„Menšia hrozba“ Pellegrini Obávam sa, že Krajniak v ťažení proti „zániku Slovenskej republiky“ zablúdil

Keďže som vlastnou vinou považovaný za fanúšika Milana Krajniaka, ktorého som viackrát označil za najschopnejšieho konzervatívneho politika na Slovensku, po jeho veľkom rozhovore na Postoji sa niektorí čitatelia pýtali, čo teraz na to Leidenfrost.

Tiež som sa sám seba pýtal: čo ja teraz na Krajniaka?

Samozrejme, v rozhovore je prítomné všetko to, čo z neho robí výnimočne nadaného: vidieť a pomenovať širšie súvislosti a formulovať lákavú víziu.

Úprimne povedané, Krajniak ma však aj trochu šokoval.

Nechajme nateraz bokom, že sa nie úplne presvedčivo dištancuje od podozrení z korupčno-promiskuitných praktík nominantov a spolupútnikov zo svojho bývalého politického domova Sme rodina.

Vypomstieva sa, že Krajniakovi po trojročnom vládnutí nebolo dopriate dlhšie obdobie reflexie a cooling off. Zaskočila ma najmä aj na jeho pomery silná dávka populizmu.Zdieľať

Nuž, ako sám hovorí, „každý si nesieme vo svojom batôžku to, čo sme v minulosti robili“.

Vypomstieva sa, že mu po trojročnom vládnutí nebolo dopriate dlhšie obdobie reflexie a cooling off. Príliš rýchlo dostal ponuku viesť eurokandidátku maličkej Kresťanskej únie.

Zaskočila ma najmä aj na jeho pomery silná dávka populizmu. Úderné heslo, ktorému odrazu podriaďuje všetko, je suverenita Slovenska. Hovorí: „Dnes sa bavíme o tom, či má Slovenská republika zostať zachovaná ako štát.“

Oprávnene kritizuje prezidentského kandidáta prozápadného tábora Ivana Korčoka, ktorý v rozhovore s Postojom pripúšťal súhlas so zrušením práva veta členských štátov EÚ.

Je ešte v poriadku – politika je už raz taká –, že to robí teatrálnym slovníkom: Korčok „chce vykastrovať suverenitu Slovenskej republiky ako samostatného štátu“, „vyhlasuje, že bude konať v rozpore s národnými záujmami Slovenska“, „vecne to, čo hovorí, predstavuje podľa mňa zánik Slovenskej republiky ako suverénneho štátu“.

Milan Krajniak Korčok je väčšia hrozba ako Pellegrini, lebo chce tento štát zrušiť

Lukáš Kekelák

„Neútočím na KDH, KDH na seba zaútočilo samo,“ hovorí Milan Krajniak o svojej eurokandidatúre za Kresťanskú úniu.

Potom však bičuje Korčoka s takou vervou, že dokonca vyhlási: „Petra Pellegriniho vnímam ako inú hrozbu, ale keďže obrana suverenity národného štátu je pre mňa prioritná, Ivana Korčoka vnímam ako väčšiu hrozbu.“

To som musel predýchať.

Politický živočích Krajniak správne vycítil, že suverenita národného štátu je v dnešnej Európe veľká – a pritom aj prirodzene konzervatívna – téma.

V prípade členských krajín EÚ už dávno nemôže byť reč o plnej zvrchovanosti, no Slovensko v tejto veci ešte aj zostáva za drvivou väčšinou členov EÚ.

Nezáleží, s ktorou susednou krajinou sa porovnávate – ste s odstupom najmenej suverénnym štátom v okolí.

Nie je to dané iba malosťou krajiny.

Ešte aj dvojmiliónové Slovinsko je citeľne suverénnejšie ako Slovensko: Slovinci si nechali vlastné banky a ovplyvňujú tým dianie na celom Balkáne. Nehovoriac o Viktorovi Orbánovi, ktorý jedným šmahom vrátil úspory v druhom pilieri zo zahraničia do štátnej kasy a snaží sa konzistentne o návrat kľúčových spoločností do sféry svojho vplyvu.

Slovenská nesuverenita je daná niečím iným – malosťou sebavedomia.

Ste s odstupom najmenej suverénnym štátom v okolí. Ešte aj dvojmiliónové Slovinsko je citeľne suverénnejšie ako Slovensko.Zdieľať

Predali ste takmer celú kritickú infraštruktúru do zahraničia. Mečiar privatizoval ropný koncern Slovnaft, Dzurinda ho predal vášmu historickému strategickému súperovi – Maďarom.

Paradoxne to bol liberál Richard Sulík, ktorý v roku 2021 navrhol novelizáciu „zákona o kritickej infraštruktúre“. Ako iba 34-percentný vlastník Slovenských elektrární si totiž všimol: „Problém je v tom, že Slovenské elektrárne sú vďaka katastrofálnemu manažmentu zo strany Enelu pri dostavbe Mochoviec zadlžené po uši. Všetko bolo založené v prospech bánk. A tu sa začína problém.“

Dobre to povedal, Slovenské elektrárne však stále nevlastníte vy.

Ani jedna významnejšia slovenská banka nepatrí Slovákom. Vždy, keď bol váš ľavicovo-nacionalistický tábor pri moci, zazneli sem-tam nejaké silácke reči, napokon sa však nikdy na nič hmatateľné nezmohol.

Potravinová sebestačnosť nie je v dnešných reáliách na dosah, Slovensko pritom vyniká ľahostajnosťou, s akou majitelia pôdy nechávajú úrodné plochy ležať ladom.

Namiesto orania a sejby radšej čakajú na ponuku od developera.

Pôsobí to až tak, ako keby by ste nemali túžbu po zvrchovanosti v krvi. Bača na salaši asi hej, zbohatlícka bratislavská elita určite nie.

Komentár

Krajniak na ceste ku KÚ Nemali ste ho nechať ísť, kádeháci, veru, nemali ste ho nechať ísť

Martin Leidenfrost

Ako cudzinca a nestraníka, ktorého dávno pohltila záhadná láska k politickej značke KDH, trafil ma v týchto dňoch takmer šľak.

A tu príde krátko pred eurovoľbami Krajniak a s ľahkou rukou založí politický tábor, ktorý v histórii demokratického Slovenska neexistoval: suverenizmus.

V krajine, kde dlhodobo pôsobia zaslepené fankluby proruských a proamerických nohsledov, naozajstných suverenistov však široko-ďaleko niet.

Uznávam, že je to odvážne ťaženie.

Menej uznávam, že Krajniak to robí umelou populistickou konštrukciou, podľa ktorej slovenská zvrchovanosť stojí a padá na práve veta.

Korčok je jedným z dvoch prispôsobivých liberálnych karieristov, ktorí sa vedia usmievať do kamery, jesť príborom a myslia si, že to do Grasalkovičovho paláca stačí.Zdieľať

Teda veta, ktoré členské štáty EÚ v mnohých otázkach dávno stratili – napríklad pri burcujúcej otázke, či vám Európska únia väčšinovým hlasovaním môže prideliť migrantov.

Môže.

Dá sa s Krajniakom súhlasiť, keď hovorí, že Korčok ohrozuje suverenitu vašej krajiny.

Korčok ju však primárne neohrozuje tým, že pripúšťa zrušenie veta. To je určite principiálne dôležitá, ale predsa len neaktuálna téma. Právo veta sa zruší iba vtedy, ak žiadny členský štát neuplatní právo veta – čo nie je v dohľade.

Nebezpečenstvo Korčoka spočíva skôr v tom, že je jedným z dvoch hlavných prezidentských kandidátov, ktorí sa celý život iba viezli.

Komentár

Týždenný výber Jozefa Majchráka Ivan Korčok pôsobí, akoby mu víťazstvo malo samo spadnúť do vrecka

Jozef Majchrák

Komentár k aktuálnej téme plus prehľad článkov za uplynulý týždeň, ktoré by vám nemali ujsť.

Jedným z dvoch prispôsobivých liberálnych karieristov, ktorí sa vedia usmievať do kamery, jesť príborom a myslia si, že to do Grasalkovičovho paláca stačí.

Že Korčok je salónny diplomat, pre ktorého distingvovaný potlesk v salónoch znamená všetko.

Ak hodnotovo ukotvený kresťanský konzervatívec preto hodí v druhom kole prázdny lístok, chápem to.

Krajniak však zachádza ešte ďalej: pri svojom veľkom novom ťažení za záchranu slovenskej suverenity označuje Pellegriniho za menšiu hrozbu.

A tu sa mi už točí hlava.

Veď bije do očí, že slovenskú suverenitu ohrozuje aj Peter Pellegrini.

Neoplatí sa pitvať jeho postoje v zahraničnej politike, tie sú nečitateľné, situačné a arbitrárne, pravdepodobne nikdy nemal nejaké hlbšie presvedčenie. Zo skúseností iba vieme, že pre osobný prospech je schopný takmer všetkého.

Je politicky až nevládny, vyhýba sa každej debate s rizikom kritických otázok. Menej suverénneho politika ako Petra Pellegriniho nepoznám.Zdieľať

Na rozdiel od Korčoka, Pellegrini je nesuverénny ešte z viacerých veľmi osobných dôvodov.

Vidíme to v jeho kampani: je politicky až nevládny, bojí sa usporiadať normálne politické mítingy, zväčša sa iba spontánne prifarí na nejakých zábavných akciách, mlčky asistuje Ficovi pri demontáži právneho štátu a vyhýba sa každej debate s rizikom kritických otázok.

Pellegrini je vydierateľný pre svoj súkromný život, je vydierateľný okrem iného pre podozrenie zo šesťciferných prašuliek v škatuli od šampanského Cristal, svojmu krotiteľovi Robertovi Ficovi sa úplne odovzdal.

Jamkatý sa musí báť vlastného tieňa.

Prepáčte, vážený pán Krajniak, ale menej suverénneho politika ako Petra Pellegriniho nepoznám.

Hlas Smeru Ako si Fico skrotil Pellegriniho a čo z toho vyplýva pre budúcnosť

Martin Hanus

Ak sa Pellegrini v apríli stane prezidentom, bude za to vďačiť Ficovej hre s pudmi voličov z červených a hnedých kútov krajiny.

Novopečený líder eurokandidátky KÚ hrá so zámerom presadiť z Bruselu „suverénny prúd v slovenskej konzervatívnej politike“ vabank. Môže sa to skončiť víťazoslávne, ale nemusí.

Ďalšie trieštenie už aj tak rozdeleného slovenského konzervativizmu môže v krajnom prípade viesť k tomu, že v budúcom Európskom parlamente nezasadne žiaden kresťanský konzervatívec zo Slovenska.

Ani silný debatér a vizionár Krajniak nemusí v júni uspieť.

Sympatizanti KDH mu nemusia prepáčiť, že už druhýkrát kotví u politickej konkurencie. Sympatizanti kuffovcov a nacionalistického planktónu mu ešte nemusia prísť na meno, lebo si ho ešte pamätajú ako ministra nenávidenej Matovičovej a Hegerovej vlády.

Dokonca sa ani nedá vylúčiť, že odplaší aj niektorých voličov z malého fajnového elektorátu samotnej KÚ: táto mikrostranička doteraz riešila iba potraty a zopár ďalších kultúrno-etických tém.

Nie je isté, či všetci doterajší voliči KÚ horia za to, aby zachovaním práva veta zabránili zániku Slovenska.

Aký hazard!

Keby tak mal dlhšie obdobie reflexie!