Nové klimatické ciele EÚ Menej emisií už v roku 2040. Za stovky miliárd eur

Končiaca Európska komisia prišla s novým plánom znižovania emisií. Kým doteraz to bol rok 2050, na ktorý sa upierali snahy dosiahnuť takzvanú klimatickú neutralitu, v ostatnom vyhlásení sa za kľúčový termín stanovuje rok 2040.

Vtedy síce ešte nemá EÚ dosiahnuť absolútnu emisnú čistotu, no má sa dostať na úroveň 90 percent ušetrených emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990.

Aj Komisia pritom operuje s údajom, že aktuálne sa členským krajinám podarilo dostať na úroveň okolo 32 percent zníženia oproti roku 1990.

To čisto mechanicky znamená znižovanie znečistenia zhruba o jedno percento ročne. Zvyšných takmer 60 percent sa má dosiahnuť za nasledujúcich približne 16 rokov.

Prispieť majú všetky sektory, ako dokazuje aj infografika od Európskej komisie.

Zdroj: Európska komisia

Pre poriadok treba povedať, že ide o ohlásenie zámeru. Nie je to ešte legislatívny akt a nemá teda ani zákonné parametre s príslušnými podrobnosťami. Na legislatíve sa bude pracovať v nasledujúcich mesiacoch. Plán je taký, aby konkrétnu legislatívu predložila Európska komisia zložená po júnových eurovoľbách na konci tohto roka.

Nasledovať bude klasický legislatívny proces so schvaľovaním na Rade a v Európskom parlamente. Konkrétnosti aj možnosť pripraviť sa na ne tak budú známe najskôr v roku 2025.

Samozrejme, záleží aj na výsledkoch eurovolieb, ktoré sa následne premietnu do zloženia Komisie a do toho, či bude v Európskom parlamente väčšina naďalej ochotná schvaľovať čoraz progresívnejšie a prísnejšie klimatické politiky alebo prevážia politické skupiny, ktoré budú mať snahu regulačný proces zmierniť.

Dekarbonizácia a občasné zdroje energie

Predstavený 90-percentný cieľ znamená dodržanie 55-percentného zníženia emisií do roku 2030 – tento plán je známy aj pod súhrnným názvom Fit for 55 (a stále hovoríme o referenčnom roku 1990).

Sprísnenie Komisia obhajuje aj tým, že bude znamenať dlhší čas na to, aby sa jednotlivé sektory pripravili.

Argumentuje sa aj tým, že ak by neexistoval cieľ na rok 2040, všetky opatrenia na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v polovici storočia by sa narýchlo prijímali až v 40. rokoch, čo by mohlo spôsobiť viac škôd a neistoty pre európskych občanov, podnikateľov a farmárov.

Elektrina, ktorá nahradí fosílne palivá, logicky nesmie pochádzať z fosílnych palív, ale z obnoviteľných, tie sú však nestabilné.Zdieľať

Dôležitým bodom je dekarbonizácia. To znamená prechod z fosílnych palív na poháňanie elektrinou. Napríklad v prípade hutníctva to znamená prechod z klasických vysokých pecí na elektrické oblúkové pece. V prípade dopravy to znamená prechod zo spaľovacích motorov na elektrický pohon v prípade osobnej či nákladnej dopravy. Pri lodiach a lietadlách sa uvažuje o prechode na takzvaný zelený vodík.

V prípade budov ide o koniec vykurovania plynom či uhlím a o prechod na tepelné čerpadlá, prípadne (ak je dostupná) na geotermálnu energiu.

To všetko má znížiť emisie uhlíka. Elektrina, ktorá nahradí fosílne palivá, však nesmie pochádzať z fosílnych palív. To by totiž nedávalo veľký zmysel.

Má ísť o elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie alebo – ako niektorí sarkasticky komentujú – z občasných zdrojov energie. Skratka OZE sedí na oba pojmy.

Tej však podľa kritikov nebude dosť. Jednak si OZE vyžadujú násobne viac priestoru na rovnaký inštalovaný výkon a jednak sa emisie v tomto prípade presunú z výroby energie do výroby komponentov pre solárne panely a veterné turbíny.

Dekarbonizácia Európa nechce priemysel. Veď preň ani nemá dosť energie

Erik Potocký

Debata o konci bezplatných emisných povoleniek v kombinácii s odstavením jadra v Nemecku a jeho energetickým deficitom a plánom povinného šetrenia pre nedostatok plynu vyzerá ako výborný recept na hospodársky kolaps.

Nemci stále potrebujú uhlie

Navyše, inštalovaný výkon v prípade OZE nič nehovorí o tom, koľko elektriny môžu tieto zdroje reálne dodávať do siete. Hoci má Nemecko napríklad dvojnásobok inštalovaného výkonu v solárnych a veterných zdrojoch oproti konvenčným, reálne do siete dodávajú menšie množstvá elektriny.

Aj detailné porovnanie, ktoré ponúka stránka agora-energiewende.de, za posledných sedem dní ukazuje vysokú premenlivosť výkonu solárnych aj veterných (onshore aj offshore) elektrární pri prakticky nemennom výkone konvenčných zdrojov.

Aj preto nemecký spolkový úrad pre energetické siete Bundesnetzagentur (BNA) vydal na konci decembra zákaz odstávky uhoľných elektrární, ktorý plánovala nemecká vláda. Elektrárne nemôžu byť odstavené skôr ako 31. marca 2031.

Nereaguje pritom na OZE, ale na to, že zrejme neverí vyhláseniam zeleného ministra životného prostredia Roberta Habecka o tom, že do roku 2030 vyrastie v krajine 55 paroplynových elektrární s inštalovaným výkonom 25 GW.

Objavujú sa však aj špekulácie, že rozhodnutie BNA má byť alibi pre Habecka a celú stranu Zelených, prečo sa im nepodarí splniť sľub o odstávke uhlia do roku 2030.

Objavujú sa aj špekulácie, že rozhodnutie BNA má byť alibi pre Habecka a celú stranu Zelených, prečo sa im nepodarí splniť sľub o odstávke uhlia do roku 2030.Zdieľať

Podobné je to aj s takzvaným zeleným vodíkom navrhovaným pre lode a lietadlá. Ak má nahradiť časť spotreby zemného plynu a má byť vyrábaný len s použitím OZE, takisto si vyžiada ďalšie inštalované kapacity. Pritom energetický zisk z takto vyrobeného vodíka je nižší ako spotreba elektriny v elektrolyzéroch.

A ak má ísť o formu skladovania prebytočnej energie (keď svieti a fúka nad úrovňou spotreby), ide o mimoriadne drahý spôsob. To sa týka aj ukladania elektriny v batériách, ktorých výroba si vyžaduje drahé nerastné suroviny. Ich ťažbe v Európe bráni verejná mienka a na globálnej úrovni ich ovláda Čína.

Práve budovanie vlastného priemyslu batériových a OZE technológií a elektrických áut je ďalšou čiastkou, ktorá má podľa oznámenia Komisie pomôcť naplniť úroveň 90 percent do roku 2040.

To má dve roviny. Prvou je prístup k potrebným surovinám – kde sa s Čínou dnes nemôžeme merať. No Čína vedie aj technologicky – vo výrobe batérií, elektroáut či solárnych panelov. A tak sme svedkami toho, že ak sa náš južný sused Maďarsko plánuje stať batériovou veľmocou Európy, stojí za tým čínsky kapitál.

Elektrické autá Batériovou veľmocou chce byť Maďarsko, my sa len z veľkej diaľky prizeráme

Erik Potocký

Maďari už niekoľko rokov intenzívne budujú priemysel nevyhnutný pre elektrické autá, baterkáreň na Slovensku je stále neistá.

Závislosť za závislosť a ďalšie zadlženie

Výmena závislosti od Ruska pri fosílnych palivách za závislosť od Číny pri OZE nie je krokom k náprave, a to aj napriek tomu, že Rusko aktuálne vedie horúci vojnový konflikt a Čína zatiaľ „len“ studený diplomatický s Taiwanom a jeho podporovateľmi a obchodný s celým Západom.

Všetky opatrenia, samozrejme, dopadnú na zamestnanosť. Predovšetkým malým a stredným podnikom, ktoré nemajú globálnu silu presťahovať sa kamkoľvek, narastie cena energií, čo sa pretaví do rastu cien všetkých tovarov vrátane potravín.

Investície do elektrifikácie a do prechodu z fosílnych palív na OZE a jadro sa odhadujú na takmer 660 miliárd eur ročne.Zdieľať

Komisia to nepriamo priznáva. Sľubuje otvorený dialóg so všetkými zainteresovanými stranami vrátane poľnohospodárov, podnikateľov, odborárov a občanov. Dodáva, že ďalším „pilierom“ splnenia cieľa na rok 2040 sú dostatočne robustné dotácie a podpory cez Sociálno-klimatický fond a Fond na spravodlivú transformáciu.

Len investície do elektrifikácie a do prechodu z fosílnych palív na OZE a jadro sa na obdobie 2031 – 2050 odhadujú na takmer 660 miliárd eur ročne. V sektore dopravy má ísť v rovnakom období o ďalších 870 miliárd eur ročne.

Argumentuje sa tým, že klimatické zmeny spôsobili v ostatných piatich rokoch škody za 170 miliárd eur. To je však ťažko overiteľné v situácii, keď sa takmer každý neštandardný prejav počasia pripisuje klimatickej zmene a napríklad v prípade lesných požiarov sa úplne ignoruje ľudský faktor úmyselného či nedbanlivého podpaľačstva.

Boj o nové suroviny Čína začína používať kritické minerály ako geopolitickú zbraň

Erik Potocký

Obmedzenie vývozu gália a germánia môže byť len prvým krokom, ktorým Peking otestuje odolnosť Západu a mieru jeho závislosti.

Odsávanie uhlíka

K znižovaniu emisií má podľa Komisie pomôcť aj ich odstraňovanie. Má ísť o technológie priameho zachytávania z atmosféry alebo biologického zachytávania a ukladania v ekosystémoch, napríklad v lesoch a pôde.

Komisia predpokladá úroveň emisií v roku 2040 na 850 megaton ekvivalentu oxidu uhličitého, pričom zachytávanie by malo tento objem znížiť o 400 megaton, teda takmer polovicu.

Podľa kritikov však takýto zámer nestojí na reálnych predpokladoch aj vzhľadom na to, že v prípade takýchto technológií ide len o experimentálnu fázu.

Takýto návrh pritom kritizujú aj environmentalistické kruhy. Obávajú sa, že prílišný dôraz na zachytávanie uhlíka nebude dostatočne motivovať znečisťovateľov, aby investovali do reálneho zníženia emisií, keďže sa budú spoliehať na technológie, ktoré dnes ešte v praxi neexistujú.

Environmentalisti sa obávajú, že prílišný dôraz na zachytávanie uhlíka nebude dostatočne motivovať znečisťovateľov, aby investovali do reálneho zníženia emisií.Zdieľať

Aj tieto technológie pritom budú mať enormne vysokú spotrebu energie, ako vyplýva z vyhodnotenia ich experimentálnej fázy od ropnej spoločnosti Shell. Práve takéto spoločnosti sa chcú na zachytávanie uhlíka spoliehať viac než na znižovanie priamych emisií a do zachytávacích technológií investujú nemalé sumy.

Aj sama Európska komisia sa v roku 2021 pochválila úspešným projektom, ktorý spolufinancovala s nórskou vládou a v ktorom zachytávaciu technológiu vyvíjali nórske spoločnosti produkujúce ropu a plyn – Equinor a Gassnova.

Politické následky

Komisii a samotnej von der Leyenovej však nezostalo nič iné ako sa podvoliť biču, ktorý sama uplietla. Podľa legislatívy prijatej v roku 2021 musí Európska komisia predstaviť revidované ciele klimatickej politiky na rok 2040 do pol roka od hodnotiacej správy OSN. Tá bola predstavená v decembri minulého roka.

Politicky to prichádza v najhoršom možnom čase. Svoje výhrady na internom stretnutí so šéfkou Komisie prezentovali europoslanci za EPP na začiatku februára presne v tomto zmysle.

EPP ako politická skupina sa snaží zbrzdiť a prehodnotiť viaceré prijaté klimatické opatrenia a s takýmto programom sa chystá aj do európskych volieb. Reaguje tak nielen na protesty farmárov naprieč európskymi krajinami, ale aj na nárast populistických strán. Argumentuje aj tým, že príliš rýchly postup ničí vidiecky spôsob života a ohrozuje hospodársku výkonnosť európskych krajín čoraz väčším tlakom na priemysel.

Čítajte tiež

Čaká nás revízia Green Dealu? EPP vo volebnom programe plánuje zvrátiť zákaz spaľovacích motorov

Erik Potocký

Štyri mesiace pred eurovoľbami unikajú programové dokumenty strán. Európski ľudovci chcú zaradiť spiatočku.

Pre nové regulácie a rast cien emisných povoleniek má európsky priemysel vo všeobecnosti len dve možnosti. Presunúť výrobu inam a čeliť uhlíkovému clu pri dovoze produktov späť do EÚ, alebo premietnuť náklady do cien svojich produktov vyrábaných v Európe. Tým stráca konkurencieschopnosť, pretože aj so systémom uhlíkového cla sú produkty z Číny a Indie pre zákazníkov lacnejšie.

Na priemysel bude v nasledujúcich rokoch navyše doliehať ďalšie zvyšovanie cien emisných povoleniek, pretože od roku 2027 sa skončí ich bezplatné prideľovanie a zníži sa ich uvoľňovaný objem.

Poslanci EPP žiadali Komisiu, aby predstavenie nových klimatických cieľov odložila až na čas po júnových európskych voľbách, čím by nijako neprekročila 6-mesačnú lehotu od hodnotiacej správy OSN.

Keďže ciele už predstavené boli, táto debata sa stala bezpredmetnou. Otázne budú politické následky, keď najmä dominantný člen EPP – nemecká CDU/CSU – čelí na domácej politickej scéne veľkej konkurencii zo strany AfD, ktorá po úspechoch v niekoľkých krajinských voľbách môže uspieť aj vo voľbách do Európskeho parlamentu.