Pohľad z Moskvy Železná opona medzi Západom a ruskou opozíciou

Betónová pristávacia plocha letiska v tureckej Ankare sa minulý týždeň zmenila na most. Most medzi Ruskom a Západom. Východné Glienicker Brücke. Rusko, Spojené štáty a ďalšie západné krajiny vykonali najväčšiu známu výmenu väzňov od konca studenej vojny.

Prostredníctvom Turecka si vymenili celkom 26 ľudí zadržiavaných v siedmich krajinách. Na Západ v rámci výmeny zamierilo z Ruska a Bieloruska 16 ľudí, opačným smerom desať osôb, konkrétne osem dospelých a dve deti.

Medzi oslobodenými z ruských väzení a lágrov boli napríklad novinár denníka The Wall Street Journal Evan Gershkovich, bývalý príslušník americkej námornej pechoty Paul Whelan či rusko-americká novinárka predtým žijúca v Česku Alsu Kurmaševová. Ale aj poslední mohykáni ruskej protikremeľskej opozičnej scény: Iľja Jašin, Vladimir Kara-Murza, ochranca ľudských práv zo združenia Memorial Oleg Orlov či niekoľko spolupracovníkov zosnulého opozičného predáka Alexeja Navaľného.

Von sa dostala aj pesničkárka a umelkyňa z Petrohradu Saša Skočilenková, ktorá si vyslúžila sedemročný trest väzenia za to, že v supermarkete pri časti tovaru nahradila cenovky protivojnovými heslami. Áno, za takú hlúposť vás v Rusku čaká kriminál.

Vrah z Tiergartenu aj Evan GershkovichPrečo veľká výmena zajatcov Ruska so Západom zanecháva zmiešané pocity

Christian Heitmann

Na druhú stranu putovalo niekoľko špiónov pôsobiacich pod falošnou identitou, napríklad argentínska rodina, španielsky novinár či brazílsky vedec. Na zozname sa objavil aj pašerák či hackeri.

A predovšetkým Vadim Krasikov, kvôli ktorému k celej výmene vôbec došlo. 

Krasikov, ako potvrdil aj tlačový hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, je vysokopostavený príslušník ruskej tajnej služby FSB a v nemeckom väzení si odpykával doživotný trest za vraždu v berlínskom parku Tiergarten v roku 2019. 

Gruzínskeho občana narodeného v Čečensku Zelimchana Changa, ktorý bol označovaný za poľného veliteľa čečenských militantov, Krasikov zblízka zastrelil za bieleho dňa pri jazde na bicykli. Changošvili žil v Nemecku od roku 2016 ako žiadateľ o azyl, ruské úrady ho označovali za teroristu.

Prekonaný rekord

Pôvodne sa mal na slobodu výmenou za Krasikova dostať líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj, ktorý bol odsúdený na mnohoročný trest vo väznici za polárnym kruhom. Tam aj v polovici februára tohto roku prišiel o život. Na Navaľného výmene za ruského nájomného vraha trval nemecký kancelár Olaf Scholz.

Názov Glienicker Brücke, 128 metrov dlhého mosta spájajúceho Berlín s Postupimom, som neuviedol náhodou. Za studenej vojny bol súčasťou Berlínskeho múru, hraničným mostom, predelom medzi západným a východným Nemeckom. Hovorí sa mu most špiónov, pretože sa na ňom trikrát odohrala výmena tajných agentov a nielen ich: vo februári 1962, v júni 1985 a opäť vo februári 1986.

Práve v júni 1985 sa tu konala najväčšia výmena počas studenej vojny. Dvadsaťtri väzňov východonemeckého režimu a Poľska bolo vymenených za štyroch agentov socialistických rozviedok zadržaných na Západe.

A teraz bol tento rekord prekonaný. Na slobodu sa dostalo dvadsaťšesť ľudí.

Vladimir Putin dosiahol svoje. Do Ruska sa mu vrátil jeho elitný zabijak a ďalší agenti. A v duchu studenej vojny sa zbavil svojich kritikov. Vo februári 1986 po zasneženom asfalte smerom do západného sektora kráčal významný sovietsky disident Anatolij Šaranský, druhým smerom mieril československý krtko v CIA Karel Köcher.

Už vtedy Sovietsky zväz aktívne praktizoval vyháňanie „nevhodných“ osôb po zlom do zahraničia. Teraz sa k tomu vrátil aj režim Vladimira Putina. Väčšina Rusov počas ankarskej výmeny odoslaných na Západ vyhlásila, že nechceli byť vymenení za špiónov. Ruský opozičný politik Iľja Jašin navyše povedal, že sa nikdy nezmieri s rolou emigranta a jeho cieľom je návrat do Ruska.

„Nedal som súhlas, aby ma poslali mimo Ruska,“ povedal Jašin počas tlačovej konferencie v Bonne po prepustení.

Aj opozičník Vladimír Kara-Murza, bývalý koordinátor opozičného hnutia Otvorené Rusko, ktoré založil niekdajší najbohatší Rus a neskôr väzeň Putinovho režimu Michail Chodorkovskij, uviedol, že žiadosť o milosť nepodpísal. A naznačil, že by sa chcel do vlasti vrátiť, napriek tomu, že ho už dvakrát otrávili nervovým jedom novičok. Opozičný predstaviteľ poznamenal, že ruská ústava zakazuje vyhostenie občanov Ruska bez ich súhlasu. To je však Vladimirovi Putinovi jedno.

To však nebolo to najkontroverznejšie, čo zaznelo na tlačovej konferencii z úst oslobodených ruských opozičníkov.

Pohľad z MoskvyRuská pravda má kriminálnu mentalitu

Jiří Just

Sankcie západných krajín, ktoré boli zavedené v posledných rokoch, neboli namierené proti Putinovmu režimu, ale proti celej krajine a ruským občanom, povedal Vladimir Kara-Murza. A pripomenul svoju iniciatívu, pomocou ktorej loboval v Spojených štátoch. Takzvaný Magnitského zákon, na ktorého vzniku sa ruský opozičník podieľal, uvaľuje finančné a vízové ​​sankcie na ruských činiteľov zodpovedných za porušovanie ľudských práv. Zákon podpísal americký prezident Barack Obama v decembri 2012.

„Princíp Magnitského zákona spočíva v tom, že tí ľudia, ktorí sa na základe overených a dôveryhodných údajov osobne podieľali na korupcii a porušovaní ľudských práv vo svojej krajine, už nebudú môcť vyvážať nakradnutý majetok a využívať výhody demokratických princípov v západných krajinách. V posledných rokoch, najmä po vypuknutí vojny, vidíme odklon od tohto princípu mnohých demokratických krajín. A veľmi často vidíme, že sankcie západných demokratických štátov nie sú namierené proti Putinovmu režimu a nie sú namierené proti konkrétnym zločincom vo vyšších sférach Putinovho režimu, ale proti celej krajine, proti všetkým ruským občanom,“ posťažoval sa ďalej Kara-Murza.

A pripomenul výrok zavraždeného lídra ruskej opozície Borisa Nemcova: „Na Rusko nesiahajte, trestajte len darebákov.“

„Najdôležitejšou požiadavkou je ukončenie zločinnej a agresívnej vojny na Ukrajine. Vojny, ktorá spôsobuje obrovské škody nášmu susednému štátu, ktorá priniesla krv, skazu, smrť na Ukrajinu, ale ktorá zároveň ničí aj našu krajinu, ničí ľudí, posiela za mreže obrovské množstvo nevinných,“ dodal Iľja Jašin.

A z týchto aj ďalších výrokov, ktoré zazneli na tlačovej konferencii, bolo veľké mrazenie. Alebo možno vytriezvenie.

Mentálna opona zo zbytočných ilúzií

Mnohí na západ od Putinovho Polnočného kráľovstva žili v domnení, že ruská protikremeľská opozícia sú „naši chlapci a dievčatá v Rusku“. Že majú identické postoje voči Rusku. Že si želajú maximálne oslabenie Ruska. A potrestanie Rusov za vojnovú agresiu voči Ukrajine.

To však nie je nič viac než naša fatamorgána. Automatická projekcia našich predstáv na cudzie politické sily. Áno, cudzie. Pretože ruská protikremeľská opozícia nie je predĺženou rukou Západu, ako si myslí aj Putin, ale autentická ruská politická sila.

Napíšem to naplno a jasne: nie sú to spojenci Západu v obrane proti Rusku.

Jašin, Kara-Murza a ďalší majú vlastnú politickú agendu a ambície. Chcú vládnuť Rusku. Chcú Rusko demokratické, ktoré bude mať dobré vzťahy s Európou a so Západom. Nechcú Rusko zničiť.

Predstavitelia ruskej protikremeľskej opozície, ktorí boli vyhostení do Európy prostredníctvom výmeny väzňov, myslia na vlastnú politickú budúcnosť. A tá nemusí plne korelovať so západnými predstavami o budúcnosti Ruska.

Západ by si mal uvedomiť, že v Rusku nemá žiadnych vplyvných spojencov, ktorí by podporovali jeho snahu maximálne Rusko uzemniť.

Práve z tohto dôvodu aj zazneli vyššie uvedené vyhlásenia. Sankcie voči Rusom nemôžu podporovať. Nie azda preto, že to je trestný čin (v marci 2022 Putin podpísal zákon, ktorý trestá výzvy na uvalenie sankcií voči ruským fyzickým a právnickým osobám), ale pretože by to bola politická samovražda.

Rusi sú stále ich potenciálni voliči. Jašin, Kara-Murza a ďalší chcú byť súčasťou politickej budúcnosti Ruska. Aj keď tá je dnes zahalená vojnou a represiami a vyhliadky na uvoľnenie politického tlaku sa v súčasnosti javia ako minimálne.

Áno, ruská opozícia myslí viac na vlastné záujmy než na záujmy Západu. Čo je úplne normálne.

Prirodzene, to neznamená, že ruská protikremeľská opozícia je zlá. Alebo že by sme jej nemali pomáhať. Nie. Hlási sa k podobným hodnotám. Nevidí v Západe nepriateľa. Avšak Západ by si mal uvedomiť, že v Rusku nemá žiadnych vplyvných spojencov, ktorí by podporovali jeho snahu maximálne Rusko uzemniť.

V tomto smere železná opona visí nielen medzi Západom a Kremľom, ale do istej miery aj Západom a ruskou protikremeľskou opozíciou. Je to mentálna železná opona utkaná zo zbytočných ilúzií.