Muži v školách Chýbajú v zborovni aj žiakom. Niektoré deti tak vyrastajú v čisto ženskom svete 

„Deti v školách potrebujú viac chlapov! Väčšinu dňa stretávajú samé ženy – doma sú hlavne s mamou, doobeda s učiteľkou, poobede s vychovávateľkou a na hudobnej zas zväčša učiteľka,“ menuje ako jednu z prvých vecí, ktoré ju v škole trápia, dlhoročná učiteľka prvého stupňa Katarína Fabianová z Košíc pri našom nedávnom spontánnom rozhovore o výzvach v školstve. „Keď sa v škole objavia športovci, ktorí prichádzajú v rámci projektu Tréneri v škole, žiaci na nich visia,“ dodáva.

Témou nedostatku mužských pedagógov sa denník Postoj zaoberal pred šiestimi rokmi, keď sme priniesli rozsiahly text o potrebe mužov v slovenských školách a ich situácii.

Čítajte tiež

Pokrivený svet našich škôl bez mužov

Mária Melicherová

V slovenských školách chýbajú muži, ich podiel medzi učiteľmi patrí medzi najhorší vo vyspelom svete. Pozreli sme sa, ako vyzerá svet chlapa v školstve.

Z dostupných dát vtedy vyplynulo, že zastúpenie chlapov v slovenských učiteľských zboroch patrí medzi najhoršie vo vyspelom svete. Zisťovali sme, či sme sa za ten čas niekam posunuli, čísla sa však odvtedy výrazne nezmenili. Hoci prefeminizované školstvo je problémom väčšiny európskych krajín, Slovensko je v tomto podiele spolu s pobaltskými krajinami na konci rebríčka. Oproti priemeru krajín EÚ aj OECD zaostávame najmä v počte učiteľov na druhom stupni základných škôl a na stredných školách.

V čase, keď množstvo detí nežije s oboma rodičmi a mnohí otcovia pracujú v zahraničí, sa tak žiakom môže stať, že ich doma aj v rámci školského života vychovávajú takmer samé ženy. V školách chýbajú mužské vzory aj pestrejší pohľad na riešenie denných výziev.

K téme sme sa preto vrátili a opäť sme oslovili učiteľov z rôznych kútov Slovenska, aby sme zistili, ako sa vyvíja ich život za katedrou a čo ich aktuálne trápi.

Pocítili zvýšenie platov?

Za aspekty, ktoré podmieňujú nízky podiel učiteľov v školách, naši respondenti označovali dva faktory, ktoré spolu súvisia – nízky sociálny status učiteľského povolania a slabé platy. Mnohí vtedy hovorili, že potrebujú mať popri učení vedľajší zdroj príjmu, aby ako živitelia rodín utiahli rodinné náklady.

Zárobky pedagógov prešli medzitým výraznou valorizáciou, k začiatku aktuálneho školského roka narástli o 27 percent. Pýtali sme sa preto učiteľov, či si reálne polepšili. Viacerí oslovení sa zhodujú v tom, že na výplatnej páske síce majú vyššie číslo, ktoré však akurát pokrylo zvýšenie cien a infláciu.

„Klamal by som, ak by som tvrdil, že som zvýšenie platu trošku nepocítil, ale rovnako by som klamal, ak by som tvrdil, že sa vďaka zvýšeniu platu mám lepšie,“ povedal pre Postoj Martin Zdenek zo Sabinova. Spolu s manželkou sú obaja učiteľmi. Keď plánovali tretie dieťa, Zdenek prešiel kvôli vyššiemu zárobku na inú školu s veľkým množstvom detí z marginalizovaných komunít, aby manželka na rozdiel od druhého dieťaťa mohla pri tom treťom ostať na materskej želané tri roky.

„Samotný príjem je dostatočný na slušné vyžitie, ale pri hypotéke a deťoch je takmer nemožné vytvoriť si finančnú rezervu, vycestovať s deťmi na dovolenku či kúpiť novšie auto,“ dodáva učiteľ. Na východnom Slovensku, odkiaľ pochádza, pritom podľa neho mnohí ľudia učiteľstvo považujú za lukratívne povolanie. „Ak by som to mal zhrnúť, sú aj podstatne horšie platené zamestnania. Na mieste je však otázka: naozaj sa my učitelia musíme porovnávať so zamestnancami s minimálnou mzdou, aby sme si mohli povedať, že sa máme trošku lepšie?“ pýta sa Zdenek.

„Deti v školách potrebujú viac chlapov! Väčšinu dňa stretávajú samé ženy – doma sú hlavne s mamou, doobeda s učiteľkou, poobede s vychovávateľkou a na hudobnej zas zväčša učiteľka.“ Zdieľať

Podobne sú na tom viacerí učitelia, ktorí hovoria, že učiteľskému platu treba prispôsobiť životný štandard. „Finančné ohodnotenie, ktoré muž učiteľ prináša do rodiny, nie je nič impozantné a rodina sa pravdepodobne navždy musí zmieriť s tým, že veľa luxusu si s týmto príjmom neužije, od bývania cez dovolenky až po výber spotrebných tovarov,“ hovorí Štefan Murárik, ktorý učí na Spojenej katolíckej škole v Nitre. Pripomína, že plat učiteľa stále nie je na takej úrovni, aby pritiahol kvalitných ľudí. „Bolo by skvelé, ak by pozícia učiteľa bola aspoň trochu lukratívna, ak by v tomto zmysle pritiahla do školstva kvalitných ľudí. Ja verím, že tam niekde sú, ale za tieto peniaze a za týchto podmienok sa pre školstvo nerozhodnú,“ domnieva sa učiteľ.

Vybrať si učiteľské povolanie mnohým mladým talentom ani nenapadne aj pre jeho nepríťažlivý spoločenský obraz. „Nedávno ma v dedine, kde bývam, zastavil sused a s veľkým pobavením sa pýtal, či už som skontroloval písanky. Dobre som sa s ním na tom zabavil, lebo presne o tom to je,“ spomína Murárik. Učiteľ je podľa neho na Slovensku vnímaný ako „ťuťko“, ktorý to robí azda preto, že nič iné robiť nevie. „A týmto vlastne uzatvárame kruh a na základe takýchto očakávaní učiteľov neraz aj do praxe dostávame. Stačí nám to,“ dodáva.

Učiteľ Štefan Murárik, učí na katolíckej škole v Nitre. Foto: Postoj/Jaroslav Votoček

V školstve tak podľa Murárika zostávajú dve skupiny učiteľov. „Tí, ktorí majú hlboko zvnútornený rozmer povolania, ale aj veľa takých, a tu budem veľmi úprimný, ktorí nič iné robiť nedokážu alebo si to aspoň nedokážu predstaviť,“ uviedol učiteľ z Nitry a dodáva, že pri druhej skupine nejde ani tak o problém s odbornosťou, ako skôr o pedagogický rozmer. „Ide skôr o rozmer práce s deťmi a metodickú zdatnosť,“ dopĺňa.

Chuť dať výpoveď sa dostavuje pravidelne

Všetci učitelia, ktorých sme oslovili po šiestich rokoch, stále učia, aj keď niektorí zmenili školu. Napríklad učiteľ Adam Kukla, ktorý učil v súkromnej materskej škole v hlavnom meste, sa presunul na bilingválnu strednú školu k svojej prírodovednej aprobácii. Na slovenské pomery úplne nezvyčajnú prácu učiteľa v škôlke spätne hodnotí veľmi pozitívne. „Išlo o zaujímavú kariérnu príležitosť a veľmi cennú prax,“ hovorí s odstupom.

„Klamal by som, ak by som tvrdil, že som zvýšenie platu trošku nepocítil, ale rovnako by som klamal, ak by som tvrdil, že sa vďaka zvýšeniu platu mám lepšie.“Zdieľať

Oslovení učitelia zároveň priznávajú, že v pravidelných intervaloch zvažujú výpoveď. „Chuť dať výpoveď sa dostavuje pravidelne, ale zmeniť celkové smerovanie by som už nedokázal. Učenie mi vyhovuje, je to práca, ktorú mám rád napriek všetkým príkoriam, ktoré pri nej človek zažije,“ hovorí jazykár zo Spojenej školy svätej Uršule Peter Škoviera.

Jeho kolega Ondrej Székely, ktorý sa od nášho posledného rozhovoru posunul na pozíciu zástupcu riaditeľa na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa, s úsmevom hovorí, že výpoveď zvažuje každý rok v máji. „Dôvodom je najmä vyčerpanosť z množstva úloh a behu školského roka,“ objasňuje. K odchodu však nikdy neprišlo. „Osobne som sa v profesii našiel natoľko, že kým sa budem cítiť pre mladých aspoň trochu užitočný, budem sa uchádzať o ich záujem,“ zdôvodnil Székely.

Peter Škoviera aj Ondrej Székely patria do skupiny učiteľov, ktorí svoju prácu berú ako poslanie. Škoviera je jazykár, ktorý pôsobil aj v komerčnej sfére, Székely je absolvent fakulty informatiky. V Bratislave, kde žijú a pracujú, by im tak ich zameranie prinieslo násobné zárobky.

Zabrať im dávajú žiaci aj rodičia

Medzi problémami, ktorým oslovení učitelia posledné roky čelia, rezonuje správanie žiakov aj prístup niektorých rodičov. Jakub Adamko učí na základnej škole v Prešove jedenásty rok. Hovorí, že ho nesmierne vyčerpáva a demotivuje správanie deti, ktoré nemajú žiadne hranice. „Bojujeme s liberalizmom, až anarchiou u detí. Čím ďalej, tým viac vidím aj pri mladších ročníkoch, že deti sú nezvládnuté, vychovávané v úplnej bezhraničnosti,“ vysvetľuje. Aj keby chcel týchto žiakov viac rozvíjať, problém je niekedy už s tým, aby sa vôbec zapájali do vyučovacieho procesu.

Príčiny smerujú podľa neho k rodičom. „Hneváme sa na žiakov, no je to bohužiaľ o ich rodičoch. Niektorí berú správanie svojich detí ako normálne, často si ho obhája tým, že deti si vedia povedať svoje a obhájiť svoj názor. Lenže oni nevedia rozlíšiť obhájenie si názoru od útoku, narážok či drzosti,“ sťažuje sa učiteľ, ktorý si myslí, že tento prístup sa vypomstí aj samotným rodičom.

Pedagógovia sú okrem toho v posledných rokoch v dôsledku lepšej elektronizácie viac zaťažovaní komunikáciou s rodičmi. Väčšina kontaktu s rodičmi prebieha cez EduPage, a tak sa rodičia môžu ozvať vyučujúcim kedykoľvek. „Učiteľ napríklad zapíše do elektronickej žiackej knižky známku alebo poznámku a rodič, niekedy v obdivuhodne krátkom čase, sa hneď ozve, že chce vysvetlenie, prečo jeho dieťa dostalo danú známku, alebo vyjadrí svoju námietku voči nej,“ hovorí pre Postoj učiteľ Peter Škoviera a dodáva, že niektorí rodičia oslovujú učiteľov v ktorýkoľvek denný čas.

Ďalším problémom, ktorý niektorí naši respondenti spomínali, je nestabilné vedenie školy, s ktorým je potom ťažké napredovať a presadiť nové nápady. „Príď o mesiac, pozrieme sa na to, teraz nie sú peniaze, musíme to prebrať so zriaďovateľom,“ menuje časté výhovorky, na ktoré s kolegami narážajú pri nových nápadoch, Jakub Adamko.

Muži potiahnu mužov

Potreba zapojiť viac mužov do vyučovacieho procesu je zjavná. Psychológ z Karlovej univerzity David Čáp, ktorý sa venuje deťom s problematickým správaním, k téme pred časom pre denník Postoj povedal, že každá čisto jednopohlavná sociálna skupina funguje pokrivene. V oblasti školstva navyše podľa neho chýbajú mužské vzory a iné modely správania či riešenia konfliktov.

„Ak má byť škola prípravou na život, je určite výhodou, ak je prípravou čo najreálnejšou, a teda ak sú decká počas pobytu v škole vedené aj mužmi, aj ženami,“ myslí si zástupca riaditeľa pre výchovu na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa Ondrej Székely. Rovnako ako ženy, aj muži prinášajú podľa neho svoje videnie sveta, svoje prístupy k riešeniu problémov, nové nápady a prirodzene tak jedni druhých dopĺňajú.

Ilustračné foto. Zdroj: freepic.com

Pomer vo vedení Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa aj v celom učiteľskom zbore je vyvážený, muži tam tvoria 40 percent. Stále pritom majú dosť záujemcov o prácu, a to aj z radov mužov, čo sa o iných bratislavských školách nedá povedať. Ako sa to tejto škole podarilo dosiahnuť? Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa je špecifický typ školy, ktorá záujemcov zrejme láka aj svojou víziou. Od študentov vyberá poplatky, pedagógov teda platí určite lepšie ako klasická štátna škola.

Székely však poukázal na ďalší zaujímavý aspekt a tým je iná kultúra zborovne. „Ak je zborovňa čisto ženská, ten jeden školník či telocvikár je tam zjav. Na našej škole spolu hráme futbal, bicyklujeme sa, robíme ťažké manuálne práce, zakladáme školskú kapelu – jednoducho máme aktivity, ktoré sú prirodzene zaujímavé. Na tímbildingoch nie je len káva, ale aj pivo – také neopísateľné normálnosti, ktoré sa však tak trochu môžu v škole s väčšinou žien vytratiť,“ vysvetľuje Székely, že aj toto nastavenie môže prilákať ďalších učiteľov. Už na pohovore aj v komunikácii uchádzači stretnú nielen ženy, ale aj mužov. „A myslím, že muži prirodzene oslovujú ďalších mužov,“ uzatvára.

Hľadá sa dobrý učiteľ

V aktuálnom školskom roku tvoria ženy na slovenských základných školách 87 percent všetkých pedagógov. Prirodzene, v škôlkach a na prvom stupni je mužov najmenej. Na gymnáziách tvoria ženy tri štvrtiny učiteľského zboru, na stredných odborných školách majú 73 percent učiteliek. Výrazne viac učiteľov mužov oproti priemeru je jedine na súkromných gymnáziách, kde tvoria tretinu.

Získať kvalitného pedagóga je dnes veľká výzva bez ohľadu na to, či ide o ženu alebo muža. Aj tí najlepší sú v školách neraz napriek systému, nie s jeho podporou. Muži, ktorí sú väčšinou živiteľmi rodín, si cestu do školstva nájdu v podstatne menej prípadoch. Kvalitní pedagógovia by pritom prefeminizovanému školstvu prospeli na všetkých stupňoch vzdelávania v mnohých ohľadoch.