Biochemička o pití vody Zázračné fľaše na vodu s obsidiánom či ruženínom sú ako horoskop, nie sú vedecky podložené

Vysvetľuje, prečo nie je dobré piť extrémne veľa vody a ktorá voda je pre človeka najvhodnejšia.

Hodnotí tiež špeciálne fľaše s rôznymi kameňmi, ktoré sľubujú, že okamžite zlepšia kvalitu vody.

„To je niečo ako horoskopy, nie je to vedecky podložené. Tie kamene sú také stabilné, že by na ne voda nemala pôsobiť tak, aby začali vypúšťať zo seba svoje zložky,“ hovorí Judit Süli.

Hovorili sme aj o dehydratácii, úlohe vody pri chudnutí aj o tom, prečo je lepšie piť domácu malinovku s cukrom ako kúpený nápoj sladený fruktózou.

Judit Süli pôsobila vyše 30 rokov na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Vo svojej praxi sa venovala rádiobiológii a infektológii, dvanásť rokov učila aj chémiu potravín a je autorkou knihy Zloženie potravín a potravinových surovín.

Najbežnejšia rada, koľko má človek vypiť vody, je 1,5 až 2 litre za deň. To odporúča aj WHO. Od čoho závisí, koľko máme piť?

Záleží na tom, či je jar, leto, jeseň, či ste na slnku alebo v tieni. Závisí to aj do práce, ktorú máte.

Napríklad kuchár sa v kuchyni potí počas celého roka. Fyzicky pracujúci musia piť vody viac. Tí by mali piť minerálky, pretože nadmerným potením odchádzajú aj minerálne látky z tela.

Keď pijete 1,5 alebo dva litre, to je už skoro jedno. Ide o to, aby ste nepili tri, štyri alebo päť litrov denne.

V súvislosti s prehnaným pitím vody sa opisuje aj závislosť – akvaholizmus. Ide o psychickú záležitosť, keď človek pije, aj keď v skutočnosti necíti smäd. Prečo je nebezpečné piť viac ako treba?

Pri nadmernom pití sa zmenia osmotické pomery v tele a budú trpieť bunky.

Obličkám sa zo začiatku nič nestane, ale keď sú dlhodobo zaťažované, začnú takisto trpieť. Na začiatku sa to ešte neprejaví symptómami, až keď je veľmi neskoro.

Obličky prestanú dobre fungovať a to môže spôsobiť až zavodnenie organizmu, hlavne srdca. Keď je organizmus príliš zavodnený, srdce trpí.

Hovoríme však o extrémnom pití, napríklad piatich litrov denne a dlhodobo.

Voda je v rôznych nápojoch, ako je mlieko, čaj, káva. Započítava sa aj toto do nášho denného príjmu vody?

Určite áno, aj tieto nápoje sú súčasťou nášho pitného režimu, všetky tekutiny, polievky.

A nielen tekutiny obsahujú vodu, ale aj ovocie, zelenina.

Metabolickými procesmi získa náš organizmus okolo 400 mililitrov vody. Samozrejme, nikto to nebude počítať. Zvyšok potrebnej vody treba doplniť pitím tekutín.

Koľko by sme mali piťPríliš málo aj príliš veľa vody môže zabíjať. Čie rady máme počúvať?

Stanislava Horváthová 

Smäd by si malo telo vnútorne regulovať, čiže keď je zdravý človek smädný, napije sa. Hovorí sa však, že už keď sme smädní, je neskoro.

Pri smäde už vraj pol litra vody organizmu chýba. Keby človek bežne pil len vtedy, keď má smäd, asi by pil málo a nedosiahol by potrebné množstvo.

Priemer, ktorý máme denne vypiť, sa počíta na dospelého človeka. Ale dospelý človek môže mať 190 centimetrov s väčšou váhou, ale aj 150 centimetrov s malou váhou, napríklad 50 kíl.

Tento priemer sa vyčísľuje na 70-kilového muža bez ohľadu na výšku.

V poslednom čase sa už vyvracajú mýty o tom, že časté a dostatočné pitie vody prispieva k detoxikácii tela.

Len tým, že pijeme viacej vody, určite detoxikovaní nebudeme.

Telo si svoju detoxikáciu robí samo, keď ho necháme a nezasahujeme do toho všelijakými hlúposťami.

Hovoríme o zdravých ľuďoch, ktorým orgány fungujú normálne.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Pitnú vodu vieme laicky odhadnúť z hľadiska tvrdosti, tvrdá voda zanecháva stopy v podobe vodného kameňa. Ktorá voda je najlepšia na pitie a prečo?

Mäkká voda sa začína približovať k destilovanej vode a telo potrebuje izotonickú tekutinu. To znamená, že tam majú byť aj nejaké minerálne látky.

Uvádza sa, že 11 litrov destilovanej vody pôsobí ako smrteľná dávka. Čo spraví s naším telom?

Bunky sa rozpadnú.

Ak je voda hypotonická, to znamená, že voda má menej rozpustených látok ako telové tekutiny, vedie to k tomu, že bunky začnú praskať.

Spôsobuje to rozdiel v osmotických tlakoch medzi bunkou a prostredím okolo bunky.

Pri hypotonickom prostredí voda preniká do bunky, zväčší sa objem bunky a nakoniec prasknú bunkové steny. Pri hypertonickom prostredí prechádza z bunky voda do prostredia a bunka sa zmršťuje.

Aká je potom ideálna voda na pitie?

Stredne tvrdá voda. Tá je aj chuťovo lepšia.

Skúste vypiť destilovanú vodu a obyčajnú vodovodnú vodu a uvidíte rozdiel.

Stredne tvrdá voda obsahuje aj určité množstvo vápnika aj horčíka, ale keď sa v lete viacej potíte, to už nestačí. V lete je dobré piť minerálnu vodu a striedať ju s vodovodnou.

Aká je úloha domácej čističky vody z vodovodu?

Niekde sú čističky vody naozaj opodstatnené, ale tam, kde je dobrá voda, sú zbytočné.

Mnoho ľudí sa pri vode z vodovodu sťažuje na chuť chlóru. Čo s tým?

Keď je niekto citlivý na chlór, musí si kúpiť čističku. Ale chlórovanú vodu stačí nechať trošku odstáť, aspoň dve minúty.

Niekedy po napustení vody z vodovodu je voda skoro biela. Keď ju necháte odstáť, vidíte, ako odchádzajú bublinky. Ale to sa nedeje často.

Mnohí ľudia sú proti chlórovaniu.

Ich argumenty sa dajú často vyvrátiť. Samozrejme, bolo by lepšie, keby nebolo potrebné s vodou nič robiť a mohla by sa piť priamo z prameňa. Ale dnešný spôsob života to neumožňuje.

V mestách nemáme k dispozícii priamo pramenitú vodu.

Chlórovanie vody je nutné z hľadiska jej dezinfekcie. Je to najlacnejší spôsob a pri dodržaní predpisov to nie je škodlivý zásah. Aj iné metódy dezinfekcie majú svoje nevýhody.

Horšie je, že takéto názory majú rôzne relevantné organizácie, ktoré sa snažia určovať trend, absolútne tomu však nerozumejú, nie sú to chemici.

Vo svojich zdôvodneniach majú často hrubé chemické chyby.

Chemička o potravinových mýtochAj celozrnná múka má vážne nevýhody, lepku a laktóze sa vyhýbame zbytočne

Jana Holubčíková

Skúste uviesť príklad.

V roku 1991 v Peru vypukla epidémia cholery, ktorá sa potom rozšírila aj do iných krajín Južnej Ameriky. Proti chlórovaniu vody sa vtedy postavil Greenpeace, čo spôsobilo, že medzi rokmi 1991 a 1994 sa vyskytlo 941 804 ochorení a bolo 8622 obetí.

Robili sa pokusy a skúšali rôzne metódy, ale zistilo sa, že najúčinnejší a zároveň najlacnejší spôsob je chlórovanie vody.

Viacerí nechcú mať chlórovanú vodu, pretože sa boja, že vznikajú nejaké vedľajšie produkty pri chlórovaní – trichlórmetánové deriváty.

Riziko z týchto derivátov je jeden smrteľný prípad na 100-tisíc obyvateľov pod 70 rokov a pri cholere bolo tých úmrtí podstatne viac. 

Často argumentujú aj tým, že organické zlúčeniny s obsahom chlóru sa objavili na Zemi len vplyvom ľudskej činnosti. Toto nie je pravda, pretože vznikajú v prírode vo veľkom množstve, v podstatne vyššom ako z ľudskej činnosti.

Vo Švédsku existujú napríklad rašelinové močiare, kde ročne asi 400-tisíc ton prírodných chlórfenylových zlúčenín vzniká prirodzeným spôsobom. A o ostatných krajinách ani nehovoríme.

Voľakedy sme nepočuli apely na dostatočný pitný režim, dnes je to iné, aj fliaš na vodu, ktoré napríklad merajú, koľko sme toho za deň vypili, je na trhu obrovské množstvo. Čo za tým vidíte?

Je to jednoznačne marketing. Nie to, že máme piť viacej, skôr to, že sa objavujú rôzne možné a nemožné druhy tekutín.

Objavujú sa aj špeciálne fľaše, ktoré majú na dne minerálne kamene ako ametyst, ruženín či obsidián. V priebehu pár minút vraj tieto kamene dokážu zmeniť obyčajnú vodu na lepšiu.

Ja tomu neverím. To je niečo ako horoskopy, nie je to vedecky podložené. Tie kamene sú také stabilné, že by na ne voda za krátky čas nemala pôsobiť tak, aby začali vypúšťať zo seba nejaké látky.

Deti sa dopujú energetickými nápojmiPoškodzujú im srdce i mozog, ale prístup k nim deťom nijako neobmedzujeme

Alena Potocká

Ideálne je piť čistú vodu, stredne tvrdú. Ak jej niekto pije málo a uprednostní skôr čaj, sladené vody?

Ak niekto pije hlavne sladené tekutiny, pri dodržaní pitného režimu sa môže stať ďalším problémom cukor.

Telo veľa cukru nechce. Práve tie sladené vody by sa mali absolútne zrušiť. Cukor má mnohé vedľajšie účinky, telo nepotrebuje naberať toľko energie.

Preto sú aj dnešné deti obézne.

Navyše dnes sa sladí hlavne fruktózou, ktorá je zo zdravotného hľadiska veľmi nevhodná.

Bežný cukor je sacharóza, ktorá pozostáva z jednej molekuly glukózy a z jednej molekuly fruktózy, ktoré sú spojené. Postupne to telo odbúrava, teda sacharóza sa pomalšie vstrebáva.

Dnes však výrobcovia nepridávajú sacharózu, lebo sa s tým nepohodlne pracuje a výroba je drahšia.

Je jednoduchšie vyrobiť zo škrobu fruktózu. Z kukurice sa získa škrob, ktorý sa odbúra na glukózu, následne časť glukózy pomocou enzýmov premenia na fruktózu.

Fruktóza je najsladší cukor, stačí z nej aj menej. Zároveň je však aj najreaktívnejší cukor, čo znamená, že najrýchlejšie reaguje s ďalšími zložkami danej potraviny za vzniku rôznych látok.

Fruktóza sa často uvádza pod skratkou HFCS – high fructose corn syrup –, a tak mnoho ľudí nevie, že takisto ide o cukor.

Fruktóza môže znieť pre niektorých lepšie ako cukor.

Fruktóza je vhodná pre diabetikov, lebo nesúvisí, resp. súvisí iba v malej miere so zvýšením hladiny krvného cukru. Každý si myslí, že cukor je jed, ale je lepšie dať si niečo sladené bežným cukrom.

V potravinárstve sa pod názvom cukor označuje sacharóza a všetky ostatné sladidlá sa skrývajú aspoň pod ďalšími 15 názvami.

Ale aj tak sú to všetky cukry.

Čiže je lepšie spraviť si domácu malinovku a pridať do nej trocha bežného cukru?

Určite je lepšie všetko, čo je domáce. Nie sú tam pridané všelijaké vedľajšie látky a farbivá. Keď už niekto chce mať sirup, nech pije domáci.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Niektorí tvrdia, že ráno je vhodné posoliť si vodu – pridať do vody pár zrniečok, vraj to telu dodá potrebnú energiu pred prebudením a pred prvou kávou, je to vhodné aj na detoxikáciu, lepšiu pleť a podobne. Čo vy na to?

Tak či tak prijímame príliš veľa soli, viac, ako by sme potrebovali. Ráno by som si už nepridávala ďalšiu soľ.

Všetky mäsové výrobky sú dostatočne solené. Soľ má konzervačné účinky, pridáva sa do mnohých potravín.

Sodíka by sme mali prijímať maximálne 2,4 gramu denne, to je 6 gramov soli. To je máličko. A my v potravinách zjeme určite viacej. Ale minimálne 0,5 gramu soli denne by sme mali určite prijímať, dokonca aj pacienti s chorobou obličiek.

Dobrá hydratácia má podľa odborníkov pozitívny vplyv aj na stres. Tí čo pijú, sú sústredenejší a spokojnejší.

Hydratovaný organizmus normálne funguje, pretože potrebuje vodu ako prostredie pre všetky reakcie, ktoré prebiehajú v organizme.

Čo sa deje s dehydratovaným telom?

Určite ste videli filmy, kde boli ľudia napríklad na mori a niekoľko dní nepili vodu. Človeka dehydratácia totálne zmätie. Začína sa prejavovať aj tým, že budete vidieť fantómy, teda zasiahne človeka aj zo psychickej stránky.

Voda sa uvádza aj ako dobrý prostriedok pri chudnutí na zahnanie smädu a nie je to považované za mýtus. Má čistá voda takéto schopnosti?

Minimálne nebudete cítiť hlad. Škodiť to nebude, ak to zostane v tých normálnych objemoch. Keď sa napijete, hlad jednoducho cítite menej.

Nesúhlasím však s vetou, že hlad je prezlečený smäd. Keď budete piť len vodu, nevyžijete. Voda nemá žiadnu energiu a človek energiu potrebuje na všeličo, napríklad aj na udržanie štandardnej telesnej teploty.

Nesúhlasím s vetou, že hlad je prezlečený smäd. Keď budete piť len vodu, nevyžijete. 

Pri redukčných diétach sa dá pitím čistej vody zmierniť hlad, nie je to mýtus. Ale nič nejesť, len piť, to určite nie.

V ponuke sa objavuje aj „pí voda“, teda živá a energetická, ktorá má lepšiu štruktúru a má byť pre telo lepšia. Čo na ňu hovoríte?

U nás nie je až taká rozšírená, skôr v Česku a Maďarsku. Nemá žiadne schopnosti, je to vymyslené.

Vymysleli to v Japonsku, do Európy to prišlo cez Maďarsko.

Je to na podobnej báze, ako keď do vody dáme kryštály a tá má mať inú energiu. Všetky tie reklamy uvádzajú pojmy, ktorým aj tak málokto rozumie. Počnúc zeta potenciálom, dielektrickou konštantou a podobne.

Možno tomu rozumie fyzik, ale bežný človek isto nie a uverí tomu, že ide o výnimočnú štruktúrovanú vodu. Platí tu placebo efekt.

Voda síce vytvára vďaka vodíkovým väzbám rôzne štruktúry, klastre, ony sa aj každú chvíľu menia, ale neexistuje, aby tam zostali trvalo. Je to fyzický nezmysel.

Uvádza sa tiež, že lepšia voda je taká, ktorá sa najskôr zmrazí a potom sa rozmrazí.

Aj to je podľa mňa hlúposť. Sú to jednoducho molekuly H₂O, ktoré vytvárajú vodíkovými väzbami rôzne štruktúry, ale tie vydržia milióntiny sekundy a menia sa a vytvoria ďalšie.

Sú to úplné bludy, ale ľudia tomu uveria, lebo to znie tak vážne. Mne nedovolí ani fyzika, ani chémia, aby som tomu verila.

Prečo tomu ľudia uveria?

Vždy sa nájde niekto, kto využije naivitu ľudí, ktorí tomu uveria. Ľudia majú, bohužiaľ, sklon veriť ezoterickým veciam. Aj čo sa týka vody.