Pohľad z Moskvy Ruská pravda má kriminálnu mentalitu

Rusko má pravdu. Nie vo všeobecnosti. Ale má pohľad na svet, ktorým vysvetľuje a lepšie povedané obhajuje svoje konanie. Prirodzene, to je úplne legitímne. Kým sa drží v medziach rétoriky, môžeme konštatovať, že ide o inú politickú kultúru alebo reflexiu svetového diania. Pokiaľ svoju pravdu presadzuje silou, nemožno to nazvať inak ako agresiou.

V decembri 2021, keď už Vladimir Putin mal so všetkou pravdepodobnosťou plány na vpád do Ukrajiny hotové, sa snažil Západu vnútiť svoju pravdu. Kremeľ predložil Washingtonu a Severoatlantickej aliancii nesplniteľné ultimáta, akési nové rozdelenie sféry vplyvu.

Spojené štáty budú garantovať, že sa bývalé štáty Sovietskeho zväzu nestanú členmi NATO, Aliancia nebude vykonávať žiadnu vojenskú činnosť na Ukrajine a v ďalších krajinách vrátane východnej Európy (kam z hľadiska Ruska patrí aj Česko a Slovensko), ale tiež požadoval, aby boli stiahnuté všetky aliančné sily zo štátov, ktoré sa členmi NATO stali po roku 1997.

A čo malo garantovať Rusko? Moskva sa fakticky nezaväzovala k podobne zásadným krokom, ktoré by vyvážili nerovnováhu v európskej bezpečnosti, ak by na ruské podmienky Západ pristúpil.

Dva mesiace nato sa už ruské tanky valili Ukrajinou a ruská propaganda celkom vážne tvrdila, že Moskva iba chcela preventívne predísť ukrajinskej agresii, že jej ide o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny, a vôbec, že za vojnu môže Západ, ktorý ignoroval ultimáta Kremľa.

Strih.

Vladimir Putin sa chystá tento rok v marci obhájiť už piatykrát prezidentský post. Svoju kandidatúru oznámil v decembri obklopený ozbrojencami a vojakmi, ktorých vyznamenal za vojnu na Ukrajine. Ústrednou témou Putinovej kampane je obrana suverenity Ruska a vybudovanie silného Ruska.

„Byť silným je právom a životnou nutnosťou našej krajiny,“ nechal sa počuť Putin na decembrovom zjazde štátostrany Jednotné Rusko, ktorá očakávane podporila jeho prezidentskú kandidatúru.

Problémom je – nie však pre Rusko, ako skôr pre krajiny, ktoré ho obklopujú –, že Moskva si svoju suverenitu a silu dokazuje archaickými spôsobmi: výbojmi do zahraničia a rozširovaním územia štátu na základe revizionizmu.

Strih.

Koncom minulého roka Rusko žiadalo, aby sa český zástupca pri OSN zúčastnil na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN venovanej ostreľovaniu ruského Belgorodu. Česko malo na zasadnutí vysvetliť svoje dodávky zbraní na Ukrajinu. Podľa Moskvy totiž Ukrajinci údajne použili pri útoku na ruské mesto, ktorý si vyžiadal 25 mŕtvych a 109 zranených, raketomet českej výroby RM-70 Vampire.

„Požiadali sme o zasadnutie RB kvôli Belgorodu v utorok 23.00 moskovského času. Vyzvali sme tiež na účasť stáleho zástupcu Česka, aby vysvetlil dodávky munície zo svojej krajiny, pre ktoré umierajú civilisti,“ uviedol zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij na Telegrame.

Na to, že deň pred tým a vlastne aj niekoľko dní späť pred útokom, počnúc 24. februárom 2022, ruská armáda útočila a útočí na ukrajinské civilné ciele, Moskva neberie ohľad. A až absurdne sa bráni, že za civilné obete ruských útokov na Ukrajine môže ukrajinská protivzdušná obrana. Ruská propaganda, ale aj ruskí potentáti v čele s Vladimirom Putinom ako mantru opakujú, že Rusko nikdy na civilné ciele neútočí.

Kriminálna mentalita

Podľa ukrajinského politológa Alexandra Šulgu je to dôsledok takzvanej kriminálnej mentality, ktorá ovláda nielen ruské vedenie, ale celú krajinu. Táto mentalita sa prejavuje tým, že zákony sú iba formalitou, ktorú možno v prospech „pravdy“ upraviť de ​​facto alebo ju možno ignorovať.

„Nedovolil by som si tvrdiť, že všetci Rusi sú kriminálnici. Avšak najdôležitejším rysom tejto kriminálnej mentality je, že zákon je vnímaný ako niečo druhoradé. Či už ide o ruskú legislatívu, alebo medzinárodné právo. Vrátane napríklad Budapeštianskeho memoranda (dohoda podpísaná v roku 1994, zaručujúca bezpečnostné záruky a územnú celistvosť Ukrajine, pozn. autora), Veľkej zmluvy o priateľstve medzi Ruskom a Ukrajinou (fundamentálna zmluva určujúca vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom, ktorá bola vypovedaná v roku 2019, pozn. autora), Charty OSN a iných zákonov a noriem. Rusi sa na ne pozerajú ako na niečo, čo možno ignorovať alebo čo je hodné opovrhnutia,“ povedal mi riaditeľ Inštitútu konfliktológie a analýzy Ruska.

Rusko podľa jeho slov nevníma dohody ako niečo, čo sa má nutne plniť. „Dohody sú iba okolnosti v rovnici o rovnováhe síl a možnostiach Ruska,“ hovorí.

„Kriminálna mentalita je v Rusku nielenže prítomná, je aj pestovaná. Ruský establišment ju podporuje a kultivuje. A to v prvom rade preto, že kriminálna mentalita umožňuje fakticky vziať za komplicov, nie ako rukojemníkov, ale práve ako komplicov, spoločenskú majoritu, ktorá schvaľuje tento model správania a myslenia,“ dodáva ukrajinský expert.

Šulga upozorňuje, že väčšinová ruská spoločnosť je schopná lož v prospech takzvaných vyšších cieľov akceptovať.

Štát má monopol na pravdu

„Štátna pravda je nadradená všetkému. Keď Putin v roku 2014 počas anexie Krymu a potom v Donbase hovoril, že tam nie sú žiadni ruskí vojaci, ale nejakí zelení mužíčkovia, ruská spoločnosť vedela, že klame. Neodsudzovala ho za to. To isté platí pre súčasnú agresiu proti Ukrajine. Kremeľ tvrdí, že to bola obrana, pretože sa Ukrajina chystala zaútočiť. Všetci vedia, že to je lož. On klamal, ale klamal v prospech vlasti. A spoločnosť to akceptovala,“ hovorí sociológ.

„Je to vnímané tak, že v prospech našej pravdy, v prospech správnej veci – Rusi sa nevnímajú ako okupanti – možno klamať, porušovať alebo ignorovať zákony. Pričom tieto prístupy k zákonu možno pragmaticky meniť. Dnes je v Rusku jedna pravda, zajtra druhá. Ruská spoločnosť však neprejavuje odpor voči popieraniu zákonov svojou vládou, najmä pokiaľ sa to týka medzinárodných noriem,“ dodáva.

Šulga upozorňuje na to, že neoddeliteľnou súčasťou kriminálnej mentality je propaganda. Tá ruská však enormne ohýba realitu. A v prípade domácich konzumentov sa jej to nadmieru darí.

Väčšinová ruská spoločnosť je schopná lož v prospech takzvaných vyšších cieľov akceptovať.

„To znamená, že sa napríklad tvrdí, že Rusko je vždy obkľúčené nepriateľmi. Predovšetkým Západom, ktorý sa usiluje o rozpad Ruska. Náš inštitút sa pýtal Rusov, či nepovažujú napadnutie Ukrajiny za pascu Spojených štátov. Tri štvrtiny respondentov nám povedali, že to bola skutočne pasca, že USA vtiahli Rusko do vojny proti Ukrajine,“ uvádza ukrajinský expert.

Konšpiračné myslenie, ako nazýva sociológ také vnímanie sveta, podľa jeho slov slúži ako vysvetlenie, prečo Rusko nedodržiava zákony a medzinárodné normy.

„Musí nejako odôvodniť svoju pravdu. Že ich vec je správna. Prečo bojujú za takzvanú záchranu ľudí v Donbase alebo kdekoľvek inde, kde si vymyslia? Pretože sa proti Rusku spriada sprisahanie. Pretože na nás útočia. Rusko a Sovietsky zväz sa vždy len bránili. O tom sú Rusi presviedčaní a presvedčení. Udalosti v Maďarsku, pražská jar, Afganistan a tak ďalej. Vždy to bolo podávané ako obrana. Antiamerikanizmus a NATO-fóbie boli vždy prítomné v ruskom masovom vedomí, a preto je pre ruský establišment jednoduché vysvetľovať ruskej spoločnosti svoje kroky ako obranu pred Západom,“ dodáva Alexander Šulga.

Hoci by sa dalo namietať, že ide o tendenčný pohľad ukrajinského experta, vyššie spomínané tri udalosti jasne ukazujú, že nejde o lacné ohováranie Ruska. Rusko si žije vo svojom svete, na ktorý bezpochyby má právo, ale pre nás predstavuje hrozbu.