Je dospelý a žije s ADHD Som otrokom dopamínu, porucha mi ničí vzťahy

ADHD si spájame najviac s hyperaktívnymi deťmi, čoraz viac je však táto porucha diagnostikovaná až v dospelosti. Neraz ostane nepovšimnutá, pretože má iné príznaky ako u detí.

To bol aj prípad Olivera. Má vyše 30, študoval informatiku a živí sa programovaním. Až minulý rok mu diagnostikovali ADHD, a ako hovorí v rozhovore, táto diagnóza mu dala odpoveď na mnohé otázky.

Keď začal brať lieky, zrazu bol schopný robiť veci, ktoré mu predtým pripadali takmer nemožné. „Cítil som, že teraz sa môžem skutočne stať tým, kým chcem,“ hovorí.

Prečo ste sa rozhodli vyhľadať pomoc?

Prišiel som na to náhodne. Chodil som na terapiu kvôli vzťahom, ktoré mám roztrieskané. Zvyknem čítať jedno fórum o programovaní, a tam bol príspevok o tom, že ľudia, ktorí majú ADHD, programujú inak. Boli tam opísané príznaky a ja som si uvedomil, že všetko spĺňam.

Tak som si vravel, že niečo na tom asi bude. Povedal som o tom terapeutke a ona mi dala kontakt na miesto, kde robia testovanie. To trvalo celkom dlho, ale nakoniec mi diagnostikovali ADHD.

Ako prebiehali testy?

Vypĺňal som dotazníky o detstve, prešiel som viacerými rozhovormi a potom som mal praktický test pozornosti, kde boli rôzne úlohy na preskúšanie pamäti.

A pred testami vám psychoterapeutka ani nenaznačila, že by ste mohli mať ADHD?

Nie, vôbec jej to ani nenapadlo.

Už keď ste prechádzali testami, ukazovalo sa vám, že by ste mohli mať túto poruchu?

Práveže vôbec. Hovoril som si po tých testoch, že mám výbornú pozornosť a všetko som úplne zvládol, všetko mám dobre. Keď som si prečítal výsledný report, bol som prekvapený.

Keď sa teraz spätne pozeráte na svoj život pred diagnózou, vidíte tam veci, ktoré mohli napovedať, že máte ADHD?

Jasné, nie je asi aspekt života, ktorý tým netrpí.

Kde sa to najviac prejavuje?

ADHD je podľa mňa neschopnosť robiť nudné veci. Tak by som to nazval ja. A čím som starší, tým je tých nudných vecí v živote viac. A najviac sa to prejavuje asi vo vzťahoch. Rýchlo ma totiž omrzia.

ADHD je podľa mňa neschopnosť robiť nudné veci.Zdieľať

Keď to prestane byť zaujímavé a stimulujúce, tak sa neviem prekonať. Zároveň som si myslel, že vzťah musí byť vždy „bomby pecky“, stále musia prichádzať nové zážitky, a keď odleteli motýle, prišlo sklamanie. Ale prejavuje sa to aj v práci.

Máte problém udržať pozornosť?

To pri mojej práci až tak nevadí. Skôr mám problém s byrokratickými vecami, ktoré sú pre mňa veľmi ťažké. Nie vždy je v práci všetko zaujímavé, i keď musím povedať, že väčšinou áno.

Ale niekedy sú veci, ktoré odkladám, až kým to naozaj nemusím spraviť. A potom to spravím len tak, aby to bolo. Ale musím povedať, že moja práca je viac-menej ADHD friendly.

Čiže o tom v práci vedia?

Nie, asi to nevedia. Mladší ľudia už majú o týchto veciach viac informácií, ale takí v mojej robote veľmi nie sú. A staršie ročníky nemajú veľmi potuchy o tom, čo ADHD je. V práci sa to nerieši. Neprezentujem sa tým a ani nechcem.

Odborníčka o ADHD u dospelých Žijú s pocitom, že nemajú život vo svojich rukách, boja sa, že ho premárnia

Kristína Votrubová

Z vonkajšej hyperaktivity sa stane vnútorná. Dospelí s touto poruchou nedokážu vypnúť hlavu, hovorí v rozhovore psychoterapeutka Markéta Závěrková.

O ľuďoch s ADHD sa hovorí, že majú časovú slepotu, nevedia odhadnúť, koľko im bude určitá aktivita trvať, potom nestíhajú... Máte to aj vy?

Skôr sa mi to stávalo, keď som bol mladší. Teraz už až tak nie.

Keď sa spätne pozeráte na svoje detstvo, bolo tam vidieť, že máte ADHD?

Samozrejme. V škole som mal milión poznámok, musel som mať druhú žiacku knižku, pretože na poznámky boli iba dve strany, a to mi nestačilo. Aj také maličkosti, ako napríklad že som stále pil vodu alebo čaj. Nebol som smädný, ale je to pre mňa stimulujúca činnosť. Mamka sa bála, že mám žltačku, poslala ma na testy, ale tie vyšli v poriadku.

Ilustrácia vytvorená pomocou DALL-E.

Dá sa povedať, že ste boli hyperaktívne dieťa?

To až tak nie, pretože ma stimulovali intelektuálne veci. Hral som sa veľa s legom, lúštil som sudoku, hlavolamy. Šport mi nikdy nešiel, kolektívny už vôbec. V škole som mal problémy s pozornosťou, nedokázal som sa naučiť niektoré veci.

V ktorých predmetoch to bolo najhoršie?

Jediné, čo mi išlo, bola informatika, lebo tam je instantný feedback. Spravíš chybu, program spustíš a vidíš, že nejde. Ale z matematiky som nemal nikdy jednotku. A nechápal som prečo. Mám vysoké IQ, boli to pre mňa ľahké veci, ale vždy som spravil hlúpu chybu. Išla mi ešte celkom fyzika, ale všetko ostatné bolo zlé.

Ale dostali ste sa na vysokú školu, máte titul.

Áno, ale výška bola trápenie. Mal som okolo seba takú skupinu, ktorá ma organizovala, a to bolo super. Bez nej by som školu nespravil.

Mal som okolo seba takú skupinu, ktorá ma organizovala, a to bolo super. Bez nej by som školu nespravil.Zdieľať

Výhodou bolo aj to, že programujem asi od desiatich rokov. Prišiel som zo školy a robil som stránky, programoval som. Celý prvý ročník na vysokej škole bol preto pre mňa veľmi ľahký. Mal som okolo seba skupinku kamarátov, ktorým to tak nešlo, lebo sa tomu začali venovať až na vysokej škole.

Organizovali ma tým spôsobom, že som ich učil a tým som sa to zároveň učil aj ja sám. Vďaka nim som vedel, kedy bude test, prichystali mi podklady, ktoré sa bolo potrebné učiť, robili sme spolu projekty.

Ako ste zvládli bakalársku prácu, ktorá je už o individuálnej práci?

Nevedel som ju spraviť, lebo ma veľmi nebavilo písať nejaký text, nevedel som ako na to. Prvý rok som neodovzdal nič, druhý rok to bolo hrozné, na hrane. Štyri noci som nespal, nejako som napísal 25 strán, ale náhodou večer pred termínom odovzdania prišiel kamarát a spolu sme to dorobili.

Dostal som éčko s tým, že sa ma pýtali, či ostanem na škole. Ja som odpovedal, že nie. Po piatich rokoch štúdia som tak dosiahol bakalára.

Ale nakoniec ste doštudovali.

Áno, titul mi v práci v podstate ani netreba, pracoval som už počas školy.

Keď sa pozeráte na svoje študentské časy, je vám ľúto, že ADHD u vás nediagnostikovali skôr?

No jasné.

Diagnóza bola pre vás úľavou?

Určite, beriem to skôr pozitívne. Viem, čo mi je a prečo robím veci tak, ako robím. Neznamená to, že je to ľahké, to vôbec nie.

Ako to prijalo vaše okolie, rodičia?

Tí to nevedia. Kamaráti to prijali dobre. Niektorí mi aj povedali, že to vedeli. Iní sa ma spýtali, čo to znamená, a tak som im to vysvetlil.

Beriete lieky, ktoré vám pomáhajú zvládnuť ADHD?

Áno, začal som chodiť k psychiatričke a beriem lieky.

Priniesli lieky veľkú zmenu?

Áno, ale je to komplikované. Človek má nejaké návyky, aby získal čo najviac dopamínu. Ja som vlastne otrokom dopamínu. Potom som začal liečbu a začal som tie návyky odstraňovať. Začal som si ich viac uvedomovať, identifikovať. Ale človek si postupne buduje toleranciu na lieky, takže treba nájsť zlatý stred.

V čom ste pocítil najjasnejšiu zmenu?

Chcel som upratať balkón, tak som vstal a spravil som to. Zrazu som bol schopný to urobiť. V práci som normálne spravil to, čo som si predsavzal, že spravím. Povedal som si, že idem zaplatiť faktúru, tak som ju aj zaplatil. Pozeral som video na YouTube a vydržal som sa naň pozerať bez problémov desať minút.

Nemali ste pocit, že vás lieky osobnostne zmenili?

Nie, skôr som cítil, že teraz sa skutočne môžem stať tým, kým chcem. Stále ním nie som, ale je to na dobrej ceste.

Chodíte aj na terapiu?

Nie, terapiu som už zrušil, pomohla mi, čo sa týka vzťahov, ale pri ADHD mi viac pomáha to, čo čítam v knihách alebo pozerám na internete.

Snažíte sa získať nové návyky, ktoré by vám pomohli lepšie zvládať ADHD?

Má to dva aspekty. Jeden je čisto biologický, čo sa deje v mozgu, ako to funguje a tak ďalej. Ten druhý je, ako ísť na nejaké veci, čo funguje pre ľudí s ADHD.

Ilustrácia vytvorená pomocou DALL-E.

Čo napríklad?

Viem, že sám nič nespravím. Bol som teraz napríklad vo fitku, ale musím tam mať trénera, bez neho nemám šancu. Chcem robiť hudbu, ale sám to nedám, musím mať kapelu. Musím mať plný kalendár, musím tam mať naplánované všetko. A odstraňovať tie veci, ktoré sú nudné.

Takže si každý deň presne naplánujete?

Nie, mám tam iba veľké veci, prácu a potom od piatej večer do konca dňa. Nebaví ma len tak sedieť doma a pozerať televízor. Ale viem, že ak chcem niečo spraviť, musím si to dať do kalendára. A v práci mám zasa pracovný kalendár.

Máte akési triky, ktoré vám pomáhajú zvládať tie nudné veci?

Áno, v práci boli napríklad veci, o ktorých som si povedal, že neexistuje, aby som ich spravil. Povedal som si, že nejako musím zmeniť ten proces.

V práci boli veci, o ktorých som si povedal, že neexistuje, aby som ich spravil. Zdieľať

Niekedy tak napíšem nejaký skript, ktorý danú úlohu zautomatizuje. Napríklad ide o jednominútovú činnosť, ktorú treba robiť raz za mesiac. Strávim nad tým päť dní písaním skriptu. Ten čas sa mi už nikdy nevráti, ale takto som to schopný spraviť a potom z toho skriptu benefitujú aj ostatní.

Ako sa viete donútiť k činnostiam, ako je napríklad upratovanie?

Nerobím to, mám upratovačku.

Takže ste našli alternatívne riešenie.

Veľmi sa mi to nepáči, možno teraz, ak by som si to dal do kalendára a dal si na to reálne dve hodiny, by som to už zvládol. Predtým som to riešil tak, že som upratoval, keď mal niekto prísť, napríklad rodičia.

S týmito trikmi ste začali až po tom, čo ste spoznali svoju diagnózu?

Nie, taký som bol už predtým. Doma som napríklad hovoril, že keď budem mať svoj byt, budem mať dve umývačky riadu. V jednej by bol vždy špinavý riad a v druhej vždy čistý a postupne by sa to menilo. Ale nebolo by potrebné odkladať riad.

Máte teda dve umývačky.

Nie.

Čo je pre vás najväčšou výzvou?

Vzťahy. Prekonať nechuť niečo pomaly vybudovať.

Ľudia s touto poruchou zvyknú mať problém s emočnou reguláciou. Prejavuje sa to aj vo vašom živote?

Samozrejme, schladiť sa mi trvá tak dva-tri dni. Keď sa niečo stane, snažím sa to neriešiť, nechať tomu čas. Ale v kamarátskych vzťahoch sa to až tak neprejavuje, skôr v tých romantických.

Ľudia s ADHD majú tiež sklon extrémne sa sústrediť na nejakú činnosť, hobby. Ako to vyzerá?

Áno, stáva sa to aj mne, nájdem si nové hobby. Úplne sa naň sústredím, a potom to prejde. Učil som sa hrať na bicie. Ale prejavuje sa to aj vo vzťahoch, veľmi sa sústredím na nejakého človeka, keď je nový, ale potom to opadne.

Stáva sa vám to aj v práci?

Áno, ak sa vynorí nejaký problém, ktorý treba riešiť, tak sa doň úplne zahĺbim. Je to aj výhoda.

Takže ADHD má aj pozitíva?

Sú, ale je ich veľmi málo. 

Nestojí to za to.

Nestojí, tá najväčšia výhoda je intuícia. To je neskutočné, vždy má pravdu. No a potom kreativita, myslenie mimo zabehnutých pravidiel, to sú asi jediné pozitíva, ktoré vnímam. Ten hyperfokus som využil, keď som bol mladší a učil som sa programovať. Z toho žijem doteraz. Keď som mal 15 rokov, tak som sa do toho úplne zahĺbil. Prišiel som zo školy a sadol si za počítač. Ale radšej by som asi robil konzistentne a stereotypne jednu vec.

Sú teórie o tom, že strava ovplyvňuje túto poruchu, hovorí sa napríklad o cukre. Dávate si na to pozor?

Veľmi nie, viem, že čokoláda má nejakú látku, ktorá vyplavuje dopamín. Už počas detstva som vedel zjesť jednu veľkú Milku naraz a aj teraz to dokážem. Ale cukry ako také neriešim.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí majú podozrenie, že by mohli mať ADHD?

Nech idú na testy. Mne diagnóza zlepšila kvalitu života a dala mi odpoveď na veľa vecí, s ktorými v živote zápasím. Liečba funguje, nie je to stopercentné, ale funguje to.