V Česku má cena elektriny stúpnuť o 71 percent Zdraženie je prvým z hmatateľných dôsledkov Green Dealu

Česi ešte len začínajú ochutnávať Green Deal EÚ a už „prskajú“. Výrazné zdraženie regulovanej ceny elektriny je prvým z hmatateľných dôsledkov zelenej agendy.

V tejto krajine Green Deal zjavne nemá šancu. Ešte sa ani poriadne nezačal a celý národ – ľudia aj firmy – už plače, že zdražie elektrina. A hnevom ľudu vystrašení politici zvolávajú mimoriadne tlačovky. Takže znova.

Umelé zdraženie „špinavých“ energií

Cieľom Green Dealu je masívne umelé zdraženie „špinavých“ energií, ktorých je väčšina. Také, čo podnietia prechod na zelené energie, ktoré však potrebujú vyššiu mieru flexibility elektrizačnej sústavy a najmä fosílnu, prípadne jadrovú zálohu, preto sú celkovo výrazne drahšie. To teraz práve majú Česi začať pociťovať na vlastnej peňaženke.

Zdraženie elektriny nie je nejakou nežiaducou poruchou, je to priamo hlavný zámer Green Dealu. Akurát že to politici ľuďom takto veľmi nehovoria, pokiaľ si to teda vôbec sami uvedomujú. Tak to povedzme za nich. 

Bez masívneho zdraženia fosílnej elektriny nemôže Green Deal nikdy dosiahnuť svoje ambiciózne ciele. Ciele, ktoré, hoci to už je iná pesnička, napriek svojej ambicióznosti tak či tak nemajú bez výraznejšieho zapojenia Číny, USA, Indie... šancu čo i len zabrzdiť, nieto ešte zvrátiť proces klimatických zmien, pretože EÚ už teraz predstavuje z globálneho hľadiska príliš malého a vlastne celkom nevýznamného emitenta skleníkových plynov.

Cieľom Green Dealu je masívne umelé zdraženie „špinavých“ energií, ktorých je väčšina. To teraz práve majú Česi začať pociťovať na vlastnej peňaženke. Zdieľať

Zdraženie regulovanej zložky platieb za elektrinu českým domácnostiam o 71 percent je nebývalé. Ale ide – pri pohľade do nadchádzajúceho obdobia – stále len o začiatok. 

Medziročne doteraz spravidla dochádzalo k zmenám regulovanej zložky v rozsahu jednotiek percent, a to často skôr nižších jednotiek. Istou výnimkou bol minulý rok, keď Energetický regulačný úrad redukoval regulovanú zložku o bezmála sedemnásť percent. Akokoľvek toto zníženie bolo nebývalo rozsiahlym medziročným pohybom, v porovnaní s teraz zamýšľaným zdražením – o spomínaných 71 percent – bol jeho rozsah iba zhruba štvrtinový. 

Obdobie mizivých medziročných nárastov, ba poklesov regulovanej zložky je preč. Aj tak je navrhované navýšenie regulovanej zložky v podaní Energetického regulačného úradu neúmerné a mohlo byť rozložené aspoň do dvoch rokov.

Energetický regulačný úrad v každom prípade v markantnom navrhovanom zvýšení regulovanej zložky zohľadňuje najmä to, že cena silovej elektriny je v Česku stále na pomerne vysokej úrovni, a to napriek razantnému poklesu v porovnaní s minuloročnými astronomickými maximami. Veď cena silovej elektriny kupovanej na rok dopredu je teraz v Česku zhruba o 230 percent vyššia, než zodpovedá priemeru rokov 2014 až 2019.

Hrozí prudké zdražovanie plynu? Na novú vládu čakajú aj ceny energií

Erik Potocký

Štát už podľa expertov nemá peniaze na plošné stropovanie cien plynu. Rozhodnutie aj zodpovednosť je v rukách budúcej vlády a parlamentu.

Vysoký rast cien odráža niekoľko faktorov

Ide najmä o dôsledky vojny na Ukrajine a odstrihávanie podstatnej časti EÚ od relatívne lacných ruských energií, najmä plynu. Ďalej ide o dôsledok zelenej agendy EÚ, ktorej hlavným cieľom je – v súlade so súborom regulácií v podobe spomínaného Green Dealu EÚ – dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.

S tým je spojené napríklad zdražovanie emisných kvót. Cena emisnej kvóty EÚ v posledných piatich rokoch vzrástla o zhruba 400 percent.

Cena emisnej kvóty EÚ v posledných piatich rokoch vzrástla o zhruba 400 percent.Zdieľať

Vo vyššej cene silovej elektriny sa odrážajú aj ďalšie faktory, ako je napríklad nemecká energetická transformácia – takzvaná Energiewende – a s ňou súvisiaci odklon Nemecka od prevádzkovo relatívne lacnej výroby jadrovej elektriny.

Rapídny rast cien silovej elektriny je na európskych burzách – aj v Česku – viditeľný najmä od druhej polovice roku 2021. V budúcom roku ho teda ľudia v Česku pocítia doposiaľ najpálčivejšie práve aj v regulovanej zložke svojich platieb za elektrinu.

Relatívne drahá silová elektrina totiž zvyšuje náklady na elektrinu určenú na krytie strát elektrizačnej sústavy a taktiež vo všeobecnosti náklady na poskytovanie podporných služieb. Od roku 2021 tiež vzrástli náklady na investície v elektrizačnej sústave, ktoré odrážajú vyššie ceny stavebných prác i materiálov. 

Navyše, prebiehajúci nárast počtu zdrojov obnoviteľnej energie zapojených do elektrizačnej sústavy vyžaduje pre ich neriaditeľnú povahu a silnú závislosť od nevyspytateľných poveternostných podmienok viac prvkov flexibility, napríklad v podobe dennej akumulácie, ktoré však opäť zvyšujú cenu elektriny pre konečných odberateľov z radov domácností či firiem.

Podiel má aj vláda

Ďalším zdrojom rastu regulovanej zložky ceny elektriny je zásah vlády v podobe ukončenia platby príspevku za obnoviteľné zdroje energie. V budúcom roku bude táto platba uskutočňovaná samotnými domácnosťami a firmami, nie z prostriedkov verejných rozpočtov. Vláda tým chce prispieť k ozdraveniu verejných financií. Tento rok platbu odpúšťala – brala ju teda na seba –, aby ekonomike od drahých energií aspoň čiastočne uľavila.

Po poklese cien silovej elektriny má teraz vláda zjavne pocit, že táto úľava už ďalej nie je potrebná. Vláda na domácnosti a firmy od budúceho roka opäť prenáša aj platby súvisiace so spomínanými technickými stratami v prenosovej a distribučnej sústave alebo tiež uvedené platby na podporné služby.

Ak to zhrnieme, v náraste ceny regulovanej zložky elektriny sa tak odráža ako vlastné markantné zdraženie silovej elektriny na burzách EÚ, ktoré je obzvlášť viditeľné v rokoch 2022 a 2023, a potom tiež fakt, že na rozdiel od tohto roku už vláda nebude od drahých energií domácnostiam a firmám uľavovať za cenu nárastu verejného dlhu. 

Vláda sa tu chytila ​​do vlastnej pasce. Tak dlho – ešte v opozícii – strašila verejnosť rozvratom, ba bankrotom verejných financií, hoci zjavne sama uverila tejto nepodloženosti. A teraz musí úporne konať kroky, ktorými akoby verejné financie ozdravuje. 

Pripomeňme len, že žiadna ratingová agentúra ani vlani, ani tento rok Česku rating nezhoršila. Agentúra Standard & Poor’s vo svojom októbrovom posudku označuje stav tuzemských verejných financií za solídny a zadlženie za primerané. To všetko ešte pred nadobudnutím účinnosti legislatívy ku konsolidačnému balíčku.

Voľby a energetika Ako chcú strany dosiahnuť energetickú bezpečnosť Slovenska

Erik Potocký

Porovnali sme programy vybraných politických strán v téme, ktorá zaujíma každú domácnosť.

Zelená energia nie je lacná

Treba si pritom uvedomiť, že Green Deal je postavený na masívnych dotáciách, a teda na náraste dlhu, čo samo osebe ochromí ekonomiku EÚ a zhorší životnú úroveň ľudí (pre kombináciu vyšších daní a nižších miezd). 

Popri dotáciách sa Green Deal opiera o extrémne nízke úrokové miery, umelo v uplynulých rokoch zmanipulované Európskou centrálnou bankou cez „tlač“ biliónov eur. Za tieto „vytlačené“ bilióny zase občania platia zhoršením životnej úrovne v podobe vysokej inflácie.

Nie je náhodné, že akcie kľúčových výrobcov turbín veterných elektrární v EÚ, ako je Siemens Energy alebo Orsted, v prostredí vyšších úrokov padajú prudko k zemi. Vyššie úroky, ktoré výrobcov turbín veterných elektrární takto drvia, sú potrebné na skrotenie mimoriadne vysokej inflácie, ktorú výrazne priživili práve predchádzajúce extrémne nízke, nulové úroky a nezriadená „tlač“ biliónov eur. 

Akcie nemeckého Siemens Energy od prelomu rokov 2020 a 2021 spadli o nejakých 75 percent (pozri graf 1 nižšie), preto tento podnik žiada nemeckú vládu v prepočte o približne 400 miliárd korún mimoriadnej sanácie z vrecka daňového poplatníka. 

Akcie nemeckého výrobcu turbín Siemens Energy veterných elektrární podľa údajov Bloombergu padajú o 75 percent...

Vskutku, zelená energia nie je lacná. Dánsky Orsted padá dokonca o približne 80 percent v porovnaní s vrcholom zelenej mánie na prelome rokov 2020 a 2021 (graf 2 nižšie)... Vtedy, v čase neudržateľne nízkych, ba nulových úrokov, predsa bolo heslom doby, ktoré znelo aj Českom, že „Green Deal je príležitosť“.

... akcie dánskeho Orstedu, taktiež výrobca turbín veterných elektrární, strácajú dokonca 80 percent.

Green Deal je väčšia príležitosť pre Čínu než pre nás

Green Deal je možno príležitosť, ale zatiaľ hlavne pre krajiny typu autoritárskej Číny či Kataru financujúceho terorizmus. Jeho primárnym cieľom totiž rozhodne nie je energetická bezpečnosť a nezávislosť od energií zo zahraničia, aj keď to tak politici niekedy vykladajú. Naopak. V rámci zelenej agendy krajiny EÚ zatvárajú svoje uhoľné bane a svoje ložiská zemného plynu, Nemecko dokonca vyplo svoje jadrové elektrárne.

Namiesto toho sa do EÚ vozí plyn z Kataru, teda od kľúčového sponzora Hamasu, a ďalej napríklad z USA alebo z Austrálie. A také Nemecko má byť podľa odborných prognóz v solárnej energetike v roku 2025 z 95 percent závislé od dovozu z Číny.

Autor pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank a je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie.

Pôvodný text: Zdražení elektřiny je prvním z hmatatelných důsledků Green Dealu. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.