Správa o stave životného prostredia Ak by sme lepšie využívali envirofond, žili by sme v čistejšej krajine

Ministerstvo životného prostredia so značným oneskorením zverejnilo Správu o stave životného prostredia za rok 2021. Na začiatku februára 2023. Hoci tento rezort s obľubou zadáva a navrhuje rôzne povinnosti iným inštitúciám, firmám aj jednotlivcom, k vlastným povinnostiam pristupuje benevolentne. Správa totiž mala byť podľa zákona zverejnená a verejne prístupná už 15. decembra.

Ale poďme k obsahu. Správa sa prierezovo venuje všetkým aspektom spojeným so životným prostredím: od kvality ovzdušia, vôd, pôdy, lesov a krajiny cez odpady, environmentálne záťaže až po protipovodňové opatrenia a prevenciu a riešenie následkov sucha či energetiku a emisie skleníkových plynov.

Na krátkej ploche nie je možné prebrať všetky tieto oblasti, zameriame sa preto na ochranu vôd a záležitosti s tým spojené, riešenie environmentálnych záťaží, ale aj využívanie peňazí z Environmentálneho fondu.

Vodovody a kanalizácie

Venujme sa najprv vodovodom a kanalizáciám ako dennej a nevyhnutnej potrebe človeka. Ministerstvo vývoj v zásobovaní pitnou vodou hodnotí pozitívne, keďže v roku 2021 bolo na verejný vodovod napojených 90,15 percenta obyvateľov Slovenska.

„V roku 2021 bolo 2 443 samostatných obcí, ktoré boli zásobované vodou z verejných vodovodov, a ich podiel z celkového počtu obcí tvoril 84,53 percenta. Množstvo vyrobenej pitnej vody v roku 2021 dosiahlo hodnotu 296 miliónov m³, čo oproti roku 2020 predstavuje nárast o 4 milióny m³,“ píše ministerstvo.

V prípade napojenia na verejnú kanalizáciu uvádza, že počet obyvateľov bývajúcich v domoch s týmto napojením v roku 2021 dosiahol počet 3 848 272, čo predstavuje 70,62 percenta z celkového počtu obyvateľov. Vybudovanú verejnú kanalizáciu malo 1 155 obcí (39,97 percenta z celkového počtu obcí SR).

„Jedným z cieľov Envirostratégie 2030 je zvýšiť podiel čistenia odpadových vôd a dosiahnuť v aglomeráciách s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi 100-percentný podiel odvádzania a čistenia odpadových vôd. Pre aglomerácie s menej ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi je cieľom 50-percentný podiel odvádzania a čistenia odpadových vôd.“

Do roku 2030 by mali byť na verejnú kanalizáciu napojené všetky obce nad 2 000 obyvateľov.Zdieľať

Ak hovoríme o Správe o stave životného prostredia za rok 2021 a aby sme porovnávali vzájomne relevantné údaje, spárujme si túto správu s Výročnou správou o činnosti Environmentálneho fondu za rok 2021.

Hoci teda správa ministerstva uvádza len percentuálne vyjadrenie pripojenosti obyvateľstva na verejné vodovody a kanalizácie, v správe envirofondu nájdeme aj kvantitatívne vyjadrenie vybudovanej infraštruktúry.

„Prostredníctvom podpory formou dotácie a spolufinancovania zo strany príjemcov dotácie sa vybudovalo a súčasne je v príprave realizácie výstavby približne 16,47 km kanalizačnej siete a 35,95 km vodovodnej siete. V 36 žiadostiach bola poskytnutá podpora na budovanie, rozšírenie, intenzifikáciu alebo rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd. Ďalej bolo podporených 39 projektov na rozšírenie verejného vodovodu, jeho dobudovania alebo predĺženia, či budovania vodovodných prípojok,“ píše Environmentálny fond.

Na tento účel, teda program Ochrany a využívania vôd, išlo z envirofondu v roku 2021 necelých 16,8 milióna eur.

Environmentálne záťaže

Odstraňovanie environmentálnych záťaží má podľa zverejnenej správy nepriaznivý vývoj. Ministerstvo píše:

„V roku 2021 pokračovali práce na prieskume lokalít pravdepodobných environmentálnych záťaží. Lokality, na ktorých bolo zdokumentované znečistenie, boli preradené medzi environmentálne záťaže. Ich počet stúpol oproti roku 2020 o 21. Evidovaných bolo 331 potvrdených environmentálnych záťaží, z toho 148 s vysokou prioritou riešenia. Z nich na 34 lokalitách prebiehala v roku 2021 sanácia.“

Pri napĺňaní cieľa do roku 2030 však rezort konštatuje, že riešenie environmentálnych záťaží je ohrozené pre zložitosť procesu, ako aj obmedzené finančné zdroje.

Koľko peňazí teda na ich odstraňovanie reálne išlo?

Podľa Správy o plnení Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží za roky 2016 – 2021 sa na odstraňovanie environmentálnych záťaží v tomto období vyčlenilo takmer 130,5 milióna eur.

Zdroj: Správa o plnení Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží za roky 2016 – 2021

Z eurofondov pri štátnej spoluúčasti 15 percent išlo vyše 121 miliónov eur, zo štátneho rozpočtu na samostatné projekty takmer 7 miliónov eur. No a z Environmentálneho fondu necelých 2,2 milióna eur. Pritom všetky projekty podporené envirofondom sú evidované ešte v rokoch 2016 a 2017.

Uvedených vyše 130 miliónov eur je podľa správy o plnení približne 50 percent z pôvodne odhadovaných nákladov. „Reálne sa však vyčerpalo iba 50 054 350,- eur, čo je iba 38 %,“ konštatuje samo ministerstvo.

Ak teda rezort argumentuje nedostatkom finančných prostriedkov na účinnejšie odstraňovanie envirozáťaží, malo by sa pozrieť nielen na to, ako sa reálne peniaze čerpajú, ale aj na to, prečo práve envirofond dáva na tento účel tak málo peňazí.

Ministerstvo by sa malo pozrieť nielen na to, ako sa reálne peniaze čerpajú, ale aj na to, prečo práve miliardový envirofond dáva na odstraňovanie envirozáťaží tak málo peňazí.Zdieľať

Odstraňovanie envirozáťaží je pritom aj podľa príslušného zákona (§ 4, ods. 1, písmeno d) jedným z možných cieľov, kam môže fond peniaze posielať.

Navyše, v ostatných dňoch čelil minister Ján Budaj kritike za to, že nedostatočne, resp. vôbec nepohol so sanáciou územia bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova v Bratislave. Ak si odmyslíme politicky motivovanú kritiku od jeho predchodcu Lászlóa Sólymosa, keďže so začiatkom sanácie sa počítalo ešte v roku 2018 za jeho pôsobenia, na konci januára podalo sťažnosť na postup ministerstva aj občianske združenie Za našu vodu.

Občianske združenie tvrdí, že ministerstvo nekonalo a neodkúpilo včas pozemky, na ktorých sa má sanácia vykonať, pričom Mestská časť Ružinov vydala povolenie na sanáciu ešte v roku 2020 a jeho platnosť vyprší tento rok v máji. Eurofondy vo výške 30 miliónov eur na tento účel tak podľa OZ Za našu vodu nebude možné vyčerpať.

Hospodárenie Environmentálneho fondu

Na svojom účte v Štátnej pokladnici mal ku koncu roka 2021 Environmentálny fond viac ako 1 miliardu 256 miliónov eur.

Skutočné príjmy v roku 2021 boli na úrovni takmer 339 miliónov eur, čo bolo o viac ako 100 miliónov eur viac ako príjmy naplánované vo schválenom rozpočte.

Príjmami envirofondu sú rôzne administratívne poplatky a pokuty za porušenie zákonov, ktoré upravujú problematiku životného prostredia. Najväčšou položkou spomedzi príjmov sú však tržby za predaj emisných povoleniek. Tie boli v roku 2021 vo výške takmer 276 miliónov eur (zhruba o 110 miliónov viac ako pôvodný plán).

Lákavé sumy, ktoré na prvý pohľad ukazujú, že finančnú saturáciu ochrany životného prostredia má Slovensko zvládnutú.

Na svojej webovej stránke Environmentálny fond uvádza, že ročne podporuje projekty na ochranu životného prostredia v sume cca 100 miliónov eur. Každoročne podporí viac ako 1 000 projektov z vyše 2 600 podaných žiadostí.

Tieto čísla vyzerajú impozantne, znamená to však, že úspešných je necelých 40 percent žiadostí a na jeden projekt ide v priemere okolo 100-tisíc eur (existujú, samozrejme, finančne náročnejšie projekty aj také, ktoré si vystačia s menšou sumou).

Výhovorky na nedostatok peňazí zo strany ministerstva životného prostredia neobstoja.Zdieľať

Keď sa však pozrieme na reálne výdavky, tak ako ich uvádza Výročná správa Environmentálneho fondu 2021, optimizmus, ktorý dávajú tušiť dostupné zdroje, je razom preč.

Envirofond si na rok 2021 naplánoval výdavky v celkovej výške 99 miliónov eur. Skutočné výdavky však boli nižšie, 83,5 milióna eur. Všetky peniaze išli formou dotácií, úver v tomto roku neposkytol envirofond žiadny.

Najvyšší podiel získali samosprávy vo výške necelých 39 miliónov eur „prevažne na budovanie kanalizácií a vodovodov a realizáciu opatrení na zvyšovanie energetickej účinnosti verejných budov“.

No a ako bol využitý príjem z predaja emisií? Necelých 16 miliónov dostali samosprávy na budovanie vodovodov a kanalizácií, 17 miliónov na zatepľovanie verejných budov a iba 11 miliónov išlo na kompenzácie pre priemyselné podniky. Teda pre tých, ktorí svojimi peniazmi za emisné povolenky rozpočet fondu napĺňajú a ktorí udržiavajú v chode slovenské hospodárstvo.

Zdroj: Výročná správa o činnosti Environmentálneho fondu za rok 2021

Povedať, že by sa neurobilo nič, by bola nepravda. No pri zdrojoch, ktoré máme v Environmentálnom fonde k dispozícii, sa toho dalo urobiť omnoho viac.

Jedna vec je, že si ministerstvo financií cez Štátnu pokladnicu stráži peniaze v envirofonde ako zlaté prasiatko, cez ktoré prikrášľuje štatistiky o stave verejných financií. No na druhej strane, aj podľa vyššie citovaného zákona o Environmentálnom fonde, je ministerstvo životného prostredia jeho správcom. A to sa týka nielen jeho administratívneho fungovania, ale aj majetku.

Výhovorky na nedostatok peňazí zo strany tohto ministerstva tak neobstoja.

Pikoška na záver

Na úvod správy ministerstvo sumarizuje stav a pokrok v jednotlivých oblastiach, kde hodnotí zmenu od roku 2005, poslednú medziročnú zmenu a stav k roku 2021. Tieto označuje troma druhmi emotikonov. Usmievavá tvárička znamená pozitívny pokrok, zamračená negatívny a tretia, ambivalentná, ani taký, ani taký.

V prípade hodnotenia daňového zaťaženia tzv. environmentálnymi daňami sa ministerská tvárička usmieva pri konštatovaní, že „od roku 2005 došlo k nárastu celkového finančného objemu daní s environmentálnym aspektom o 152,1 %“. A takisto, že „medziročne došlo k nárastu celkového finančného objemu daní s environmentálnym aspektom o 8,7 %“.

Ambivalentne je hodnotené to, že „výška environmentálnych daní v prepočte ako podiel na HDP dosiahla v roku 2021 2,41 %. Prognóza plnenia cieľov ES 2030 Envirostratégia 2030 explicitne nedefinuje ciele pre tento indikátor. Uvádza však možnosť rozširovania environmentálnych daní v jednotlivých oblastiach. Na ich základe budú vybrané opatrenia uplatnené tak, aby sa ich celkový podiel zvýšil. Envirostratégia 2030 tiež odporúča zvážiť zavedenie fiškálne neutrálnej environmentálnej daňovej reformy vrátane celkovej daňovoodvodovej reformy. Daňová záťaž má byť presunutá na environmentálne škodlivé činnosti“.

To v preklade znamená, že dane budú rásť. Hovorí totiž o tom, že cieľom je zvýšenie podielu environmentálnych daní. Fiškálne neutrálna environmentálna daňová reforma sa iba „odporúča zvážiť“.

Cieľom ministerstva je zvýšenie podielu environmentálnych daní. Fiškálne neutrálna environmentálna daňová reforma sa iba „odporúča zvážiť“.Zdieľať

Medzi dane s tzv. environmentálnym aspektom patria dane z palív a ďalších energetických nosičov, cena emisných povoleniek, daň a poplatky za motorové vozidlá, ako aj poplatky za znečisťovanie. V tomto kontexte je zaujímavé, že dane, ktoré sú v kompetencii ministerstva financií, podľa správy stúpali, pričom napríklad poplatok za znečistenie ovzdušia, ktorý je v kompetencii ministerstva životného prostredia, v priebehu rokov klesal.

Iste, štát má legitímne právo pochádzajúce z demokratických volieb, aby si formuloval svoju politiku aj v oblasti daní. Ale pozitívne hodnotiť to, že sa výška daní zvyšuje, je už mierne perverzné a tešiť to môže naozaj len úradníka.