denných porcií ovocia a zeleniny, vyšší obsah vlákniny.

Určite nie sú vhodné vyprážané, mastné, príliš sladené jedlá. V poslednom období sa ukazuje, že vysoko sladené nápoje sú horšie ako tuky. Obezita a cukrovka spolu s vysokým krvným tlakom sú totiž jedny z kľúčových prediktorov ochorení mozgu naprieč ich celým spektrom.

Mnohí, aj starší ľudia majú pohybu menej. Chodia peši do obchodu, do kostola, možno k lekárovi a večery trávia pri telke.

A to je problém, s ktorým sa boríme. Svojim pacientom s Parkinsonovou chorobou preto predpisujem pohyb ako liek.

Viem, že ak pacient s touto chorobou začne aktívne cvičiť, ďalší priebeh ochorenia bude priaznivejší.

Okrem pohybu nemáme pre žiadnu inú intervenciu podobnú silu dôkazov.

Dá sa povedať, že ľudia, ktorí sú aktívni celý život, sú na tom lepšie ako tí, ktorí sa hýbu málo?

Rýchlosť zhoršovania ochorenia u ľudí, ktorí cvičia celý život, u tých, ktorí cvičia od zistenia diagnózy, a u ľudí, ktorí necvičia napriek tomu, že majú diagnózu, je určite rozdielna.

Aj keď človek začne cvičiť neskôr, krivka ďalšieho zhoršovania bude iná ako u toho, kto necvičí vôbec.

Zmena myslenia nás všetkých ako potenciálnych pacientov, aby sme sa k svojmu zdraviu správali zodpovednejšie, je pomerne komplexný problém.

Určite to je veľká úloha nielen pre nás klinikov, ale aj pre širokú paletu stakeholderov od školského vzdelávania cez rozumné mediálne kampane až po politické a legislatívne riešenia, ktoré by mali vytvárať v tomto smere vhodné podmienky.

Prevencia je totiž vždy jednoduchšia a lacnejšia ako neskoršie riešenie už rozbehnutého ochorenia. Pacient musí byť vnútorne motivovaný a presvedčený o tom, že sa chce hýbať a cvičiť.

Som napríklad veľmi rád, keď na vyšetrenie prídu pacienti s niekým z rodiny, aby mali doma partnera, ktorý im pomôže s motiváciou a podporou v tomto smere.

Po pohybe a strave je tretím veľmi dôležitým pilierom pre mozog spánok.

Čo sa deje s mozgom, keď spíme?

Spánok je kľúčová regeneračná fáza pre mozog. Počas toho, ako človek spí, v ňom prebieha informatické upratovanie, je to taká defragmentácia a čistenie disku.

Mozog počas spánku navyše cez glymfatický systém odstraňuje látky, ktoré sa tam nahromadili ako nadbytočné a ktoré tam nemajú byť. Vyčistí sa teda aj chemicky. Glymfatický systém najviac funguje v hlbokých štádiách spánku.

Pokiaľ niekto spí dlhodobo veľmi málo, mozog sa nedokáže adekvátne regenerovať.

Neurologička o spánkuNaučiť sa lepšie spať je tvrdá disciplína. Na kvalitu vplýva aj genetika

Jana Holubčíková

Čo ešte negatívne vplýva na mozog?

Keď sa bavíme o vplyvoch prostredia, máme veľmi robustné dáta, ktoré hovoria, že expozícia rôznym chemikáliám, hlavne pesticídom, rozpúšťadlám, ťažkým kovom a niektorým ďalším látkam, významne zvyšuje riziko hlavne neurodegeneratívnych ochorení. Tie sú označované aj ako nová civilizačná pandémia.

Podľa posledných odhadov sa počas najbližších desiatich rokov výskyt Alzheimerovej choroby zvýši o 60 percent a Parkinsonovej dokonca o 100 percent. To je najrýchlejšie rastúce neurologické ochorenie v súčasnosti.

A potom je množstvo ďalších vecí, ktoré by mohli mať nejaký vplyv na mozog, ale zatiaľ vôbec nevieme, čo robia, napríklad mikroplasty.

Vieme, že máme nové vplyvy, ktoré tu pred sto-dvesto rokmi neboli, ale celkom ešte nevieme, ako na nás pôsobia. Intenzívne sa to však skúma.

Novšie výskumy tiež ukazujú, že aj u dospelých ľudí sa tvoria v mozgu neuróny a aj dospelý mozog sa dokáže nejakým spôsobom regenerovať. Je to pre nás pozitívna správa?

Neurogenéza prebieha stále, aj keď u dospelých ľudí len v obmedzenej miere. To, čo je kľúčové, čo potrebujeme docieliť a čo je princíp rehabilitácie aj obnovy funkcií, je vytváranie nových spojení.

Čiže zlepšenie konektivity – prepojenia mozgu.

Čo to znamená?

Keď má pacient cievnu mozgovú príhodu a permanentne sa poškodí nejaká časť mozgu, tá časť sa už neobnoví, ale mozog môže stále nadobudnúť stratenú funkciu. Väčšinou je to dôsledok vytvorenia nových spojov – prepojení zostávajúcich častí mozgu.

Ale na to, aby mozog vytváral nové prepojenia, ho potrebujeme stimulovať, sám od seba to robiť nebude. Mozog je lenivý rovnako ako my. (Úsmev.)

Keď chcem docieliť zlepšenie nejakej funkcie, musím mozog cielene stimulovať. Ak má napríklad pacient problém s rečou, musí ju cielene cvičiť, ak má problém s chôdzou, musí chodiť. Všetko ideálne pod dohľadom príslušných odborníkov, napríklad fyzioterapeuta alebo logopéda.

Keď si zdravý človek povie, že chce urobiť niečo pre svoj mozog, chcel by ho stimulovať, je vhodné napríklad učiť sa cudzí jazyk?

Veľmi dobrý príklad. Niekedy mi ľudia povedia, že lúštia krížovky. Je to pekné, ale pre mozog je lepšia komplikovanejšia a komplexnejšia činnosť.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Takže by bolo vhodné napríklad učiť sa tancovať?

Čím viac častí mozgu zapojím do nejakej činnosti, tým je to lepšie. Pri učení sa nového jazyka sa zapája veľmi veľká časť mozgu.

Pri tanci integrujeme motoriku s motorickým plánovaním, so senzorickým spracovaním vstupov, s emóciami a ďalšími úlohami.

Multitasking bol považovaný dlhý čas za výhodu, časom však vznikli názory, že to až taká výhra nie je, človek sa vraj dokáže poriadne sústrediť naozaj len na jednu vec do hĺbky a sústredenie sa na viac vecí naraz vraj neprinesie taký kvalitný výsledok.

Rôzni ľudia majú rôznu kapacitu multitaskovať. Sú ľudia, ktorí to nezvládajú a nevedia sa sústrediť na osem vecí naraz, a sú ľudia, ktorí to zvládajú úplne hravo.

Mozog je veľmi individuálny. Nedá sa zovšeobecňovať.

Veľmi sa smejem, keď vidím reklamy na rôzne zázračné univerzálne prípravky na rôzne ochorenia a postupy, ktoré sú pre každého. Také niečo neexistuje.

V bežnom živote sú situácie, keď je multitasking výhodný, a sú situácie, keď bude kontraproduktívny. Ani na to nie je jednotná odpoveď.

Ľudia, ktorí zvládajú mutitasking, si ním môžu aj zvyšovať svoju kognitívnu kapacitu. Ale je to tiež individuálne.

Čo môžeme urobiť pre lepšiu koncentráciu pri práci?

Záleží, čo človek robí. Pokiaľ niekto pracuje mentálne, je najlepšie zrušiť celý multitasking a čo najviac odbúrať všetky vplyvy – zrušiť telefóny, vypnúť rádio, zavrieť dvere, aby mal mozog kapacitu sústrediť sa na to, na čo má.

Konzumácia technológií je dnes extrémna. Sú to hodiny, ktoré priemerne človek strávi za mobilom, internetom.

Čím viac rušivých vplyvov, tým viac to odvádza pozornosť a výkon klesá.

Váš český kolega, profesor neurológie Stránský, pre Postoj povedal, že mobilné telefóny fungujú u detí a tínedžerov ako digitálny heroín. Čo robia s dospelými?

Digitálne technológie sú najrozšírenejšia legálna droga súčasnosti. Ten problém je vypuklejší nielen u detí, ale aj u dospelých. 

Konzumácia technológií je dnes extrémna. Sú to hodiny, ktoré priemerne človek strávi za mobilom, internetom.

Odmeňovací systém mozgu vo svojej podstate funguje pomerne primitívnym spôsobom. Ako odmenu môže vyhodnotiť všeličo od jedla cez pocit odmeny z nejakej sociálnej interakcie, pohybu alebo novej zaujímavosti, ktorú sa dozvedel.

Technológie sú do určitej miery niečo, čo si mozog vyhodnocuje ako odmenu alebo niečo, čo je preň zaujímavé.

Algoritmy na sociálnych sieťach a vo vyhľadávačoch pracujú, naopak, pomerne sofistikovaným spôsobom a využívajú to, ako náš mozog funguje. Sú nastavené tak, aby som na internete videl, čo sa mi páči.

Vyklikám si doslova sociálne siete na svoj obraz. Navyše vývojári sa ani veľmi netaja tým, že všetko je nastavené tak, aby sme pri digitálnych technológiách strávili čo najviac času.

V konečnom dôsledku si mozog môže vybudovať závislosť úplne rovnakú ako od fajčenia, alkoholu a iných drog. Je to možno mäkšia droga, ale závislosť mozgu sa vybudovať dá.

Neurológ StránskýDeťom nepribalíme do školy heroín, ale mobil, ktorý ničí mozog rovnako, im dáme

Alena Potocká

Keď dnes máme už tieto informácie, od akého veku povoliť dieťaťu mobil? Je cesta čo najdlhšie odolávať a oddialiť to?

Čím viac rodič oddiali neobmedzený prístup k internetu a sociálnym sieťam, tým väčšiu službu robí dieťaťu z hľadiska jeho osobnostného, mentálneho, kognitívneho a sociálneho rozvoja.

Mnohí rodičia argumentujú, že ich dieťa by ako jediné z triedy nemalo mobil, že mu ho už museli dať a že doba je taká, že tie technológie nemôžeme ignorovať, lebo tu jednoducho sú.

Ale mnohokrát to vedie k zbytočným problémom – úzkostiam a depresiám. Vieme, že miera suicidality priamo úmerne narastá s časom stráveným na sociálnych sieťach.

Otázka je: akú službu robím dieťaťu, keď mu ten telefón do ruky dám?

Problém nastáva najmä u menších detí. Naše správanie je z väčšej časti riadené frontálnym (čelovým) lalokom, ktorý zabezpečuje inhibíciu správania – teda to, že sa vieme ovládať a dodržiavať nejaké sociálne a behaviorálne normy.

Čím menšie dieťa, tým slabšie vyvinutá schopnosť sebakontroly a inhibície správania. Ak si spárujem mozog malého dieťaťa, ktoré sa nevie ovládať, s algoritmom, ktorý je vytvorený špičkovými informatikmi aj s využitím množstva vedeckých dát na to, aby na ňom človek strávil čo najviac času, tak vystavujem dieťa veľmi nerovnému boju.

Vlnenia je všade veľmi veľa, významne viac, ako to bolo v minulosti. Čo to robí, ešte len uvidíme.

Otázka, v akom veku dať dieťaťu do ruky telefón, teda nie je celkom jednoduchá ani jednoznačná a bude závisieť aj od individuálneho rodiča a jeho dieťaťa.

Možnosťou sú aj tlačidlové mobily, ktoré nelákajú internetom. Už aj mnoho dospelých prešlo na takéto mobily.

Telefón je na volanie a na to, aby som sa s niekým dorozumel, a všetko, čo je navyše, je často len žráč času.

Pôsobí na mozog aj samotný mobil, jeho vyžarovanie?

Nemáme dáta, ktoré by jednoznačne tvrdili, že to tak je. Vlnenia je všade veľmi veľa, významne viac, ako to bolo v minulosti. Čo to robí, ešte len uvidíme.

Obhajcovia technológií tvrdia, že sa na internete dozvieme viac informácií, vzdelávame sa, sme v kontakte s ľuďmi.

To, čo mozog konzumuje, ho významným spôsobom ovplyvňuje. Formuje to naše rozmýšľanie aj psychiku. Navyše mozog sa celý život nejak vyvíja, je plastický, a to najmä u detí, ktoré sú preto najviac náchylné byť ovplyvnené vstupmi z prostredia.

Množstvo informácií, ku ktorým sa dnes dostaneme, má svoje benefity, ale aj úskalia. Je nespochybniteľné, že tak rýchlo ako dnes sme sa k novým informáciám nikdy dostať nevedeli.

Máme však aj veľmi solídne dáta o tom, že vysoká konzumácia sociálnych sietí alebo digitálnych technológií ovplyvňuje to, ako sa mozog vyvinie.

Už len to, že hodiny strávim na mobile, sedím pri tom a nehýbem sa.

Keď mnoho hodín niečo pasívne prijímame z obrazovky, mozog sa vyvíja inak, ako keď prijímame len časť pasívne a následne niečo spracovávame a tvoríme sami.

Mozog sa potrebuje aj nudiť a mať čas, keď nič neprijíma. Vtedy môže spracovať informácie, prepájať si ich, kreatívne myslieť.

Čas, keď nič nevidíme a neprijímame a sme sami so sebou, ideálne bez iných vplyvov, je dôležitý pre mozog, pre vývoj nášho myslenia, kreativity, psychiky.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Takže platí, že nuda je dôležitá.

Nuda je mimoriadne dôležitá a potrebná. Vtedy má mozog šancu konečne spracovať nové vnemy a vytvárať prepojenia medzi jednotlivými jeho časťami.

To, čo dnes veľmi kritizujeme, že chýba u detí – že sú menej kreatívne, majú nižšiu čitateľskú gramotnosť –, to do určitej miery súvisí aj s tým, že príliš veľa času sú len pasívnymi prijímateľmi nejakého obsahu.

Majú menší priestor na to, aby ich mozog mohol normálne nerušene kreatívne pracovať, spracovávať informácie a vytvárať si lepšie prepojenia a chápanie prijatého obsahu.

Táto doba je nastavená na úspech a deťom podvedome chceme dopriať len to najlepšie, ponúkame im všetko, o čom si myslíme, že to budú v živote potrebovať.

Hlavne u detí je nuda veľmi dôležitá. Nehovorím, že sa musia nudiť celý deň alebo len pozerať do plafóna. Ale určite potrebujú aspoň sem-tam obdobie, keď nič organizované nerobia, mozog si už program nájde.

Nie je veľmi ideálne, keď dieťaťu vyplníme každú jednu sekundu nejakým programom.

Na druhej strane ak to je možné, je pre dieťa dobré, ak má v rozumnom rozsahu rôznorodé voľnočasové aktivity, čo mu môže pomôcť aktívne rozvíjať rôzne schopnosti mozgu a aspekty psychiky, resp. osobnosti.

Dopriať si všetko nie je vždy to najlepšie. Niekedy si potrebujeme cielene aj nedopriať.

Riaditeľka školy, na ktorej zakázali mobilyCez prestávky len pasívne sedeli a pozerali do obrazoviek. Chcelo to zmenu

Jana Holubčíková

V súvislosti so závislosťou od mobilov a sociálnych sietí už mnohí využívajú digitálny detox, keď cielene vypínajú technológie, skracujú si čas na internete. Pomáha to?

Určite. Je to niečo, čo je veľmi dôležité. Hlavne u ľudí, ktorí majú závislosť, a to sú už dospelí aj deti. Je rozdiel využívať tieto technológie na prácu a na voľnočasovú zábavu.

Sociálne siete, obrazovky sú vyslovene žráči času. Keď pri tom presedím štyri hodiny, napokon zistím, že to bolo celé o ničom a nič z toho nemám, žiadny výsledok.

U detí je veľmi dôležitá úloha rodiča, ktorý by mal mať dosť rozumu, aby dieťaťu pomohol.

Som zástanca toho, aby deti mali minimálne na základnej škole kontrolovaný a nie neobmedzený prístup k internetu.

Vo Fínsku zistili, že nebol dobrý krok masívne zavádzať do vyučovacieho procesu digitálne technológie, po čase sa vrátili ku klasickým učebniciam.

Digitálne technológie majú svoje výhody, ale aj nevýhody. Som zástancom toho, aby v základných školách neboli mobily povolené ani na druhom stupni.

Základná škola bez pardonu by mala vylúčiť mobily, lebo v rámci komunikácie sa v kolektíve nevytvárajú sociálne vzťahy, priateľstvá. Stáva sa, že celá interakcia spočíva v tom, že dvaja sedia vedľa seba a ukážu si na niečo na obrazovke.

Vidíme, že mladí ľudia nevedia komunikovať z tváre do tváre, keď chcú niečo povedať, skôr si napíšu. Je to problém.

Keď som sa o tom rozprával s kolegami v Holandsku, v Anglicku, konsenzus je veľmi jednoznačný aj v rámci odbornej komunity – mobil má ísť zo školy preč.

Žijeme v iných podmienkach ako naši predkovia, ľudia kedysi bojovali o život dennodenne, museli si zháňať potravu, boli viac v pohybe, zomierali mladší, bojovali s chorobami. Zmenil sa náš mozog alebo ešte stále funguje ako „praveký“? 

Ľudský mozog nejako fungoval tisíce rokov a zmeny, ktoré sa udiali v priebehu posledných pár generácií, sú také extrémne, že pre mozog je náročné prispôsobiť sa tomu, čo dnes žijeme.

Keď si vezmete digitálne technológie, dostatok informácií, jedla, nedostatok fyzickej aktivity, to sú také extrémne zmeny životného štýlu, že mozog a ľudské telo sa nestíhajú adaptovať.

Dnes je život úplne iný. Máme oveľa vyšší stredný čas dožitia, máme oveľa lepšiu kontrolu infekčných ochorení, očkovanie.

Človek žije dlhšie a inak, ako žil v minulosti. Či je to lepšie, to je filozofická otázka, ale život je aj z medicínskeho a biologického hľadiska iný, ako bol kedysi.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Mladí slovenskí odborníci a vedci často odchádzajú do zahraničia za lepšími podmienkami. Vám vyhovuje pôsobiť na Slovensku?

Má to svoje výhody aj nevýhody. Samozrejme, zázemie je na veľkých svetových univerzitách iné. Keď som bol v Londýne a potreboval som tam „odborníka na ľavý malíček“, vedel som, na ktoré dvere mám zaklopať.

Na Slovensku nie vždy funguje takáto široká multidisciplinarita. Ale na druhej strane rozhodne si nemyslím, že sa u nás veda nedá robiť. 

Je to z veľkej časti o spôsobilosti a chcení – v prvom rade som alebo nie som odborne spôsobilý a v druhom rade chcem alebo nechcem.

V špičkovej vede to nie je nikde jednoduché a ku kvalitným výsledkom sa málokto dopracuje sám. Všade už dnes fungujú veľké odborné siete, do ktorých nie je problém sa zapojiť alebo ich aj koordinovať zo Slovenska – tu skôr zohráva úlohu kompetentnosť a medzinárodná reputácia, resp. kontakty.

Okrem toho ak niečo nefunguje celkom dobre, tak to netreba hneď brať ako dôvod na sťažovanie, ale naopak, ako príležitosť na rast a rozvoj niečoho nového. Pacientovi je jedno, či ho liečim u nás alebo v zahraničí, chorí sú všade a špecialistov potrebujú rovnako.

Je dôležité ísť do zahraničia, niečo sa naučiť, potom sa vrátiť a priniesť to domov.