Redefinícia národných parkov Môže Tarabov nápad ohroziť národné parky a čerpanie plánu obnovy?

Minister životného prostredia Tomáš Taraba a minister pôdohospodárstva Richard Takáč spoločne ohlásili revíziu národných parkov.

„Zhodli sme sa na potrebe redefinovania celej sústavy národných parkov na Slovensku podľa medzinárodných prísnych kritérií. Keď zistíme, či a do akej miery jednotlivé územia spĺňajú tieto kritériá – pretože to je jediný objektívny činiteľ –, podľa toho budeme následne aj redefinovať národné parky a až v sekundárnom kroku sa budeme pozerať aj na zonáciu ako takú,“ vyhlásil Tomáš Taraba v pondelok.

Richard Takáč sa oprel o to, že zonácie sa najviac dotýkajú ľudí na vidieku, ale aj samospráv a jeho záujmom je, aby ľudia mohli naďalej na svojich pozemkoch hospodáriť a produkovať kvalitné domáce slovenské potraviny.

V rozhovore pre Postoj, ktorý vyšiel v nedeľu, Taraba tvrdil, že nemá v úmysle zastaviť alebo zrušiť doteraz schválené zonácie národných parkov, pretože by to podľa neho znamenalo, že lesy by sa vrátili späť do pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. Hovoril však o ich prehodnotení, čo potvrdil aj pri spoločnom vystúpení s Richardom Takáčom. Detaily neprezradili, majú byť súčasťou programového vyhlásenia vlády.

„Po prvé, zonácia vytvára priestor, aby sme z ministerstva pôdohospodárstva dostali pod správu ministerstva životného prostredia čo najväčšie plochy lesov, čo je aj v záujme môjho vedenia rezortu. Po druhé, v ničom nechcem ohroziť schému čerpania eurofondov. Ale do tretice treba povedať, že zonácia bola prevalcovaná v rozpore so základnými princípmi fungovania politiky životného prostredia. Aj tu sa musia prijímať rozhodnutia po konzultácii s čo najväčšou časťou verejnosti. Životné prostredie patrí všetkým, nielen pár aktivistom, ktorí to zobrali bagrom.

Zonácia tak, ako je urobená, likviduje slovenský vidiek. Je spravená v príkrom rozpore, ako sa robila v iných štátoch, napríklad v Slovinsku, ktoré dáva za vzor aj pani prezidentka. Musíme to zmeniť,“ povedal pre Postoj Taraba.

Čítajte tiež

Tomáš Taraba Smejem sa, keď sa ma niektorí komentátori snažia vykresliť ako hrozbu pre Danka

Lukáš Kekelák

„Keby Andrej Danko neotvoril kandidátku, dnes nám vládne Progresívne Slovensko,“ tvrdí vicepremiér Tomáš Taraba.

Čo hovoria medzinárodné kritériá

Taraba aj Takáč sa odvolávajú na medzinárodné kritériá, ktoré určujú, ktoré územie spĺňa podmienky na to, aby mohlo byť vyhlásené za národný park. Hoci to na ich spoločnom tlačovom vyhlásení explicitne nezaznelo, zrejme ide o kritériá IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody).

Hoci sa na tieto kritériá svojho času odvolávali aj konštruktéri ostatnej reformy národných parkov, to, že sa k nim prihlásil aj minister Taraba, vyvolalo v ochranárskych kruhoch nevôľu.

Prísne vzaté, podľa kritérií IUCN totiž môže byť národným parkom len také územie, z ktorého aspoň 50 percent tvorí krajina podstatne nezasiahnutá ľudskou činnosťou. Teda, ľudovo povedané, takmer divočina.

Ak by sme vychádzali z definície Medzinárodnej únie na ochranu prírody, kritériá by nespĺňal žiaden slovenský národný park.Zdieľať

Ak by sme teda vychádzali z definície IUCN, kritériá by nespĺňal žiaden slovenský národný park. Umelé zaraďovanie oblastí, ktoré tento štatút „takmer divočiny“ nespĺňajú, môže byť síce nástrojom na ich „zdivočenie“, no to by nemalo ísť na úkor toho, že niektoré vzácne biotopy sú zároveň výsledkom ľudských zásahov, ako je napríklad kosenie či spásanie horských lúk. Bezzásahový režim by tieto činnosti vylúčil, čím by došlo k zmene charakteru územia (z lúk by sa postupne stali lesy), čo by bolo v rozpore so základným cieľom ochrany a zachovania špecifických biotopov.

Na tento problém upozornil ešte v roku 2021 fytocenológ Peter Kučera v článku pre Denník N.

Kým pre predchádzajúce vedenie ministerstva životného prostredia bola táto definícia argumentom k tomu, prečo treba v národných parkoch zonáciou zadefinovať minimálne 50 percent územia ako bezzásahové (s výhľadom na rozšírenie na 75 percent bezzásahu), v tomto prípade ochranári varujú, že rozloha slovenských národných parkov sa pod vedením Tomáša Tarabu zmenší tak, aby definícii 50 percent vyhovovala ich súčasná rozloha.

Teda že sa v praxi prestane s rozširovaním najprísnejšie chránených území, zakonzervuje sa súčasný stav, čo môže znamenať, že územia s nižším stupňom ochrany sa z rozlohy parku úplne vyradia alebo sa presunú do takzvaného ochranného pásma národného parku. To by znamenalo, že na týchto územiach by bola možná aj hospodárska činnosť – či už lesnícka, drevorubačská, alebo poľnohospodárska.

Koľko máme chráneného územia

Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les argumentuje aj plánmi EÚ mať do roku 2030 30 percent územia (súhrnne) v režime ochrany, pričom tretina z toho chráneného územia (teda 10 percent rozlohy štátov EÚ) by mala byť v najprísnejšom stupni.

Na Slovensku je to podľa posledných sumarizovaných údajov zverejnených Štátnou ochranou prírody, ktorá je zároveň správcom chránených území, k 31. decembru 2022 23,23 percenta.

„Celková výmera národnej sústavy chránených území v Slovenskej republike, klasifikovaných stupňami ochrany (2. až 5. stupeň územnej ochrany, teda veľkoplošné chránené územia a maloplošné chránené územia, ich ochranné pásma vyhlásené alebo stanovené zo zákona, ale bez ochranných pásiem jaskýň a bez obecných chránených území, ktoré stupeň ochrany nemajú) je 1 138 922 ha, čo predstavuje 23,23 % z územia Slovenska.

Je tu zohľadnený vzájomný prekryv týchto území národnej sústavy a stupeň ochrany platný podľa posledného predpisu, teda aj po prekrytí národnej sústavy s územiami európskeho významu.“

Deväť národných parkov (vrátane ochranných pásiem) tvorí 11,62 percenta rozlohy Slovenska a 14 chránených krajinných oblastí 10,66 percenta. Spolu teda 22,27 percenta.

Maloplošné chránené územia, ktorých je 1 166, tvoria (vrátane ochranných pásiem) 3,11 percenta rozlohy Slovenska.

Veľkoplošné a maloplošné územia sa čiastočne prekrývajú, preto ich súčet rozlohy nie je totožný s celkovou vyššie uvedenou rozlohou chránených území.

Táto rozloha je zároveň takmer totožná s rozlohou území zaradených v druhom až piatom stupni ochrany. Prvý stupeň je takzvaná voľná krajina, kde však platia všeobecné zásady ochrany prírody a krajiny.

V najprísnejšom, piatom stupni ochrany bolo ku koncu minulého roka 2,03 percenta rozlohy Slovenska. Táto zóna sa rozšírila vyhlásením zonácie národných parkov Slovenský kras a Veľká Fatra, ktoré v septembri a októbri tohto roka schválila vláda nariadením.

Územia európskeho významu (ÚEV) tvoria 12,77 percenta rozlohy Slovenska (podľa najnovšie schválenej aktualizácie, ktorú odsúhlasila ešte vláda Ľudovíta Ódora 18. októbra 2023).

Chránené vtáčie územia (CHVÚ) tvoria (podľa stavu k 31. 12. 2018) 26,2 percenta rozlohy Slovenska, teda viac ako 1 284 806 hektárov.

ÚEV tvoria spolu s CHVÚ 29,8 percenta rozlohy Slovenska. ÚEV sa na 89 percent prekrývajú s národnou sústavou chránených území.

Prekryv jednotlivých typov chránených území možno vidieť na nasledujúcich mapkách, kde sú postupne zobrazené veľkoplošné chránené územia (teda národné parky a chránené krajinné oblasti), maloplošné chránené územia, ÚEV a CHVÚ. Rozsah chránených území v pomere k rozlohe krajiny tak nie je možné získať mechanickým spočítaním rozlohy jednotlivých typov.

Veľkoplošné chránené územia (národné parky a chránené krajinné oblasti). Zdroj: Mapový portál KIMS Štátnej ochrany prírody SR

Maloplošné chránené územia. Zdroj: Mapový portál KIMS Štátnej ochrany prírody SR

Územia európskeho významu. Zdroj: Mapový portál KIMS Štátnej ochrany prírody SR

Chránené vtáčie územia. Zdroj: Mapový portál KIMS Štátnej ochrany prírody SR

„Okrem uvedeného sa na území Slovenskej republiky nachádzajú vyhlásené chránené územia národnej sústavy, ktoré nie sú klasifikované stupňami ochrany,“ dopĺňa Štátna ochrana prírody. Do takýchto ochranných pásiem patrí viac ako 7-tisíc jaskýň a viac ako 200 vodopádov, ktoré sú z malej časti zahrnuté v ostatných chránených územiach. Na Slovensku sa tiež nachádza aj 12 obecných chránených území, v ktorých platia podmienky ochrany stanovené obcami.

Je ohrozený plán obnovy?

Ďalšia výčitka, ktorá smeruje k plánu redefinovať sústavu národných parkov a zonáciu, sa zakladá na tom, že by tým bolo ohrozené čerpanie pôžičiek z plánu obnovy.

Tu sa predstavitelia vlády takisto snažia korigovať viaceré predvolebné vyhlásenia práve s vedomím, že by mohlo dôjsť k obmedzeniu prísunu peňazí a že z neplnenia sľubov, ktoré sme Bruseli dali my sami, by sa mohli vyvinúť aj žaloby na Súdnom dvore EÚ. Ak by takýchto sporov bolo priveľa, mohlo by to viesť ku komplexnejšiemu obmedzeniu prístupu k eurofondom.

Predstavitelia vlády sa snažia korigovať viaceré predvolebné vyhlásenia s vedomím, že by mohlo dôjsť k obmedzeniu čerpania peňazí z plánu obnovy.Zdieľať

Viac ako napĺňanie predvolebných sľubov tak v konkrétnych krokoch zaváži vidina ďalšieho prísunu európskych peňazí.

Ak však chceme zodpovedať otázku, či môže ohlásený postup Tomáša Tarabu a zámer prehodnotiť sústavu národných parkov a zonáciu ohroziť čerpanie peňazí z plánu obnovy, musíme sa pozrieť do jeho znenia, ako ho vytvorili vlády Igora Matoviča a najmä Eduarda Hegera.

V texte sa totiž nijako konkrétne nehovorí, ako má reforma národných parkov vyzerať. Vláda sa len zaviazala k tomu, že schváli novelu zákona o ochrane prírody:

„Cieľom reformy je dosiahnuť taký stav biotopov v chránených územiach, ktorý bude zaručovať ich dlhodobo sa zvyšujúci príspevok k ochrane krajiny pred zmenou klímy a ich vlastnú odolnosť pred nepriaznivými účinkami zmeny klímy.

Toto sa udeje prostredníctvom inštitucionálneho posilnenia ochrany prírody, minimalizáciou kompetenčných konfliktov v rámci chránených území, zjednodušením systému ochrany, integráciou sústav chránených území (národnej, európskej a medzinárodnej) a vytvorením podmienok pre zonáciu národných parkov.

Výsledkom bude moderný systém, v rámci ktorého bude na príslušných územiach prvotným cieľom ochrana prírody a biodiverzity, čo zabezpečí dlhodobý stabilný príspevok ekosystémov k adaptácii na zmenu klímy a k mitigácii,“ uvádza sa v pláne obnovy (súčasťou tohto záväzku je aj ochrana vodných tokov a udržateľné hospodárenie s vodou v krajine).

Spolu s reformou krajinného plánovania, ktorá však už parlamentom v stave tvrdej predvolebnej kampane v marci tohto roku neprešla, sme si ako krajina na tento segment vypýtali investície vo výške 159 miliónov eur.

Výsledok závisí od toho, či zmenu, ktorú avizuje Taraba, Európska komisia vyhodnotí ako vážny zásah do schváleného plánu alebo ju pojme ako úpravu, ktorá nezmení konečný cieľ.Zdieľať

Závisí tak od toho, či zmenu, ktorú avizuje Taraba, Európska komisia vyhodnotí ako vážny zásah do schváleného plánu alebo ju pojme ako úpravu, ktorá nezmení konečný cieľ. Takéto vyjednávanie pritom minister životného prostredia avizuje, nechce teda robiť zmeny poza chrbát komisie.

Plán obnovy zároveň priznáva, že slovenské národné parky nespĺňajú kritériá IUCN, teda prevahu území nenarušených ľudskou činnosťou. K tomu sa však má záujem dopracovať postupným zlepšovaním manažmentu. Zároveň však uvádza, že Slovensko má nadpriemerne veľkú časť svojho územia v nejakom režime ochrany:

„Slovenské národné parky, v rámci ktorých sa nachádza aj značná časť území európskeho významu a chránených vtáčích území (súčasť európskej sústavy Natura 2000), pokrývajú v porovnaní s inými krajinami EÚ nadpriemerne veľký podiel územia krajiny (29,8 % územia SR). Napriek veľkej rozlohe má manažment našich národných parkov množstvo nedostatkov, ktoré sa systémovo neriešili a sú dnes významnými požiadavkami a príležitosťami na zmenu.

Najprísnejšie chránené územia (bezzásahové územia) v súčasnom 5. stupni ochrany prírody sú silne fragmentované a celkovo ich rozloha tvorí iba 20 % súčasných deviatich národných parkov, čo môže viesť k degradácii biotopov a následnej strate biodiverzity.

Podľa Stratégie environmentálnej politiky do roku 2030 sa má výmera bezzásahových zón zvýšiť do roku 2025 na 50 % a do roku 2030 až na 75 % rozlohy národných parkov. Pri zachovaní súčasných rozlôh národných parkov by tak územia bez zásahu mohli tvoriť v maximálnom rozsahu až 5 % rozlohy Slovenska, resp. 10 % lesov na Slovensku.“

Ak sa však niečo javí ako problém, je to vyrovnanie sa so súkromnými vlastníkmi. Mnohí vlastníci totiž upozornili ešte počas tohto leta na to, že štát im za pozemky na území národných parkov ponúkol až smiešne výkupné ceny na úrovni jedného centu za štvorcový meter.

Čítajte tiež

Komentár

Zonácia národných parkov Ignorácia samosprávy a kocúrkovo s výkupom pozemkov

Erik Potocký

Sprísnením ochrany v národných parkoch prídu obce o príjmy z daní, štát však na oplátku ponúka len nenárokovateľné granty.

Plán obnovy sa odvoláva na referenčné ceny stanovené podľa štúdie „Koľko stojí divočina“, ktorú vypracoval Inštitút environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia. Na výkup pozemkov si však štát vyčlenil 68 miliónov eur. Uvedená štúdia však už pri základnom scenári nerozširovania bezzásahových zón hovorí o vyšších sumách:

„Náklady na výkup pozemkov pri nerozširovaní bezzásahových území by za predpokladov základného scenára dosiahli 73 mil. eur vrátane jednorazových poplatkov. Celková suma sa môže pohybovať od 56 po 180 mil. eur. Pri 50 % bezzásahovej zóne by náklady na výkup dosiahli približne 244 mil. eur v rozpätí od 165 po 525 mil. eur. Pri 75 % bezzásahovej zóne to je 374 mil. eur a v závislosti od predpokladov môžu byť náklady od 255 po 796 mil. eur.“

Výsledná suma bude podľa inštitútu okrem ceny veľmi závisieť od toho, či sa bezzásahová zóna vytvorí z pozemkov už patriacich štátu alebo sa budú musieť vo veľkom realizovať výkupy od neštátnych vlastníkov. Inštitút upozorňuje aj na fakt, že štátne organizácie obhospodarujú aj približne 250-tisíc hektárov lesa v súkromnom vlastníctve, ktoré sa budú musieť takisto vykupovať v prípade prihlásenia sa majiteľov.

Tu navyše treba dodať, že tieto sumy vychádzajú z prepočtov z roku 2020. Pri zohľadnení inflácie, ktorá bola odvtedy miestami až dvojciferná, by museli byť sumy omnoho vyššie.