Analýza počtu medveďov Je plná nezrovnalostí a nepresností, píšu oponenti

Spočítať do jedného počet kusov divej šelmy je prakticky nemožné. Stav populácie medveďa hnedého na Slovensku tak možno stanoviť len odhadom. Spôsobov je niekoľko, od prostého rátania spozorovaných jedincov až po sofistikované analýzy DNA.

Aj v týchto prípadoch však nasleduje štatistické spresňovanie založené na overených modeloch a vzorcoch, ktoré veľkosť populácie stanovia v určitom intervale spoľahlivosti.

Analýza o početnom stave medveďa hnedého na Slovensku, ktorú vypracovali vedci z Karlovej univerzity v Prahe a Českej zemědělskej univerzity v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR, sa ihneď po svojom zverejnení stala predmetom sporu.

Tí, ktorí chcú medvede chrániť za každú cenu, sa ňu odvolávajú ako na dôkaz toho, že medveď na Slovensku premnožený nie je. Naopak, tí, ktorí tvrdia, že medveď premnožený je, jej výsledky spochybňujú.

Človek vs. medveď Politici už sľubujú riešenia, ale čísla o počte medveďov sú podozrivo nízke

Erik Potocký

Medvede zmenili správanie a už sa človeka neboja. A to je väčší problém, ako keby boli „len“ premnožené.

Do veľkej miery je táto debata postavená na emóciách, ktoré sú vzhľadom na množiace sa strety a útoky pochopiteľné. Ak však chceme pri rozhodovaní o tom, čo ďalej s touto šelmou, postupovať racionálne, mali by sme tieto emócie eliminovať a zamerať sa predovšetkým na fakty.

K dispozícii máme oponentský posudok k tejto analýze, ktorú ešte v decembri 2022 vypracovali Peter Klinga, výskumník ochranárskej genetiky z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, a Peter Kaňuch z oddelenia evolučnej a behaviorálnej ekológie Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene.

(Celé znenie oponentského posudku je k dispozícii na konci článku.)

Žiadosť o oponentský posudok im zadala Štátna ochrana prírody v rámci štandardného postupu pri takýchto vedeckých prácach.

Dodajme, že recenzný proces samotnej analýzy bol ukončený jej zverejnením Štátnou ochranou prírody. Autori analýzy však viac-menej nijako na hlavné pripomienky z oponentského posudku nereflektovali.

Aj autori oponentského posudku v úvode píšu, že „vzhľadom na celospoločenské aspekty spojené s uvedenou problematikou a v záujme otvoreného, transparentného a reprodukovateľného vedeckého bádania prosíme, aby bol tento posudok zverejnený v plnom znení spolu s finálnou verziou výskumnej správy“.

Analýzu Karlovej univerzity porovnáme aj s predchádzajúcim genetickým sčítaním populácie medveďa hnedého na Slovensku, ktorú v rokoch 2013 a 2014 realizoval tím Technickej univerzity vo Zvolene pod vedením profesora Ladislava Pauleho.

Posudok je kritický

Oponentský posudok sa začína pomerne kritickým konštatovaním voči autorom štúdie:

„V štúdii sa nachádzajú viaceré nezrovnalosti a nepresnosti, ktoré môžu nezainteresovaného čitateľa nabádať k nadmernému zovšeobecňovaniu publikovaných výsledkov (typicky porovnávanie celkového odhadu početnosti z predchádzajúceho genetického monitoringu z rokov 2012 – 2015 s výsledkami tejto štúdie). Z výsledkov, ako sú teraz prezentované, by sa čitateľ mohol napr. jednoducho domnievať, že početnosť populácie medveďa sa medzi sledovanými obdobiami nezmenila.“

Výhrada sa týka napríklad použitej metodológie. Štúdia využíva metódu CMR (Capture Mark Recapture), jej autori však opomínajú v súčasnosti štandardnú metódu SCR (Spatial Capture Recapture), ktorá je z pohľadu oponentúry vhodnejšia, keďže lepšie analyzuje hustotu populácie a samotná analýza sa obsiahlo venuje aj priestorovým nárokom a interakciám v medvedej populácii.

Pritom podľa autorov oponentúry využitá metóda CMR si vyžaduje systematický a dlhodobý zber vzoriek.

Samotní autori štúdie pritom v zásade nemali vplyv na to, akým spôsobom, kde a v akých časových intervaloch sú vzorky zbierané. Vzorky im dodala Štátna ochrana prírody SR.

„Materiál pre štúdiu bol získaný zberom vzoriek v Západných a vo Východných Karpatoch na území Slovenskej republiky. Zber vzoriek v teréne zabezpečila Štátna ochrana prírody SR. Vzorkovanie prebehlo v miestach permanentného výskytu medveďa hnedého, tzn. v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach a na území v kompetencii daných NP a CHKO.

Zber vzoriek prebiehal od septembra 2019 do konca apríla 2021. Vo väčšine prípadov išlo o neinvazívne vzorky, najmä vzorky trusu a v menšej miere vzorky srsti. Vzorky srsti boli získané zo značkovacích stromov. Podobne ako v predchádzajúcej štúdii (Paule 2015) nebolo zaznamenávané vzorkovacie úsilie. Neinvazívne vzorky boli doplnené o vzorky tkanív, ktoré pochádzali z nájdených uhynutých jedincov alebo usmrtených problematických jedincov. Jedna vzorka bola od jedinca usmrteného v dôsledku pytliactva. Vzorky krvi a bukálne stery boli aj od jedincov odchytených pre účely telemetrie. Spracované boli aj prevažne tkanivové vzorky získané pred aj po danom období.“

Otázna kvalita vzoriek

Problematické z hľadiska výsledkov štúdie sa však javí to, aký charakter mali dodané vzorky. Napríklad v prípade vzoriek trusu. Ak ide o čerstvý trus, úspešnosť genotypizácie je až 94 percent. S postupom dní však klesá a pri 5-dňovom truse je táto úspešnosť len 13-percentná.

Na výsledky vplýva aj zloženie potravy medveďov. Nižšia úspešnosť je v prípadoch, ak sú súčasťou stravy aj živočíšne zložky, pri čisto rastlinnej potrave je úspešnosť vysoká. Podobne je to pri vzorkách srsti:

„Vzorky srsti pre túto prácu boli zbierané oportunisticky zo značkovacích stromov a vo väčšine prípadov nemohlo byť určené, akú dlhú dobu boli vystavené podmienkam prostredia. Pri vzorkách srsti dochádza k rýchlej degradácii DNA, a preto je potrebné analyzovať ich čo najskôr. V štúdiách s vyššou úspešnosťou boli na izoláciu DNA použité vzorky zo systematického zberu srsti, kde sú vzorky získavané prevažne z chlpových pascí rozmiestnených na danom území a sú v pravidelných intervaloch kontrolované,“ píše sa v štúdii Karlovej univerzity.

Naopak, v prípade štúdie Ladislava Pauleho bol zber vzoriek systematizovaný a problematické vzorky sa z výskumu vyraďovali:

„Zbierali sa čerstvé vzorky trusu, nie staršie ako 5 dní, ktoré neboli vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Z jedného trusu sa odobrala vzorka iba do jednej skúmavky. Vzorky sa odobrali z povrchovej časti trusu, ktorá bola vystavená kontaktu so sliznicou čreva. Každá skúmavka sa označila etiketou, ktorú mal zberač starostlivo vypísať, aby sa dala vzorka identifikovať. Trus sa po odbere vzorky označil alebo odstránil, aby z neho iný zberač neodoberal ďalšiu vzorku.“

„Vzorky srsti sa odoberali zo stromov buď náhodne nájdených, alebo zo stromov, na ktorých boli inštalované pasce na zber srsti vo forme slučky z ostnatého drôtu. Pasce na zber srsti sa inštalovali v blízkosti krmovísk a ako vnadidlo pre medvede sa použil bukový tér. Zber srsti sa uskutočnil v dvojtýždňových intervaloch, pričom po každom zbere sa z ostnatého drôtu odstránili všetky chlpy opálením plameňom zapaľovača.“

„V celkovom súbore 1 834 vzoriek sme identifikovali 831 jedincov s použiteľnými spoľahlivými genotypmi. Vzorky, ktoré boli získané pred začiatkom štúdia abundancie, boli vynechané z modelovania CMR. Genotypy 1 143 vzoriek boli slabé na použitie a boli vylúčené z ďalšej analýzy. Celkovo 74 vzoriek malo chýbajúce metadáta alebo to boli vzorky z Poľska, prípadne zozbierané na iný účel, a teda nevhodné pre CMR analýzu. Priestorové rozmiestnenie vzoriek poukázalo na dobré priestorové pokrytie študovaného územia a dobrú separáciu vzoriek v dvoch oblastiach s výskytom medveďa – jednu na strednom Slovensku a jednu na východnom Slovensku. Zistilo sa, že dva jedince migrovali medzi obomi oblasťami počas trvania tejto štúdie, čo indikuje, že medzi oblasťami existuje určitá výmena génov.“

(Citáty zo štúdie Ladislava Pauleho pochádzajú z publikácie Ochrana a manažment veľkých šeliem na Slovensku, kapitola 4.3.)

A v kontraste s aktuálnou štúdiou, ktorá zahrnula aj vzorky zozbierané pred referenčným obdobím a po ňom, Pauleho prístup bol postavený na tom, že „žiadna vzorka by nemala byť získaná v roku pred začiatkom alebo po skončení pokusu“.

Štúdia nezasiahla celé územie výskytu medveďa

Podľa oponentského posudku je problémom v štúdii Karlovej univerzity aj množstvo odobratých vzoriek a rozdielna veľkosť sledovaného materiálu z prvej a druhej skúmanej sezóny.

„Celkovo viac ako dvojnásobný počet vzoriek (genotypov) v druhej sezóne, ako aj rozdielna intenzita zbierania materiálu v rôznych územiach naznačuje, že išlo skôr o náhodný a nesystematický zber. Taktiež nie je vysvetlené a diskutované, ako mohlo dôjsť pri významne rozdielnom počte identifikovaných jedincov v jednotlivých sezónach (n_sezóna1 = 233 vs. n_sezóna2 = 412 unikátnych genotypov) k takmer identickému odhadu veľkosti populácie, vždy cca 1000 jedincov.“

„V každej sezóne sa vzorkovali fakticky iné medvede, pričom v druhej sezóne sa opätovne zachytilo zjavne menej ako 6 % jedincov z prvej sezóny, (...) autormi vyrátané populačné odhady pre jednotlivé sezóny sa mali asi skôr sčítať ako spriemerovať.“

Česká štúdia tieto rozdiely priznáva:

„Pre subpopuláciu medveďa hnedého v Západných Karpatoch boli určené odhady veľkosti populácie pre každú sezónu zvlášť. Odhady veľkosti populácie boli stanovené pre celú subpopuláciu a oddelené pre jednotlivé pohlavia.

Pre všetky odhady bol vypočítaný 95-percentný interval spoľahlivosti. V prvej sezóne bol celkový odhad veľkosti populácie stanovený na 1023 (799 – 1346) jedincov. Pre samice bola stanovená veľkosť populácie na 557 (428 – 746) jedincov a pre samce na 466 (357 – 629) jedincov. V druhej sezóne bol celkový odhad veľkosti populácie stanovený na 1074 (787 – 1565) jedincov. Pre samice bola stanovená veľkosť populácie na 594 (433 – 874) jedincov a pre samce na 480 (348 – 709) jedincov.“

Podľa oponentúry nie je možné relevantne porovnať aktuálnu štúdiu s Pauleho štúdiou aj pre rozdiely v geografickom zásahu.

„Bez ohľadu na skutočnosť, že počet zozbieraných vzoriek v aktuálnej štúdii bol oproti Paule (2015) o 27 percent menší (2012 – 2015 2977 vs. 2019 – 2021 2172), z danej analýzy vyplýva, že významne sa líšila aj priestorová intenzita vzorkovania populácie medzi obdobiami. Robustná verzia globálneho indexu podobnosti identifikovala zhodu iba na 66 percent.“

„Zatiaľ' čo v prvom výskume sa zbieralo najmä v jadre západokarpatského areálu medveďa, v aktuálnom výskume vzorky pochádzali najmä z jeho okrajových častí. Z prezentovaných výsledkov je zrejmé, že zo zozbieraných vzoriek nebolo možné spracovať odhady celkovej početnosti, resp. denzity na 100 km² najmä pre TANAP a NAPANT. Relevantné sa javia odhady pre štyri viac-menej periférne oblasti výskytu: Malá Fatra, Veľká Fatra, Poľana, Muránska planina. Ak chýbajú vzorky z výmerou najrozsiahlejších území považovaných za jadrovú oblasť výskytu medveďa v Západných Karpatoch, môžeme hovoriť o odhade veľkosti populácie pre Západné Karpaty?“

Dokladujú to aj nasledujúce mapky. Prvá je z aktuálnej štúdie, druhá zobrazuje výskyt medveďa hnedého, ako bol zaznamenaný pred desiatimi, resp. 20 rokmi. Tretí obrázok ukazuje porovnanie rozsahu zberu vzoriek v štúdii Ladislava Pauleho s aktuálnou štúdiou.

Zdroj: Odhad velikosti populace medvěda hnědého (Ursus arctos) na Slovensku analýzou DNA

Zdroj: Ochrana a manažment veľkých šeliem na Slovensku

Zdroj: Oponentský posudok na Odhad početnosti populace medvěda hnědého (Ursus arctos) analýzou DNA

A k akým výsledkom dospel Ladislav Paule so svojím tímom?

„Zo všetkých použitých modelov je štatisticky najspoľahlivejší Higginsov model heterogenity, ktorý poskytuje dobré vyrovnanie a odhady početnosti sa môžu použiť ako konečný výsledok tejto analýzy. Na základe tohto modelu sa v rokoch 2013 – 2014 odhadla celková početnosť 1 256 medveďov (1 023 – 1 489 95 % CI). Tento počet zahrňuje aj všetky usmrtené medvede v tomto období (ulovené a usmrtené pri dopravných kolíziách) a nezahrňuje mláďatá z roku 2014. Odhadnutý pomer pohlavia je vychýlený v prospech samíc (59,9 % samíc a 40,1 % samcov).“

Údaj bez kontextu je len číslo

Oponentúra napokon nijako nespochybňuje odbornosť autorov štúdie Karlovej univerzity. Problém však vidí v dezinterpretácii jej výsledkov bez uvedenia kontextu samotného výskumu.

„Vedecký údaj bez interpretácie v kontexte okolností, ako sa k nemu dospelo, zostáva iba nič nehovoriacim číslom, akým je aj medializovaný údaj o odhade veľkosti populácie zistený touto štúdiou. Žiaľ, vedeckému bádaniu sa týmto (pod politickým tlakom) urobila doslova ‚medvedia služba‘. Vznesením viacerých – viac či menej – závažných pripomienok k predloženej štúdii sme určite nechceli kritizovať odborné schopnosti autorov, ktorí sa pokúsili z nazbieraného materiálu vyťažiť maximum informácií. Hlavnou príčinou problému je jednoznačne nedostatočné vzorkovanie populácie v teréne.“

Záver oponentského posudku je napriek prezentovaný číslam taký, že populácia medveďa hnedého za ostatných desať rokov narástla.

„Zo získaných dát nie je možné urobiť odhad početnosti medveďa pre celé Slovensko, ale len vo vybraných územiach areálu, avšak relatívne porovnanie s predchádzajúcou štúdiou v kontexte metodických rozdielov naznačuje zväčšenie populácie na Slovensku za necelú dekádu.“

Oponentský posudok na správu z výskumu Odhad početnosti populace medvěda hnědého (Ursus arctos) analýzou DNA.