Koľko by sme mali piť Príliš málo aj príliš veľa vody môže zabíjať. Čie rady máme počúvať?

V roku 2007 uskutočnila americká rozhlasová stanica súťaž v pití vody s názvom Hold Your Wee for a Wii. Dvadsaťosemročná Jennifer Strange, ktorej sa podarilo vypiť najviac vody bez toho, aby navštívila toaletu, vyhrala hernú konzolu Nintendo Wii. 

Bohužiaľ, súťaž pre ňu skončila tragicky. Po tom, čo sa v telefóne rozplakala, pretože ju po ceste domov veľmi bolela hlava, ju našli v jej byte bez známok života. Dôvod smrti? Otrava vodou. 

O sedem rokov neskôr zomreli v USA na následky nadmerného pitia tekutín dvaja inak zdraví sedemnásťroční futbalisti, ktorí rozšírili smutnú štatistiku ďalších štrnástich športovcov. 

Aj keď zvyčajne počúvame varovania pred dehydratáciou, práve štúdiu a vysvetľovaniu rizík nadmernej hydratácie sa venuje Tamara Hew-Butler, docentka pohybovej fyziológie na Univerzite Wayne State. 

Takzvaná hyponatrémia zriedi hladinu soli v tele, čo spôsobí opuch buniek. Aj keď to znie hrozivo, nemusíme sa hneď vystrašiť: „Keďže rovnováha vody a sodíka je životne dôležitá, prípady, keď ľudia zomrú kvôli tomu, že prijali príliš veľa, ale aj príliš málo tekutín, sa vyskytujú veľmi zriedka.

Podľa nej by sme však mali spozornieť z iného dôvodu. Výzvy ako „zostať hydratovaný“, rady nosiť pri sebe fľašu s vodou a často popíjať prispeli k presvedčeniu, ktoré sa medzi nami udomácnilo: piť nad rámec našej fyziologickej potreby, čiže smädu, je zdravé. A, naopak, že ak pijeme, až keď sme smädní, je už neskoro. 

No práve to podľa docentky Hew-Butlerovej neplatí. 

Foto: Flickr/Tim Vrtiska

„Naučme sa pravidelne piť skôr, ako budeme smädní! Preto sa bežte rýchlo, ale rýchlo napiť!”, radí aj náš Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre. Na internete nájdeme aj kalkulačku pitného režimu, podľa ktorej by sa pitný režim zdravého človeka mal pohybovať od dva a pol do troch litrov denne, v čase horúčav dokonca okolo piatich litrov. Šesť až osem pohárov tekutín každý deň nám odporúča aj britská Národná zdravotná služba NHS. 

Tieto pravidlá však dnes vedci spochybňujú a zdôrazňujú, že za bežných okolností sa nemusíme spoliehať na žiadne tabuľky a naháňať odporúčané poháre či litre. 

Ten najzdravší a najbezpečnejší mechanizmus už naše telo dávno vymyslelo. Je ním práve smäd. A vďaka nedávnym štúdiám dnes vieme oveľa viac o tom, ako fascinujúco funguje. 

Dúšok vody zaženie smäd a prinesie potešenie

Aj keď už od deväťdesiatych rokov vieme, že signály o tom, že bol náš smäd nasýtený, mozgu vysielajú aj naše ústa, aj brucho, až donedávna sme nevedeli, prečo už po pár hltoch vody takmer okamžite pocítime, že nás smäd odoznel a tiež, prečo dokážeme mať z obyčajného dúšku vody taký pôžitok. 

Vedec Christopher Zimmerman z Princeton Neuroscience Institute strávil roky výskumom neurologického pôvodu smädu. Ako vysvetľuje v Elementárnom sprievodcovi vodou, smädové neuróny v mozgu nám dajú vedieť, že sme smädní vtedy, keď sa v našej krvi nachádza príliš veľa soli. 

Ešte počas štúdia neurovedy začal s kolegami študovať myši, ktoré spracúvajú smäd podobne ako ľudia. Zistili, že keď sa smädné myši napili vody, tieto zmyslové signály bleskovo prišli do hypotalamu, v ktorom sa okamžite vypli takzvané neuróny smädu. „Zdá sa, že tento rýchly signál, ktorý vyšlú ústa a hrdlo, dokáže zistiť, koľko ste vypili, a spárovať túto informáciu s tým, koľko vody vaše telo potrebuje,“ povedal Zimmerman pre časopis Médium. 

V ďalšom výskume tento vedec pátral, čo sa stane, keď myši vypijú slanú vodu. Aj keď sa neuróny smädu najskôr vypli, o chvíľu sa opäť zapli a myšli boli opäť smädné. 

Vedci potom skúmali, čo sa stane, ak hlodavcom vstreknú vodu priamo do žalúdka. Ak im striekačkou podali čistú vodu, indikátory smädu sa vypli, no pri slanej vode zostali zapnuté. Usúdili, že v našich črevách existuje kontrolný mechanizmus, ktorý preverí signál z úst a hrdla, či je objem vody, ktorý sme si dopriali, dostatočný. Ak nie, ozve sa smäd. 

Foto: Flickr/Vladimir Varfolomeev

No je tu háčik. Prah, pri ktorom začneme vnímať pocit smädu, sa u každého z nás pravdepodobne trochu líši, „podobne ako prah bolesti. Takže ak si chcete byť istí, že dehydrovaní nebudete ani za nebezpečných okolností, ako sú napríklad extrémne horúčavy či extrémna námaha, piť vodu, aj keď ešte smäd necítite, je vtedy dobrý nápad,” myslí si vedec. 

Pri skúmaní smädných myši prišli aj na ďalšiu zaujímavú vec. Zdá sa, že keď vodu iba pomaly uchlipkávame, na vypnutie smädu to nestačí. Pohyb, ktorý robí naše hrdlo vtedy, keď vodu hltáme dúškami – a líši sa od prehĺtania jedla – takisto vyšle do mozgu signál, že môže neuróny smädu vypnúť. 

Ďalším silným dôvodom, prečo je pitie vody také príjemné, je, že sa pri ňom vylučuje hormón dopamín. Ten istý, ktorý nás odmení príjemnými pocitmi aj za to, že sme si pozreli novinky na sociálnej sieti alebo si dopriali kocku čokolády. 

Koľko vody máme piť? Naše obličky to vedia najlepšie

Docentka Hew-Butlerová študuje tiež homeostázu – to, ako funguje celková rovnováha vody v tele. Je to mimoriadne komplikovaný mechanizmus spoločný všetkým cicavcom, pomocou ktorého doslova v každej minúte túto rovnováhu regulujú naše obličky, a tým chránia náš život. „Preto platí, že pokiaľ ide o hydratáciu, naše obličky sú ten veľký šéf,” vysvetľuje.  

Azda aj preto sa rodíme s náhradnou obličkou, v prípade núdze si vystačíme len s jednou. V každej z nich sa nachádza zložitý systém vodných kanálov, ktoré reagujú na antidiuretický hormón vazopresín, ktorý vzniká ako odpoveď na signály mozgových senzorov zaznamenávajúce zmeny vo vodnej rovnováhe v našom tele. 

Obličky dokážu zareagovať na nedostatočnú aj nadmernú hydratáciu do štyridsiatich sekúnd. Podľa Hew-Butlerovej preto nadmerná hydratácia nemá opodstatnenie: keď pijeme aj vtedy, ak smäd nepociťujeme, túto nadbytočnú vodu veľmi skoro vycikáme.

Ak budeme počúvať naše telo, dá nám vedieť dokonca aj o tom, že ho do hydratácie nútime. Inhibícia prehĺtania – tak vedci nazvali mechanizmus, ktorý spôsobuje, že ak pijeme veľa vody, aj keď nie sme smädní, prehĺtanie si vyžaduje trojnásobne viac námahy než zvyčajne. 

Alebo ak si do fitka zabudneme zobrať fľašu s vodou, nutkanie na toaletu nepocítime, pretože si telo vodu bude zadržiavať, vysvetľuje docentka Hew-Butlerová. A dodáva: „Táto rýchla koordinácia medzi mozgom, hlavovými nervami a obličkami je oveľa efektívnejšia a presnejšia než akákoľvek aplikácia na smartfóne, dômyselný prístroj alebo odporúčania vytvorené vám na mieru.” 

Foto: Flickr/Nenad Stojkovic

Isté pravidlá pre hydratáciu však určite platia. Rovnica, ktorá určuje, koľko vody potrebujeme, by sa dala zhrnúť do troch premenných. Čím viac vážime, čím je teplejšie a čím intenzívnejšie športujeme, tým naše telo potrebuje tekutín viac.

To, že je naša hydratácia v poriadku, môžeme zistiť pri pohľade do wc misy. Ak je moč svetlý, môžeme byť pokojní. No ak je žltý alebo dokonca tmavý, dehydratácia nášho organizmu už začala. 

Ďalšími znakmi nedostatočného pitia sú zriedkavé močenie a suché alebo modré pery spolu so škvrnitou pokožkou, zrýchleným dýchaním, únavou, horúčkou a závratmi. Našťastie naše telo nás za bežných okolností upozorní oveľa skôr, že s pitím zaostávame.

Praktické rady o pití pre mladých aj starých

Ak sa pýtame, na ktoré nápoje by sme si mali dať pozor, niektoré nové vedecké pozorovania nás azda prekvapia. Aj keď alkohol priamo motivuje obličky, aby sme chodili na toaletu častejšie, po čaji ani káve nevylúčime viac vody, než obsahovali samotné nápoje. Takže kofeín zapíjať litrami vody nemusíme. 

Preháňať by sme to však nemali s pitím minerálky a bublinkových nápojov, ktoré spôsobujú, že vody vypijeme menej. Aj keď zatiaľ nevieme úplne vysvetliť, prečo to tak je, niektorí vedci sa domnievajú, že bublinky spôsobia v bruchu pocit plnosti a nám sa viac piť nežiada. 

Aj keď svoj smäd predbiehať nemusíme, koho by sme však s vodou núkať mohli, sú naši mladí a tiež seniori.

Totiž asi dvadsať percent detí a mladých dospelých nepije bežne čistú vodu vôbec – vystačia si len so sladenými nápojmi. Aj keď tieto údaje platia pre americkú populáciu, aj naše deti môžeme učiť, že rôzne verzie chutných malinoviek vedú nielen k vyššej váhe, ale aj k depresii, cukrovke a infarktu.

Skupina, ktorá by si na hydratáciu mala dávať pozor azda najviac, sú seniori. Podľa štatistík viac ako polovica z nich vypije denne menej ako šesť pohárov akejkoľvek tekutiny a deväť percent starších vypije menej ako tri poháre. Navyše, spomedzi hospitalizovaných ľudí nad šesťdesiatpäť rokov môže byť až takmer tretina dehydrovaná. 

Foto: Flickr/Kleuske

A čo športovci, ktorí chcú dosahovať skvelé výkony aj počas letných horúčav? Štúdia, ktorá sa po úmrtí dvoch mladých futbalistov z úvodu článku zamerala na to, ako podobným tragédiám zabrániť, prišla k jednoznačnému záveru. „Paušálne vyhlásenia, ktoré možno nájsť na internete, ako napríklad ‚Nečakajte, kým sa nebudete cítiť smäd‘, nemajú pre väčšinu príležitostných športovcov zmysel a majú potenciálne katastrofálne následky, pretože propagujú myšlienku, že takmer neustále prijímanie tekutín počas športových podujatí je rozumná a dokonca potrebná vec.” 

Štúdia športovcom jednoznačne odporúča: pite, ak ste smädní. Aj keď je namieste zostať opatrní a hydratácii radšej dať náskok pri intenzívnom cvičení, vysokých teplotách a vyššom veku, na svoje telo a signály, ktoré nám vysiela, sa môžeme spoľahnúť. Potlačenie prirodzených mechanizmov a následné pitie je podľa vedcov z vlastnej vôle zbytočné a potenciálne nebezpečné.