Čaká nás revízia Green Dealu? EPP vo volebnom programe plánuje zvrátiť zákaz spaľovacích motorov

Slovensko aktuálne politicky žije okrem iného aj blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Zoznam kandidátov je už viac-menej uzavretý a pri hlavných favoritoch vieme, čo od nich zhruba môžeme očakávať, ak sa do funkcie dostanú.

Voľby do Európskeho parlamentu, ktoré náš čakajú približne o štyri mesiace, zatiaľ toľko pozornosti nevzbudzujú. Niektoré relevantné strany už síce oznámili, koho chcú do europarlamentu nominovať, zatiaľ to však nevyvoláva väčšiu pozornosť.

Inak je to na celoeurópskej úrovni, kde jednotlivé politické frakcie už dlhší čas vedú priamu či nepriamu kampaň, mobilizujú zdroje a ponúkajú voličom svojich táborov lákavé témy. V ostatných dňoch sa frakcie dohodujú na volebných programoch a prvé drafty prenikli aj do médií.

Na Slovensku bývajú volebné programy pre niektoré strany skôr povinnou jazdou, niektoré dokonca ich hlbšiemu rozpracovaniu ani nevenujú čas.

V prípade európskych politických frakcií je však dobré pozrieť sa do obsahu ich programových dokumentov, pretože čím ideologicky radikálnejšia je tá-ktorá politická skupina, tým skôr možno čakať, že v prípade volebného úspechu svoje sľuby aj zrealizuje.

Prehodnotenie zákazu spaľovacích motorov

Najsilnejšou frakciou je už tradične Európska ľudová strana. V drafte svojho volebného programu, o ktorom sa ešte bude diskutovať minimálne do marcového kongresu EPP v Bukurešti, navrhuje prehodnotiť viacero doterajších rozhodnutí.

Vo svojom dokumente sľubuje prehodnotenie niektorých opatrení z Green Dealu, lepšiu ochranu hraníc, menej regulácií, ale aj obranu kresťanských hodnôt, na ktorých je Európa postavená.

Jednou z najdiskutovanejších tém končiaceho sa volebného obdobia bol návrh a nakoniec schválenie faktického zákazu predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035.

EPP v drafte svojho predvolebného programu: „Odmietame politiku zákazu – ako je zákaz spaľovacích motorov – a aj ju čo najskôr zrevidujeme.“

Európski ľudovci chcú tento zákaz zvrátiť. Vo svojom volebnom programe, ktorého náčrt získal bruselský spravodajský server Politico, to vyjadrujú úplne explicitne a bez akýchkoľvek interpretačných pochybností:

„Odmietame politiku zákazu – ako je zákaz spaľovacích motorov – a aj ju čo najskôr zrevidujeme.“

Možnosť revízie legislatívy týkajúcej sa zákazu spaľovákov sa do konečného textu podarilo presadiť Nemecku, ktoré vlani na poslednú chvíľu oznámilo, že na Rade za tento zákaz nezahlasuje. Súhlas podmienilo tým, aby pre automobily zostala k dispozícii možnosť využívať syntetické palivá a tým spaľovací motor ako technológiu v Európe zachovať. Popri tejto pripomienke sa do textu dostala aj záväzná klauzula prehodnotenia zákazu v roku 2026.

To, že táto iniciatíva vyšla z Nemecka, sa môže zdať ako paradox, keďže táto krajina je európskou zelenou avantgardou. Nemecký priemysel má však na veci trochu iný pohľad, keďže je takpovediac kolískou európskeho automobilizmu a dodnes sa radí medzi technologických lídrov.

Na jeho obavy počúva aj najmenšia súčasná koaličná strana – liberálna FDP. Absolútny zákaz spaľovákov v poslednej chvíli zablokoval práve jej minister dopravy Volker Wissing.

Na nemeckej politickej scéne je však väčšia politická sila, ktorá si kritiku zákazu zobrala za svoju. Hoci je CDU/CSU momentálne v opozícii, ako významný člen najsilnejšej európskej straníckej frakcie EPP má v mnohom porovnateľný vplyv ako rozhodnutia vlády v Berlíne.

Nakoniec, o prehodnotení zákazu hovoril už na sklonku minulého roka otvorene aj člen CSU a predseda EPP Manfred Weber.

Na európskej úrovni je viditeľným najmä europoslanec Jens Gieseke, ktorý proti zákazu vytrvalo vystupoval počas celého procesu schvaľovania tejto legislatívy.

Gieseke varoval, že rozhodnutie ukončiť predaj vozidiel so spaľovacím motorom by viedlo k „havanskému efektu“, keď by Európania jazdili na starých autách so spaľovacím motorom celé desaťročia, podobne ako to je v hlavnom meste Kuby. To by navyše malo aj omnoho horšie následky na úroveň emisií ako ponechanie čoraz úspornejších a menej emisných nových spaľovacích motorov.

Praktické dôsledky Green Dealu na jednej strane prírode a klíme príliš nepomáhajú, na druhej strane však spôsobujú skokovité zdražovanie energií.

EPP navyše sľubuje prehodnotiť tento zákaz čo najskôr. Existuje tak nádej, že viaceré už prijaté opatrenia vychádzajúce zo súhrnného konceptu známeho ako Green Deal by takisto mohli byť rozumne prehodnotené.

Ich praktické dôsledky totiž na jednej strane prírode a klíme príliš nepomáhajú, na druhej strane však spôsobujú skokovité zdražovanie energií, ktoré sa potom prelieva do cien ostatných sektorov.

S tým súvisí aj zmienka spájajúca environmentálne opatrenia s potrebou udržať v chode európsky priemysel. „Bez ochrany klímy nemôže naša ekonomika zostať konkurencieschopná z dlhodobého hľadiska, ale bez konkurencieschopnej ekonomiky nemôže existovať žiadna udržateľná ochrana klímy,“ cituje z programového dokumentu portál Euractiv.

Na narastajúcom sociálnom probléme si vystavali agendu nové politické sily v Európe, ktoré sú pre mnohé členské strany EPP ohrozením sprava. V progresívnych médiách sa zvyknú nazývať ako krajná pravica, centristickí analytici ich charakterizujú skôr ako populistické spolky sľubujúce rýchlu nápravu.

EPP sa snaží vyhnúť radikálnemu slovníku a neupadnúť do jedného vreca s takto nálepkovanými subjektmi. Aj preto zdôrazňuje princíp technologickej otvorenosti. A namiesto vynúteného prechodu na elektrické autá sa chce spoliehať na „inovatívne koncepcie a trhovo založené nástroje na ochranu klímy s obchodovaním s emisiami, rozširovaním obnoviteľných energií a obehovým hospodárstvom“.

Do koša nehádže ani Green Deal, ktorý má byť politickým odkazom členky EPP Ursuly von der Leyenovej, predsedníčky Európskej komisie, ktorá sa pravdepodobne pokúsi tento post opäť získať, ale chce ho „ďalej rozvíjať“.

Hoci treba povedať, že Green Deal bol najmä agendou podpredsedu Komisie, holandského socialistu Fransa Timmermansa.

Spolu s poľnohospodármi

Európski ľudovci v programovom dokumente reagujú aj na aktuálne farmárske protesty. Tie v posledných týždňoch zachvátili Nemecko a Francúzsko, v minulých rokoch aj Holandsko, kde odpor voči vládnym plánom likvidovať farmy v mene klímy mal veľký vplyv aj na tamojšie parlamentné voľby.

„Ochranu klímy, biodiverzitu a udržateľnú ochranu krajiny možno dosiahnuť len s poľnohospodárstvom a nie proti nemu,“ uvádza sa v návrhu programu EPP.

Viac ako 10-tisíc farmárov v uliciachPonížení v zovretí regulácií a medzinárodného trhu začali s obliehaním Paríža

Ján Cipár 

Väčšia ochrana hraníc

Návrh volebných priorít EPP sa dotýka aj inej horúcej témy, ktorá posilňuje protestné a radikálne politické sily – migrácie.

Rast nemeckej AfD aj protesty, ktoré vyvolalo odhalenie o „konferencii“ pri Postupime, na ktorej sa údajne plánovalo vyhosťovanie žiadateľov o azyl, ale aj nemeckých občanov s nenemeckým pôvodom, ukazuje, že táto téma môže rozhodovať o výsledku volieb. Nejde pritom len o nemeckú tému.

Klasické konzervatívne strany aj tu čelia konkurencii sprava, ak sa nedokážu dostatočne vymedziť voči ľavicovoprogresívnym naratívom o úplnej otvorenosti či multikulturalizme, ktorý však ignoruje problémy s integráciou a terorizmom.

„Sme oddaní základnému právu na azyl, ale EÚ spolu so svojimi členskými štátmi musí mať právo rozhodovať,“ píše sa vo volebnom manifeste s odkazom na základné práva na azyl zakotvené v práve EÚ.

Okrem strojnásobenia počtu príslušníkov pohraničnej stráže EÚ z 10-tisíc na 30-tisíc chce EPP vybavovať viac žiadostí o azyl mimo územia EÚ a uzatvárať viac dohôd s tretími krajinami, aby mala nad migračnými prúdmi kontrolu.

Pobúrenie proti AfDNemecká politika musí prijať to, že väčšina nechce masívnu moslimskú imigráciu

Martin Leidenfrost

Takéto dohody existujú napríklad s Tureckom, v ostatnom období sa množia snahy dosiahnuť ich aj s krajinami severnej Afriky.

S bezpečnosťou, ktorá je tradičným programom konzervatívnych strán, súvisí aj návrh na posilnenie kapacít Europolu zo súčasných 650 na 3000 príslušníkov. Odôvodňujú to rastúcim objemom drog pašovaných do Európy, ale aj neustávajúcimi teroristickými hrozbami, ktoré môžu v blízkej budúcnosti eskalovať v súvislosti s vojnou Izraela proti Hamasu rastom antisemitizmu v Európe. Rozšírená jednotka by sa mala zamerať aj na boj proti prostitúcii a obchodovaniu s ľuďmi.

Spor o právo veta

Eurokomisia by podľa EPP mala mať samostatného komisára pre obranu, ale aj vlastného ministra zahraničných vecí, ktorý by nahradil pozíciu „vysokého predstaviteľa“, ktorú v súčasnosti zastáva španielsky socialista Josep Borell.

Socialisti podľa EPP nedokážu zabezpečiť efektívne reakcie EÚ ako celku.

Tu sa dostávame k bodu, ktorý je v programovom dokumente predmetom ostrých diskusií. Niektoré členské strany EPP navrhujú zrušenie, resp. výrazné obmedzenie práva veta.

Návrh podľa Euractivu hovorí o „nahradení jednomyseľnosti hlasovaním kvalifikovanou väčšinou v otázkach zahraničnej politiky a bezpečnosti“. Takéto návrhy pravidelne zaznievajú z úst predstaviteľov najmä veľkých krajín, ktorým by to uľahčilo presadzovanie vlastných národných záujmov bez potreby dohodnúť sa so všetkými.

Väčšina europoslancov z EPP nedávno podporila aj uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré vyzýva na obmedzenie práva veta členských štátov. Iniciatíva vychádza najmä od nemeckých zástupcov v EPP.

Koniec malých štátov v EÚ?Europoslanci schválili koniec práva veta, cez členské štáty to zrejme neprejde

Erik Potocký

Hoci sa v tejto otázke často argumentuje Orbánom a jeho vydieraním v rôznych témach, právo veta podľa jeho zástancov musí zostať zachované. Aj preto, aby sa nerozhodovalo systémom „o nás bez nás“, čo by viedlo k ozajstnému triešteniu v EÚ a mohlo by vyústiť až do rozpadu spolku, ak by niektoré menšie krajiny mali pocit, že ich hlas je vytrvalo ignorovaný.

Šance EPP

Európska ľudová strana je dlhodobo najväčšou politickou frakciou v Európskom parlamente. O moc a vplyv na tvorbu Európskej komisie a legislatívy sa však tradične delí s eurosocialistami a v tomto tandeme vládnu desaťročia.

S posilňovaním liberálnych, progresívnych a zelených frakcií sa však čoraz viac legislatívy ladí v súlade s ideovým presvedčením týchto politických skupín a EPP v snahe udržať si svoj vplyv pristupuje na čoraz viac kompromisov. Tými však odpudzuje voličov svojich členských strán a, naopak, posilňuje alternatívu, ktorá ich voličov preberá.

Podobný problém trápi aj socialistov, ktorých agendu zas preberajú progresívci a zelení.

Ak by nemali byť ľudovci naďalej „odsúdení“ vládnuť so socialistami, na presadenie svojho programu budú potrebovať čo najsilnejšiu pozíciu ECR.

Tieto dve doteraz dominantné politické skupiny tak strácajú svoje nosné témy aj voličov. Socialisti sa v reakcii na tento vývoj snažia opatrne nachádzať cestu k svojmu starému elektorátu – voličom z pracujúcej triedy, ktorým sľubujú podporu udržania práce či podporu priemyslu. Tí sa totiž takisto masovo stávajú voličmi čoraz úspešnejších populistických zoskupení.

Vo svojom volebnom manifeste však stále majú až priveľa progresívneho a zeleného slovníka.

Či sa však európskym ľudovcom podarí udržať si moc v európskych inštitúciách, záleží aj na tom, aký zisk dosiahnu ďalšie skupiny. Podľa prieskumov by EPP nezískala väčšinu ani s ideovo spriazneným zoskupením Európskych konzervatívcov a reformistov (EPP – 172 kresiel, ECR – 78 kresiel). Parlamentnú väčšinu by nedosiahli ani socialisti (144) s progresívnoliberálnou Renew (79) a so zelenými (44).

Do europarlamentu by sa dostali aj zoskupenia združené napravo v ID (87 kresiel) a naľavo v Ľavici (32 kresiel). Ďalších niekoľko desiatok europoslancov bude zrejme pochádzať zo strán, ktoré do žiadnej frakcie aktuálne nepatria.

Ak by teda nemali byť ľudovci naďalej „odsúdení“ vládnuť so socialistami, na presadenie svojho programu budú potrebovať čo najsilnejšiu pozíciu ECR, kam patrí talianska Fratelli d’Italia, poľské PiS či česká ODS.

V ostatnom období bolo v europarlamente viacero tesných hlasovaní – na počet všetkých poslancov – s rozdielom dvoch či troch desiatok hlasov. Aj preto bude v tohtoročných európskych voľbách záležať na každom hlase.