Rezort životného prostredia sa nomináciou Rudolfa Huliaka, ale aj vymenovaním Tomáša Tarabu za ministra stal ostro sledovaným. V programovom vyhlásením vlády (PVV) sa objavili viaceré body, o ktorých už Taraba verejne hovoril.
Zároveň sa do veľkej miery program vlády v tomto rezorte prelína so zámermi na ministerstve pôdohospodárstva. To, že sa tieto dva rezorty chystajú na užšiu spoluprácu, naznačila už minulotýždňová spoločná tlačovka Tomáša Tarabu (nominant SNS) a Richarda Takáča (Smer-SSD).
Čo teda plánuje štvrtá vláda Roberta Fica urobiť na životnom prostredí a pôdohospodárstve.
Napriek tomu, že text je koncipovaný pomerne všeobecne a vágne, niektoré zámery sú zjavné na prvý pohľad.
Ak pred týždňom Tomáš Taraba hovoril o redefinícii národných parkov, môžeme to čítať aj vo vládnom programe:
„Vláda sa zaväzuje pri zonácii národných parkov postupovať spôsobom aplikovaným v krajinách Európskej únie a uznáva princíp, že obmedzovanie vlastníckych práv môže byť realizované iba za primeranú náhradu a kompenzáciu škôd. Vláda uznáva míľniky Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a reformu národných parkov a zonácií predstaví tak, aby tieto míľniky boli naplnené a neprišlo k ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov.“

Minister životného prostredia chce uplatniť kritériá, ktoré slovenské národné parky v súčasnosti nespĺňajú.
Ani tu však nespomína konkrétne medzinárodné kritériá, ktorými sa chce riadiť. Je však pravdepodobné, že pôjde o kritériá Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (IUCN), ktorá definuje, že národný park je územím, ktorého aspoň 50 percent tvorí oblasť významne nezasiahnutá ľudskou činnosťou.
Slovenské národné parky dnes túto definíciu nespĺňajú. O tom, či to bude vláda riešiť znižovaním výmery národných parkov, ich prípadnou zmenou na tzv. prírodné parky alebo zmenou v rozsahu už schválených bezzásahových zón, konkrétnejšiu zmienku v PVV nenájdeme. Samotnú zonáciu však podporuje, no za podmienky širokého dialógu predovšetkým s tými, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Teda majiteľmi pozemkov, ktoré majú mať status prísnej ochrany, ale aj so samosprávami, ktoré sprísňovaním ochrany prichádzajú o príjmy z dane z nehnuteľností.
Vláda sa prihlásila aj k ďalšej už široko medializovanej téme. Chce „uplatňovať princíp nulovej tolerancie výskytu medveďa hnedého a vlka dravého v blízkosti intravilánov miest a obcí a bude vydávať pre zásahové tímy včasné povolenia na ich reguláciu“.
Práve medveď bol počas leta nielen mediálnou či politickou, ale aj reálnou témou, ktorá trápila ľudí. Prirodzene, najmä v oblastiach jeho hojného výskytu. Okrem mnohých pozorovaní pribudlo oproti minulým rokom aj fyzických stretov, našťastie v tejto sezóne bez obetí na životoch. Vtedajšie vedenie ministerstva životného prostredia čelilo kritike aj z radov zásahového tímu, že povolenia na elimináciu problémových jedincov vydáva zdĺhavým administratívnym procesom, a kým sa povolenie k zásahovému tímu dostalo, medveď bol už dávno preč.
K upokojeniu atmosféry neprispelo ani zverejnenie štúdie o veľkosti populácie. Podľa oponentského posudku mala totiž viacero metodologických nedostatkov a veľkosť populácie oproti skutočnosti podhodnotila. Hoci teda na veľkosti populácie neexistuje odborná zhoda, výskyt problémových jedincov, ktoré stratili plachosť, je neodškriepiteľným faktom a vyžaduje reálne riešenie.

Oponentský posudok bol k aktuálnej analýze stavu medvedej populácie kritický. Porovnali sme ju aj so zisteniami podobného genetického monitoringu spred desiatich rokov.
Na základe zreálnenia počtu medveďov chce vláda viesť dialóg s Európskou komisiou o prehodnotení štatútu ich ochrany.
Téma vlka zas rezonuje v ostatných dňoch, keď ministerstvo pôdohospodárstva vydalo povolenie na odstrel 60 vlkov, avšak s tým, že na realizáciu odstrelu je nutná zmena príslušnej vyhlášky ministerstva životného prostredia. Tomáš Taraba už avizoval, že k zmene pristúpi.
Ďalším z akútnych problémov, ktoré si takto Ficova vláda v PVV zadefinovala, je potreba urýchlenej opravy turbín na vodnej elektrárni Gabčíkovo. Aj táto téma už verejne odznela pri vizitácii Roberta Fica na ministerstve životného prostredia.
Tu však treba doplniť, že kritika, ktorá zaznela z úst Tomáša Tarabu, sa netýka len postupu Jána Budaja ako jeho predchodcu. Štát totiž prevzal plnú kontrolu nad Gabčíkovom v marci 2015, teda v čase, keď Smer vládol sám, a následne v rokoch 2016 až 2020 opäť zostavoval vládu, hoci rezort životného prostredia v nej kontrolovala strana Most-Híd a jej nominant László Sólymos.
Vláda medzi priority v envirorezorte kladie aj vyčlenenie väčšieho objemu peňazí na riešenie environmentálnych záťaží. Prístup k nim v minulom období považuje za zlyhanie, takisto chce prepracovať zákon o environmentálnych záťažiach, ktorý momentálne posudzuje Ústavný súd.
Prehodnotiť chce aj záväzky a časové horizonty prijímania environmentálnych opatrení (nekonkretizuje ktorých) stanovených predchádzajúcimi vládami, zreálniť ich a posúdiť, či je na ne dosť peňazí.
Téma, ktorá unikla väčšej pozornosti, no PVV ju takisto uvádza medzi krátkodobými prioritami, je spracovanie odpadu. Konkrétne aplikácia smernice EÚ o zákaze skládkovania nespracovaného komunálneho odpadu, na čo dnes samosprávy nemajú dostatočné kapacity ani financie. Aj preto si vláda medzi strednodobé priority dala rozšírenie infraštruktúry spaľovní, čo by malo viesť nielen k eliminácii skládkového odpadu, ale aj jeho energetickému využitiu.
Rovnako ako pri národných parkoch, aj tu vláda sľubuje koordináciu so samosprávami. Tie by takisto podľa PVV mali profitovať z vyššej alokácie peňazí na budovanie vodovodov a kanalizácií. Na tieto projekty totiž išiel doteraz z Environmentálneho fondu len zlomok peňazí. Ide takisto o tému, ktorú už Tomáš Taraba verejne komunikoval.

Environmentálny fond má na účte viac ako jednu miliardu eur, na vodovody a kanalizácie dal v roku 2021 necelých 17 miliónov, na riešenie environmentálnych záťaží nulu.
Samosprávy by podľa PVV mali dostať peniaze aj na inštaláciu úspornejších verejných LED osvetlení.
Podobne sme z ministrových doterajších výstupov mohli identifikovať ďalší zámer, ktorý sa pretavil do PVV. Tomáš Taraba sa v predchádzajúcich dňoch stretol s vedením hlinikárne Slovalco v Žiari nad Hronom. Tá patrí medzi najväčších odberateľov elektriny na Slovensku a pri rekordných cenách vlani prerušila výrobu. Do celého segmentu priemyslu chce vláda smerovať viac z Environmentálneho fondu aj z Modernizačného fondu, keďže ako sa uvádza v PVV, „vláda kladie dôraz na zelenú transformáciu slovenského hospodárstva“.

Hlinikáreň oznámila koniec výroby a prepúšťanie, podobné kroky plánujú aj ďalšie podniky.
Prekvapením vo vládnom programe nie je ani snaha zmeniť fungovanie systému zálohovania plastových fliaš. Ten síce nová vláda ocenila, no so zámerom posilniť v ňom úlohu štátu.
Vláda nepopiera problémy, ktoré spôsobujú klimatické zmeny, a plne sa prihlásila k medzinárodným záväzkom Slovenska, menovite k Parížskej klimatickej dohode, „a zaväzuje sa viesť aktívny medzinárodný dialóg v záujme efektívneho napĺňania jej cieľov tak, aby ekonomické náklady súvisiace s nízkouhlíkovou transformáciou niesli rovnomerne všetky krajiny na svete podľa svojej ekonomickej sily a miery, akou sa podieľajú na globálnom znečisťovaní s následkom globálneho otepľovania. Za účelom plnenia cieľov transformácie je vláda pripravená prijať nový zákon o klimatickej zmene a nízkouhlíkovej transformácii“.
V tejto súvislosti treba spomenúť, že hoci mimo kapitoly životného prostredia – v kapitole ekonomickej politiky – sa v PVV nachádza aj zmienka o tom, že náklady spojené s environmentálnymi opatreniami chce vláda preniesť aj na obyvateľstvo: „Majúc na zreteli udržateľnosť životného prostredia, vláda zvýši význam environmentálneho zdaňovania.“
Základnú paradigmu v envirorezorte, ktorú chce táto vláda uplatňovať, možno nájsť v odseku, ktorý hovorí o prehodnotení prijatých opatrení vychádzajúcich z nariadení Európskej únie, ktoré by mohli znižovať konkurencieschopnosť Slovenska:
„Vláda nepovažuje človeka za hrozbu pre životné prostredie, ale za jeho integrálnu súčasť. Človek má právo na osobnostný, sociálny a ekonomický rozvoj, ktorý nebude obmedzovaný vyššou mierou regulácií a obmedzení, ako je definovaný smernicami Európskej únie.“
Časť programu enviropolitiky sa venuje aj ekonomickým otázkam. Napríklad stavebné konanie chce zjednotiť tak, aby v prípade kladného povolenia a územného rozhodnutia už pri výstavbe infraštruktúry investície nekomplikovalo duplicitné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA. To má byť súčasťou samotného stavebného konania.
Vzťah k ekonomike sa prejavuje aj deklarovanou užšou spoluprácou s rezortom pôdohospodárstva. Práve hospodárenie v lesoch a poľnohospodárstvo považuje popri odstraňovaní investičného dlhu v oblasti vodohospodárskej výstavby a opatreniach na zadržiavanie vody v krajine za základný pilier zlepšovania kvality životného prostredia.
Zriadiť chce medzisektorovú platformu LES – ŠPORT – REKREÁCIA – ZDRAVIE.
Konkrétne opatrenie, ktoré PVV pri spolupráci oboch rezortov spomína, je napríklad uľahčenie likvidácie náletových drevín na poľnohospodárskych pozemkoch, či už na poliach, alebo vo vinohradoch.
K vzájomnej spolupráci sa hlási aj ministerstvo pôdohospodárstva:
„Dôsledná medzirezortná spolupráca pri tvorbe a realizácii štátnej lesníckej politiky preferujúcej postupy prírode blízkeho obhospodarovania lesov a politiky v oblasti ochrany prírody a krajiny zabezpečujúca elimináciu negatívnych dopadov na slovenský vidiek,“ uvádza sa v PVV.
Explicitne pomenúva aj oblasti, ktoré súvisia s pôsobnosťou ministerstva životného prostredia
„Vláda bude venovať zvýšenú pozornosť lesnému hospodárstvu, poľovníctvu a problematike spracovania dreva, nakoľko ich považuje za integrálnu a významnú súčasť vidieckeho spôsobu života a významných tvorcov zamestnanosti v regiónoch.
Na tento účel vypracuje takú politiku ťažby a konečného spracovania dreva, ktorá zabráni neprimeranému vývozu nespracovanej drevnej hmoty do zahraničia, čím vytvorí lepšiu východiskovú situáciu pre slovenský drevospracujúci priemysel.
Vláda si tiež uvedomuje neustále narastajúci význam lesníctva pre plnenie širokej škály ekosystémových služieb pre najširšiu verejnosť s prihliadnutím na nutnosť prispôsobenia hospodárenia v lesoch klimatickej zmene ako kľúčového nástroja zmierňovania jej nepriaznivých dôsledkov.“

V agrorezorte bude mať Smer príležitosť ukázať, či slová o suverénnej politike Slovenska v EÚ premení na skutky.
Rezort pod vedením Richarda Takáča označuje pôdu za neobnoviteľný prírodný zdroj a zaväzuje sa prijať také opatrenia, ktoré ju budú nielen chrániť pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, ale zabezpečia aj to, aby sa k pôde dostal každý, kto chce na nej poľnohospodársky pôsobiť.
Okrem toho chce pri obchodovaní s pôdou zakotviť predkupné právo pre štát či samosprávy, čím sa má zjednodušiť investičný proces budovania infraštruktúry.
Prehodnotiť chce fungovanie Slovenského pozemkového fondu. Konkrétne opatrenia neopisuje, len vo všeobecnosti hovorí o stransparentnení a zefektívnení jeho činnosti. Pripraviť však chce „legislatívne riešenie problematiky pozemkov nedostatočne identifikovaných a pozemkov nezistených vlastníkov ako neprekonateľnej bariéry investičného rozvoja vrátane budovania a rekonštrukcie verejnoprospešnej infraštruktúry“.
Reálny problém, na ktorý slovenskí poľnohospodári roky upozorňujú, je ich znevýhodnenie oproti konkurencii zo zahraničia. Vláda sa tohto problému chytila a v PVV sľubuje zvýšenie podpory z domácich zdrojov nad rámec dotácií zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, podobne ako je to zaužívané v iných krajinách, zvlášť u našich priamych konkurentov – v Čechách, Poľsku či Maďarsku.
K tomu má prispieť aj to, že Pôdohospodárska platobná agentúra bude efektívnejšie a rýchlejšie rozdávať nárokovateľné dotácie z európskych aj národných programov.
Vo vládnom programe sa zároveň zaväzuje pripraviť východiskový materiál na vyjednávania o Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ po roku 2027, najmä s ohľadom na prípadný vstup Ukrajiny do Únie, čo by znamenalo, že tento štát by sa stal najväčším prijímateľom agrodotácií v EÚ.
Dotačná politika sa má dotýkať aj ďalších oblastí v pôsobnosti agrorezortu. Vláda chce odstraňovať investičný dlh v potravinárskom priemysle, investovať do závlahových systémov, podporovať lokálny predaj z dvora či podporovať export potravín.
Tak ako mnohé vlády doteraz sľubuje aj efektívnejší systém odškodňovania poľnohospodárov vrátane škôd spôsobených voľne žijúcimi a chránenými živočíchmi.
A nezabúda ani na obchodné reťazce. Nehovorí síce nič konkrétne, no sľubuje „trvalé popieranie nekalých obchodných praktík v obchode s potravinami a ďalšie zdokonaľovania jeho nástrojov“.
Všetky vyššie spomenuté opatrenia súvisiace s poľnohospodárstvom a potravinárstvom deklarujú snahu dospieť k vyššiemu pomeru domácich, cenovo dostupných potravín.
Rezort pôdohospodárstva však sprevádza biľag dôkladne opísaný vo vyšetrovaní kauzy Dobytkár, kde polícia zdokumentovala korupčnú schému, cez ktorú pretieklo minimálne 10 miliónov eur. Tá fungovala prinajmenšom v období rokov 2016 – 2020, keď ministerstvo viedla nominantka SNS Gabriela Matečná. Ak chceli poľnohospodári získať nárokovateľnú dotáciu, museli časť sumy „uliať“ tzv. sprostredkovateľom. Súdne konania v tejto kauze však zatiaľ nie sú ukončené.