Minister pôdohospodárstva Richard Takáč Pred voľbami sršal nápadmi, do funkcie ide v tieni káuz Smeru z minulosti

Novým ministrom pôdohospodárstva sa s najväčšou pravdepodobnosťou už v horizonte dní stane 41-ročný podpredseda Smeru Richard Takáč. Čo od neho možno očakávať? A čo ho čaká v rezorte nielen na domácej, ale aj na európskej úrovni?

Richard Takáč síce vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, no priamo v poľnohospodárstve nikdy doteraz nepôsobil. Už krátko po skončení štúdia sa začal angažovať v politike. Najprv na komunálnej úrovni v rodnej Prievidzi, neskôr, keď spolu s Petrom Pellegrinim opustilo Smer viacero dlhoročných kádrov, vyšvihol sa aj po straníckej linke. Podpredsedom Smeru sa stal v lete 2020.

Napriek tomu, že prichádza bez praktických skúseností, z pozície opozičného poslanca sa rezortu pôdohospodárstva chopil naplno, prostredie si politicky „obšliapal“ a využil nielen každú politickú chybu ministrov vlád po roku 2020, ale aj globálne udalosti, ktoré mali vplyv napríklad na ceny potravín. Postupne sa v Smere vypracoval do pozície akéhosi tieňového ministra pôdohospodárstva (hoci u nás tento inštitút používajú strany len minimálne).

S rezortom má však predsa len politickú skúsenosť. Za prvej vlády Smeru v rokoch 2006 až 2010 viedol regionálnu pobočku Slovenského pozemkového fondu v Prievidzi.

Dotácie

Hoci niektoré iné avizované mená z budúcej vládnej zostavy vzbudili v niektorých kruhoch verejný nesúhlas, ba až odpor, v prípade Richarda Takáča sa tak nestalo. Ide pritom o rezort plný rôznorodých a často protichodných záujmov.

Jednotlivé skupiny zároveň vedia svoju nespokojnosť prejaviť aj veľmi hlasno a vedia lobovať otvorene aj zákulisne. Z tohto rôznorodého prostredia sa však zväčša ozýva konštatovanie, že z existujúcich reálnych možností potenciálnych ministrov je Takáč v podstate dobrou správou.

Ak hovoríme o rôznych záujmoch, úlohou ministra pôdohospodárstva akejkoľvek vlády je v podstate nájsť rovnováhu medzi uspokojovaním požiadaviek jednotlivých skupín vzhľadom na existujúce finančné limity.

V prípade poľnohospodárov sa často skloňuje záujmový konflikt medzi veľkými pestovateľmi a malými farmármi. Hoci je dotačná politika do veľkej miery závislá od zdrojov Európskej únie, rozdielové pozície medzi jednotlivými krajinami určuje domáca podpora, teda peniaze prúdiace z národných rozpočtov.

Takáč už v predvolebných debatách hovoril o tom, že slovenskí poľnohospodári musia dostávať viac práve zo slovenského štátneho rozpočtu.Zdieľať

Smer – aj samotný Richard Takáč – už v predvolebných debatách hovoril o tom, že slovenskí poľnohospodári musia dostávať viac práve zo slovenského štátneho rozpočtu. To však v súčasnej situácii znamená, že ak chce Smer prekonať podporu rozdanú napríklad v roku 2022, bude musieť ísť nad sto miliónov eur ročne.

Pritom za predchádzajúcich vlád Smeru štátna podpora dosahovala len zlomok tejto sumy, najmenej to bolo za ministra Ľubomíra Jahnátka v rokoch 2015 a 2016 – necelých jeden a pol milióna eur.

Aj dotácie, aj štátnu podporu však treba rozdeliť tak, aby uspokojila rôzne skupiny. A je to minister, kto musí rozhodnúť, či má primárne smerovať k veľkoplošným pestovateľom pšenice či repky, k tým menším, ktorí pestujú povedzme ovocie a zeleninu, alebo k chovateľom ošípaných, hovädzieho dobytka či oviec.

Takáč pred voľbami sľuboval vytvorenie katalógu potravín, na ktoré sa zameria poľnohospodárska politika, konkrétne ovocie, zelenina, mlieko, hovädzie mäso, bravčovina a pekárenské výrobky.

Závisí od politickej sily konkrétneho ministra, či si túto podporu dokáže vylobovať pri zostavovaní štátneho rozpočtu medzi svojimi straníckymi kolegami a koaličnými partnermi z iných ministerstiev. Príkladom nech je Ján Mičovský, ktorý v súboji o európske peniaze z plánu obnovy (ktoré sú, samozrejme, sčasti pôžičkou) na celej čiare prehral s Jánom Budajom z ministerstva životného prostredia.

S poľnohospodárskymi dotáciami a Smerom je však spojený aj biľag ich zneužívania, detailne opísaný vo vyšetrovacom spise kauzy Dobytkár. Kauza je síce spojená primárne s SNS, keďže ministerstvo pôdohospodárstva viedla v tom čase Gabriela Matečná, no je naviazaná aj na Norberta Bödöra, nitrianskeho podnikateľa, ktorý má k špičkám Smeru veľmi blízko.

Hoci Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá dotácie rozdeľuje, zaviedla v ostatnom období viacero opatrení, ktoré majú brániť zneužívaniu dotácií, nikde nie je napísané, že sa nedajú zmeniť alebo obísť.Zdieľať

Hoci Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá dotácie priamo rozdeľuje, zaviedla v ostatnom období viacero opatrení, ktoré majú brániť zneužívaniu dotácií, nikde nie je napísané, že sa nedajú zmeniť alebo obísť.

Bez toho, aby sme voči Richardovi Takáčovi uplatňovali prezumpciu viny, bude musieť byť jeho pôsobenie pod prísnou verejnou kontrolou a tak ako za Gabriely Matečnej sa v prípade zneužívania bude musieť prejaviť aj občianska statočnosť poškodených farmárov.

Chovatelia a poľovníci

Rozsahom menší, no dôležitý spor prebieha aj medzi poľovníkmi a lesníkmi na jednej strane a chovateľmi na strane druhej. Existuje tu jednak trvalá úloha poľovníkov brániť šíreniu afrického moru ošípaných efektívnym odlovom diviakov, na ktorej musí ministerstvo trvať a tlačiť na poľovnícke združenia. Na druhej strane sú tu pestovatelia a chovatelia, ktorým spôsobuje škody aj divá zver. Nielen tá „voľne“ lovná – vysoká či spomenuté diviaky –, ale aj prísne chránená – medvede a vlky.

Títo farmári potrebujú buď primerané kompenzácie, alebo dostatočnú podporu na to, aby si mohli zabezpečiť kvalitné zariadenia, ktorými svoje polia a stáda fyzicky ochránia. V tomto je ministerstvo pôdohospodárstva omnoho dôležitejšou inštitúciou, ktorá prispieva k ochrane životného prostredia a biodiverzity, pretože napríklad zachovaním pasenia oviec či dobytka sa udržiavajú aj biotopy horských lúk s jedinečnou faunou a flórou.

Ako zlacniť potraviny Zo dňa na deň to nejde, cestou je dlhodobá pomoc domácej produkcii

Erik Potocký

Stropovanie cien či marží môže fungovať pár týždňov, možno mesiacov. Rýchle riešenia môžu byť lákadlom pred voľbami, v praxi však veľa nevyriešia.

Potravinári

Veľkou témou, na ktorej Richard Takáč pred voľbami politicky vyrástol, sú ceny potravín. Hoci sa odvíjajú najmä od globálnych udalostí, na ktoré má slovenská vláda len minimálny dosah, drahé nákupy idú politicky na vrub vždy aktuálnej moci a pre opozičného politika je to vždy jedna z najlepších tém.

Hoci sa v takýchto prípadoch éter hemží rôznymi návrhmi od znižovania DPH až po prísnu kontrolu či trestanie obchodníkov, v praxi majú takéto opatrenia nanajvýš krátkodobý efekt, najmä ak je pôvod zdražovania mimo dosahu vnútroštátnych inštitúcií.

Dlhodobo lacnejšie a kvalitnejšie domáce potraviny vznikajú najmä cielenou podporou domáceho sektora. To súvisí nielen s vyššie spomenutými dotáciami pre prvovýrobu, ale aj s tým, aké možnosti majú v medzinárodnej konkurencii domáce potravinárske firmy. A tu nie je reč len o veľkých spoločnostiach, ktoré sú neraz vo vlastníctve nadnárodných firiem, ale aj o tých malých, napríklad pekároch.

Slovenský potravinársky priemysel má hlboký investičný dlh, a preto čoraz viac zaostáva za konkurenciou spoza hraníc.Zdieľať

Slovenský potravinársky priemysel má hlboký investičný dlh, a preto čoraz viac zaostáva za konkurenciou spoza hraníc.

Priamy súvis to má aj s ďalšou obľúbenou politickou témou, ktorou je potravinová sebestačnosť. V čistej forme ide o chiméru, ktorú nedokáže krajina vo veľkosti Slovenska dosiahnuť. Lepšie je preto v tejto súvislosti hovoriť o potravinovej bezpečnosti. Teda mať k dispozícii nielen dostatočné množstvo surovín na výrobu základných potravín, ale aj kapacity potravinárskeho priemyslu na ich spracovanie.

Ako veľavravný príklad nám môže slúžiť bravčové mäso. Ošípané dochované na Slovensku sa z veľkej časti vyvážajú na porážku do zahraničia, odkiaľ sa následne dováža či už balené surové mäso, alebo spracované mäsové výrobky. Práca aj zisk z pridanej hodnoty tak zostávajú za hranicami, hoci časť spotreby by sme dokázali pokryť práve týmto vyvážaným vlastným chovom.

Geneticky upravené potraviny Namieste je maximálna opatrnosť a záruky bezpečnosti

Erik Potocký

Minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš rozvíril debatu, keď na európskej úrovni verbálne podporil nové technológie.

Lesy

Veľké biznisové pokušenie tkvie aj v lesoch a obchode s drevom. Tu len pripomeňme takzvaný biomasaker, keď sa na dotovanú výrobu tepla a elektriny z biomasy využívalo vyťažené zdravé a kvalitné drevo, hoci pôvodným zámerom bolo energetické využitie odpadu, napríklad z ťažby.

Rovnako ako pri potravinách, aj tu je dôležitá spracovateľská kapacita. Ak už sa na Slovensku drevo ťaží, malo by byť jednou z hospodárskych priorít štátu, aby sa na Slovensku aj spracúvalo, povedzme na výrobu nábytku. Platí totiž rovnaký príklad ako v mäsopriemysle. Vyváža sa surové vyťažené drevo a dováža sa už spracované v podobe nábytku.

Smer má príležitosť ukázať suverénnu politiku v EÚ

Smer v kampani veľa rozprával o suverénnej politike Slovenska v rámci Európskej únie a obhajobe národno-štátnych záujmov. Skúsenosti z minulosti však ukazujú, že hoci táto téma patrí k stáliciam programu strany Roberta Fica, väčšinou išlo len o rétorické cvičenia pre domáce publikum.

Agrosektor patrí k veľkým témam európskej politiky a je predmetom mnohých výrazných regulácií a sporov, no najmä v ňom ide o veľký balík dotačných peňazí. A práve tu má Smer cez osobu Richarda Takáča možnosť dokázať, že to s tou suverénnou a emancipovanou politikou v EÚ myslí vážne.

Za pôsobenia Vlčana a Bíreša sa Slovensko dokázalo niekoľkokrát zaradiť do skupiny krajín, ktoré si uvedomili škodlivosť niektorých európskych návrhov a dokázali zostaviť takzvanú blokačnú menšinu.Zdieľať

V prípade tohto ministerstva mu pritom stačí nadviazať na svojich predchodcov – či už Jozefa Bíreša z úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, alebo aj Samuela Vlčana z vlády Eduarda Hegera.

Za ich pôsobenia sa Slovensko dokázalo niekoľkokrát zaradiť do skupiny krajín, ktoré si uvedomili problematickosť a škodlivosť niektorých návrhov Európskej komisie či Európskeho parlamentu a dokázali zostaviť takzvanú blokačnú menšinu. (Občas sme sa, pravda, dostali do divnej pozície, keď sme ako krajina zastávali v tej istej otázke protichodné stanoviská podľa toho, či sa vyjadrovalo ministerstvo pôdohospodárstva alebo ministerstvo životného prostredia.)

Richard Takáč bude mať takúto možnosť už čoskoro. Rada EÚ na úrovni agroministrov bude totiž rozhodovať o nariadení Európskej komisie, ktorého cieľom je zníženie používania pesticídov do roku 2030 o polovicu. Slovensko je aktuálne v skupine jedenástich krajín, ktoré sa snažia túto legislatívu zablokovať alebo aspoň dostať do prijateľného znenia.

A to najmä preto, že množstvo používaných pesticídov je v rôznych krajinách rôzne. Kým Slovensko používa v súčasnosti približne 1,8 kg pesticídov na hektár, napríklad Dánsko až osem kilogramov. Zníženie na polovicu by tak v tomto prípade znamenalo, že dánski poľnohospodári budú môcť na konci desaťročia stále používať viac ako dvojnásobok množstva, ktoré dnes používajú slovenskí pestovatelia.

Tým sa, samozrejme, pôdohospodárska agenda EÚ, ktorú môžeme ovplyvniť, nekončí ani nezačína. Keďže Únia dnes väčšinu svojich politík odvíja od klimatických cieľov a najmä znižovania emisií CO₂, tento základný motív neobchádza ani v pôdohospodárstve – či už na poli, v lese, na vodných tokoch, alebo v potravinárskom priemysle.

Členské štáty musia čeliť napríklad snahám obmedzovať rozsah obhospodarovanej pôdy či tlaku na znižovanie stavov dobytka, teda de facto plánovanému znižovaniu produkcie potravín.

Takáč bol v predvolebných diskusiách kritický aj k takzvaným biopásom, ktoré majú naplniť európske trendy ekologickejšieho poľnohospodárstva a v praxi znamenajú predeľovanie veľkých obhospodarovaných plôch na maximálne 50-hektárové výmery.

Ak majú takéto biopásy existovať, nesmú byť podľa neho tvorené inváznymi rastlinami, ale stromami a krami, ktoré zároveň zvýšia vodozádržnú schopnosť krajiny. Podpora ochrany vôd bola jednou z konkrétnejších vecí, ktorá sa nachádzala v predvolebnom programe Smeru.

Národná stratégia v pôdohospodárstve

Ministerstvo čaká práve v tomto funkčnom období dôležitá úloha vypracovať národnú stratégiu v pôdohospodárstve, s ktorou pôjde na vyjednávania pri schvaľovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na programové obdobie 2028 – 2035.

Ministerstvo čaká úloha vypracovať národnú stratégiu v pôdohospodárstve, s ktorou pôjde na vyjednávania pri schvaľovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na programové obdobie 2028 – 2035.Zdieľať

Tam pôjde nielen o priame dotácie pre poľnohospodárov, ale aj o vyváženie podpory pre to, aby sa nielen poľnohospodárstvo, ale aj lesníctvo a vodohospodárstvo dokázali lepšie prispôsobiť prebiehajúcim klimatickým zmenám.

Tu sa totiž dostávame práve na pôdu potravinovej bezpečnosti, ktorú zvyknú politici (nielen zo Smeru) tak často skloňovať.

Richard Takáč tak bude mať čo robiť, aby dostál svojim sľubom a sľubom svojej strany „na európskej a domácej úrovni podporovať len také ciele v environmentálnej politike, ktoré nebudú drasticky ohrozovať a obmedzovať konkurencieschopnosť európskej a slovenskej ekonomiky“.