Ruský pohľad na Slovensko Môžeme očakávať oteplenie vzťahov, Fico však nie je náš agent

Nerád strkám nos do slovenských záležitostí. A musím napísať, že mi bolo mimoriadne protivné, keď som videl, ako niektorí českí samozvaní experti, predovšetkým na sociálnych sieťach, udeľovali Slovákom po nedávnych parlamentných voľbách grófske rady. A aké hlúpe boli posmešky Čechov, ktorí vyzývali Slovákov na emigráciu do Česka.

Ako keby nehrozilo, že sa už napríklad o dva roky, keď sa u nás budú konať voľby do Poslaneckej snemovne, situácia otočí v neprospech „liberálnej demokracie“, ktorú, len tak mimochodom, súčasná česká vláda nie je schopná príliš dobre obhajovať a často nabieha populistom na vidly.

Ale preč odtiaľto, z vôd tuzemských politík. Situáciu v Česku a na Slovensku pozorujem iba z diaľky. Z Moskvy. A preto sa radšej budem venovať tomu, čo je z Ruska lepšie viditeľné.

Nový slovenský predseda vlády Robert Fico a niektorí členovia jeho garnitúry sú vnímaní ako proruskí a dokonca môžeme vidieť aj počuť označenie „agenti Kremľa“. Týmto nálepkám sa bránia ako Fico a jeho ľudia, tak prekvapivo aj Moskva. Len čo sa na Slovensku oficiálne oznámili výsledky volieb, v Kremli prišli s vyhlásením, že ich víťaz rozhodne nie je proruský.

„Celý rad politikov v Európe je nazývaný proruskými. V podstate sa teraz stretávame so situáciou, keď akýkoľvek politik na európskom kontinente, ktorý myslí na suverenitu svojej krajiny, ktorý bráni záujmy svojej krajiny, je hneď označovaný za proruského,“ dal sa počuť tlačový hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po víťazstve Roberta Fica a jeho strany Smer-SD.

Len čo sa na Slovensku oficiálne oznámili výsledky volieb, v Kremli prišli s vyhlásením, že ich víťaz rozhodne nie je proruský.

Peskov neskôr reagoval na oznámenie premiéra Fica, že zastavuje vojenskú pomoc Ukrajine trochu hryzavo. Tlačový hovorca ruského prezidenta verejne spochybnil úlohu Bratislavy v zásobovaní Ukrajiny zbraňami a medzi riadkami aj význam samotného Slovenska.

„Podiel Slovenska na dodávkach zbraní (Kyjevu) nebol v skutočnosti až taký veľký, a preto (rozhodnutie zastaviť vojenskú pomoc Bratislavy) celý proces sotva ovplyvní,“ nechal sa počuť Peskov. Zároveň opätovne obvinil Spojené štáty, že svojou pomocou Ukrajine „prilievajú olej do ohňa“.

Neznamená to, že by v Rusku túto iniciatívu nehodnotili kladne, rovnako ako aj ďalšie kroky novej slovenskej vlády, ktoré môžu vyzerať ako proruské. Ako napríklad snaha o revíziu obrannej zmluvy so Spojenými štátmi, o ktorej hovoril nový minister obrany Robert Kaliňák.

Avšak z hľadiska propagandy je Slovensko malý štát, ktorý ako člen Európskej únie a predovšetkým Severoatlantickej aliancie je pre Rusko stále znepriatelený. Nech robí, čo robí. Maximálne sa môže dostať na úroveň vzťahov, ktoré má Moskva s Maďarskom. Vyššie to nejde.

Ako teda v Rusku vnímajú novú slovenskú vládu? A považujú Roberta Fica za svojho agenta, ako sa kedysi vyjadril kremeľský novinár Dmitrij Smirnov o českom prezidentovi Milošovi Zemanovi? Na to som sa spýtal dvoch ruských expertov, ktorí sa snažili opísať situáciu, ako ju vidieť z Moskvy.

„Na Slovensku sú tradične silné proruské nálady kombinované s euroskepticizmom. To sa prejavilo aj v 90. rokoch za Mečiarovej vlády, keď v kontexte viaznucej spolupráce s Bruselom vzrástla aktivita na východnom smere. Fico sa opiera o elektorát, ktorý s týmito náladami sympatizuje. Ficova aktívna rétorika v otázke vojenskej pomoci Ukrajine vo všeobecnosti zapadá do stredoeurópskeho regionálneho trendu politizácie zahraničnopolitických otázok a rastúcej konštrukcie straníckej identity na základe zahraničnopolitickej orientácie. Je veľmi pravdepodobné, že Slovensko skutočne úplne zastaví dodávky zbraní Kyjevu. Treba však zobrať do úvahy, že väčšinu zbraní už dodali, takže Ficova rétorika má v tejto veci skôr symbolický význam,“ domnieva sa Piotr ​​Trofimov, expert na strednú Európu vyučujúci v Štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov v Moskve (MGIMO).

„Slovensko sa môže v otázke sankcií pripojiť k Maďarsku, čo Bruselu spôsobí ďalšie problémy pri prijímaní nových sankčných balíčkov. Odblokovanie sankčných balíčkov by sa mohlo stať predmetom politického vyjednávania, v ktorom sa bude Bratislava usilovať o určité politické preferencie. Rovnako ako sa to deje v prípade Budapešti,“ dodáva.

Podobný pohľad na vývoj na Slovensku v posledných týždňoch má aj člen ruského expertného klubu Digorija Jevgenij Kisľakov.

Slovensko je malý štát, ktorý ako člen Európskej únie a predovšetkým Severoatlantickej aliancie je pre Rusko stále znepriatelený. Nech robí, čo robí.

„Robert Fico na jednej strane nikdy nebol euroskeptikom a nemohol sa neorientovať na Európsku úniu. Avšak vždy hájil záujmy Slovenska a slovenského ľudu. Už v roku 2009 bol na strane Ruska v otázke tranzitu ruského plynu (plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá zastavila dodávky ruského plynu do Európy, pozn. autora). Tvrdo sa tiež vymedzoval proti antiruským sankciám, ktoré sa v roku 2014 zavádzali. Fico nepodporuje ani európsky naratív o ruskej hrozbe a viac sa snažil venovať pozornosť národným záujmom Slovenska. Jedným z bodov jeho programu je návrat suverenity Slovenska, čo malo veľkú odozvu u občanov. Napríklad všetky slovenské stíhacie lietadlá MiG-29 dostala Ukrajina a krajina teraz ani nemá vlastné vzdušné sily, ktoré by zaisťovali bezpečnosť. Teraz sa o to stará Poľsko a Česko,“ opisuje ruský politológ.

Politológ považuje označovanie Fica za agenta Kremľa za nič iné než klasickú predvolebnú rétoriku.

„Takýmto obvineniam čelil v Poľsku Donald Tusk a Alternatíva pre Nemecko počas volieb v Bavorsku a Hesensku. Myslím si, že nálepku agenta Kremľa alebo proruského agenta je výhodné lepiť na politických oponentov, aby bolo ľahšie popudiť ľudí proti nim. Avšak to už nefunguje, ako ukazujú voľby na Slovensku a v Nemecku,“ hovorí Kisľakov.

„Je nepravdepodobné, že by niekto priamo hovoril o napojení Fica, Orbána či ďalších stredoeurópskych euroskeptikov na ruské bezpečnostné služby. Je však potrebné poznamenať, že Moskva má v tomto regióne významné a veľmi konkrétne záujmy. A preto je zrejmý jej aktívny postoj k otázke politického vývoja v krajinách Vyšehradskej skupiny. Každý euroskeptický politik v krajinách Vyšehradu vníma Rusko ako prirodzenú alternatívu Bruselu, ktorá im umožňuje diverzifikovať zahraničné vzťahy a znížiť tak mieru zahraničnopolitickej fixácie na EÚ. Fico má skúsenosti s úspešnou interakciou s Moskvou, ale v súčasných podmienkach bude hĺbka rozporov medzi Moskvou a euroatlantickým priestorom objektívne obmedzovať jeho schopnosť rozvíjať východný zahraničnopolitický smer. Možno teda skôr hovoriť o politikovi, ktorý sa snaží rozvíjať interakciu s Ruskom, a preto je pre neho preferovaný partner,“ domnieva sa Trofimov.

Bude sa teda slovenská zahraničná politika vo vzťahu k Rusku „maďarizovať“? Ruskí experti sú zatiaľ opatrní.

„Možno očakávať určité oteplenie vzťahov. Zároveň si treba uvedomiť, že Smer-SD nevládne sám. Vládnu koalíciu tvorí aj Hlas-SD, ktorý má k Ficovi blízko v domácich otázkach, ale v zahraničnej politike má odlišný postoj.

Nedostatok jednoty v zahraničnopolitických otázkach bude pre novú vládu citeľným problémom, ktorého riešenie bude pravdepodobne dosiahnuté iba za cenu značných ústupkov všetkých strán, čo sa nakoniec prejaví v pomerne mäkkej euroskeptickej politike, v ktorej bude Ficova rétorika výrazne prevyšovať skutočné politické kroky.

Nejednotnosť novej slovenskej vlády je jedným z kľúčových faktorov, ktoré predurčujú nižší potenciál rozvoja slovensko-ruských vzťahov v porovnaní s maďarsko-ruskými vzťahmi. Prispieva k tomu aj silná proeurópska opozícia. Popularita Progresívneho Slovenska v posledných mesiacoch prudko vzrástla a vláda bude musieť s tým počítať pri formovaní zahraničnej politiky, aby si udržala popularitu medzi stredovými voličmi. Stojí za zmienku aj to, že Maďarsko od začiatku roku 2010 dôsledne vykonáva politiku ‚východného otvorenia‘ a vedie dialóg s Moskvou o celom rade otázok, napríklad o spolupráci v oblasti energetiky.

Nejednotnosť novej slovenskej vlády je jedným z kľúčových faktorov, ktoré predurčujú nižší potenciál rozvoja slovensko-ruských vzťahov v porovnaní s maďarsko-ruskými vzťahmi.

V prípade Slovenska je situácia odlišná. Za predchádzajúcej vlády zaujala Bratislava tvrdý postoj voči Kremľu, a preto na rozdiel od Orbána nemá Fico na čo vo vzťahoch s Ruskom nadväzovať. Všeobecne možno teda povedať, že nová slovenská vláda bude presadzovať mierne euroskeptický kurz, v rámci ktorého sa vzťahy s Ruskom zlepšia. Úroveň vzťahov však bude pravdepodobne stále neporovnateľná s rusko-maďarskou spoluprácou. Aspoň spočiatku,“ myslí si expert na strednú Európu vyučujúci v MGIMO Piotr ​​Trofimov.

Zhodný postoj zastáva aj jeho kolega.

„Robert Fico vytvoril koaličnú vládu s proslovenským kurzom a orientovanú na národné záujmy Slovenska. Táto vláda je voči Rusku naladená skôr neutrálne, vystupuje proti sankciám a podpore Ukrajiny. Vybudovať vzťahy na novej úrovni bude zložité vzhľadom na euroatlantickú pozíciu prezidentky Zuzany Čaputovej. Ale neutrálny postoj Slovenska je pre Rusko veľkým plusom. Aj keď možné neformálne vzťahy medzi našimi krajinami už nebudú také priateľské,“ hovorí ruský politológ Jevgenij Kisľakov.

Práve ste si prečítali postoje ruských expertov k Slovensku a premiérovi Robertovi Ficovi. Ich názory vám môžu pripadať kontroverzné, mimo reality alebo ako kremeľská propaganda. Možno by ste si priali, aby Slovensko v Rusku vnímali inak. Ale to by bola iba „vychcaná“ ilúzia.