Týždenný výber Evy Čobejovej Bebjak odkázal Čechom, že Slováci nie sú arogantní, Fiala si pozval Šimečku

Slávnostný večer vysiela tradične aj Česká televízia, takže dosah toho, čo tam zaznie, je vždy veľký.

Tradične je v sále aj veľa Slovákov. Mnohí v Prahe trvalo žijú alebo sú prizývaní do českých filmov a seriálov, alebo sú etablovaní aj na českom filmovom a televíznom trhu.

Takou osobnosťou je aj Peter Bebjak, režisér, producent, ktorý si zo sobotného galavečera odniesol Českého leva za televíznu minisériu Matematika zločinu.

Celý galavečer prebiehal dosť rutinne, tentoraz neboli žiadne veľké emotívne scény ako po napadnutí Ukrajiny Ruskom. Ale neostalo iba pri tradičných ďakovačkách.

Keď preberal cenu režisér Bebjak, mal potrebu vystúpiť zo zábavnej šou. A urobil to symbolicky, lebo išiel s mikrofónom mimo pultíka, ktorý po vtipnom upozornení Mareka Ebena mal začať dymiť, ak ocenený hovorí príliš dlho.

Bebjak poodstúpil a hovoril vážne, hlas sa mu trošíčku chvel. Uvedomoval si vážnosť chvíle.

Nebol to emotívny výlev excentrickej filmovej divy, ale výstup zrelého muža, ktorý mal niečo dôležité na srdci a musel to povedať. Keď už dostal ako ocenený príležitosť.

Potlesk nebol ohlušujúci ani sa neronili slzy, bol to skôr taký zádumčivý potlesk.Zdieľať

Bebjak povedal českému publiku, že „Slováci nie sú arogantní, nie sú ani žiadnym spôsobom ľudia, ktorí chcú šíriť nenávisť a hoaxy alebo adorujú nejakú zločineckú veľmoc. To sú, bohužiaľ, ľudia, ktorí nám teraz vládnu“.

A po krátkej pauze dodal: „Ale nič netrvá večne. Ja verím tomu, že Slováci, ktorých je viac, sú tí citliví, sú tí, ktorí vždy budú bojovať za spravodlivosť a za demokratické princípy. A tak nás berte, prosím vás.“

Potlesk nebol ohlušujúci ani sa neronili slzy, bol to skôr taký zádumčivý potlesk, ak sa to o potlesku dá povedať.

V niečom sa história opakuje.

Vždy, keď sa zhoršili vzťahy medzi politickými reprezentáciami, kultúrna scéna začala ešte vášnivejšie stavať mosty medzi oboma národmi. Točilo sa viac spoločných filmov, viac českých umelcov chodievalo na Slovensko a viac slovenských umelcov dostávalo pozvánky do Česka.

Je to pekná tradícia a kultúrne väzby, úprimné a prirodzené, sú veľkou hodnotou. O tom niet pochýb.

Je to jedinečná záležitosť a nepotrebuje ani žiadne zložité grantové schémy či dotácie. Stačí vzájomná prepojenosť a porozumenie.

V tomto kontexte treba vnímať aj Bebjakove slová na Českých levoch.

Aj preto asi momentálne títo dvaja muži nemôžu veľmi spolupracovať.Zdieľať

Ale Bebjakove pekné slová sú v niečom aj sporné. Napríklad keď tvrdí, že Slováci nie sú arogantní ani nechcú šíriť nenávisť, ani neadorujú nejakú zločineckú veľmoc, akurát majú teraz takú vládu.

Akoby nám tá vláda bola dosadená nejakými ufónmi z vesmíru.

Robert Fico a jeho vláda vládnu preto, lebo boli demokraticky zvolení. Jednoducho dokázali podstatnú časť voličov presvedčiť, že oni budú tento štát viesť lepšie ako tí pred nimi. Nemá to veľa spoločného s aroganciou, nenávisťou či hoaxmi. Možno skôr so zúfalstvom či s protestom.

Také veci sa stávajú a aj Česi niečo podobné zažívali. Aj oni mali premiérov, ktorých si voliči vo voľbách vybrali, ale kultúrna obec či umelci sa za nich hanbili. To sa stáva v mnohých krajinách.

Ale potom je tu ešte jedna iná vec.

Petr Fiala ako český premiér sa rozhodol zrušiť konzultácie svojej vlády s tou slovenskou. Isto, je to silné gesto a vyplýva z toho, že obaja premiéri sa zásadne nezhodujú v názore na otázku, ktorú obaja teraz považujú za svoju kľúčovú agendu v zahraničnej politike.

Fiala dáva v európskom priestore dokopy krajiny, ktoré chcú zabezpečiť pre Ukrajinu viac munície, viac zbraní, Fico je presvedčený, že vojenské víťazstvo Ukrajiny je nemožné a treba rokovať s Ruskom o mieri.

Aj preto títo dvaja muži nevedia veľmi produktívne spolupracovať. Nuž, budú aj lepšie časy pre vzájomnú spoluprácu.

Toto je prinajmenšom zvláštne politické gesto. Zdieľať

No aj tak sa to gesto českej vlády javí zbytočne teatrálne. Akoby bola silná potreba Roberta Fica verejne ponížiť a označiť ho za politika, s ktorým si slušný človek nesadne za jeden stôl.

No dobre, skúsme pochopiť, že tu bola silná potreba takéhoto gesta.

Ale jedna vec sa už chápe ťažšie.

Pár dní po oznámení o zrušení spoločných konzultácií so slovenskou vládou prijal Petr Fiala v Kramářovej vile, kde sa prijímajú tie najvzácnejšie návštevy, šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.

Ich spoločné rokovanie svojimi symbolmi veľmi pripomínalo rokovanie dvoch premiérov. Zhodli sa na prístupe k Ukrajine, ale hovorili aj o iných spoločných záujmoch a projektoch, napríklad v energetike alebo dopravnej infraštruktúre.

Rokovali, za nimi slovenská a česká zástava, prirodzene, aj zástava Európskej únie. Okrem toho vidíme na fotografiách z facebookovej stránky Petra Fialu, ako sa obaja muži v akomsi tichom súznení spolu pozerajú z okna na Prahu, ako sa v uvoľnenom rozhovore prechádzajú po parku okolo Kramářovej vily.

Petr Fiala nám tým akoby poslal odkaz: toto je muž, ktorý je hodný byť nám partnerom, s týmto mužom si rozumiem a viem rozvíjať vzťahy medzi Českom a Slovenskom.

To je zvláštne politické gesto.

Nie celkom príjemné napríklad pre slovenských konzervatívcov, z ktorých mnohí obdivovali Petra Fialu, jeho spôsob rozmýšľania, jeho politickú kariéru, vzdelanosť, kultivovanosť, pokoj, rozvahu, slušnosť.

Ale Šimečku vnímajú nielen ako politika, ktorý vie jasne pomenovať, kto je agresor a kto obeť v rusko-ukrajinskej vojne, ale berú ho najmä ako politika, ktorý stojí na čele progresívnej strany so všetkými jej cieľmi, hodnotami, úletmi.

Pozvať si práve teraz do Kramářovej vily najväčšieho konkurenta Roberta Fica je v niečom možno aj trochu neslušné.

Lebo je v tom aj taký podprahový odkaz, koho máme voliť, ak nás Česi majú zase brať za partnerov.

František Mikloško Korčok nie je ultraliberál. Keby mal výroky ako Radičová, nepodporil by som ho

Lukáš Kekelák

„KDH nie je podržtaškou nikoho,“ hovorí poslanec KDH František Mikloško. 

Avantúra s Lavrovom a zbytočné búchanie po stole Ako Fico s Blanárom škodia sebavedomej zahraničnej politike

Jozef Majchrák

Slovensko môže mať sebavedomú zahraničnú politiku len vtedy, keď bude mať silných spojencov.

„Menšia hrozba“ Pellegrini Obávam sa, že Krajniak v ťažení proti „zániku Slovenskej republiky“ zablúdil

Martin Leidenfrost

Ak kresťanský konzervatívec hodí v druhom kole prázdny lístok, chápem to. Ale postoj k Pellegrinimu ma šokoval.

Právnik Patrik Daniška Ženu proti dieťaťu stavia potrat, nie jeho zákaz. Dnešný stav je nespravodlivý

Jakub Lipták

„Nenarodené deti si zaslúžia rovnakú ochranu ako každý iný,“ hovorí právnik a odborník na pro-life tematiku Patrik Daniška.

Je dospelý a žije s ADHD Som otrokom dopamínu, porucha mi ničí vzťahy

Kristína Votrubová

Rozhovor o živote a boji s jednou z najčastejších psychických porúch.

Epidémia neplodnosti Týka sa každého šiesteho dospelého. Je za tým najmä odklad rodičovstva na neskôr

Alena Potocká

Splodiť dieťa je pre páry čoraz ťažšie. Najnovšie dáta WHO ukazujú, že problémy s neplodnosťou už nie sú témou len západného sveta.