Hrozí prudké zdražovanie plynu? Na novú vládu čakajú aj ceny energií

Od januára hrozí slovenským domácnostiam prudký nárast cien plynu a v prípade, že plyn využíva aj ich dodávateľská tepláreň, tak aj rast cien tepla a teplej vody.

Deje sa tak pritom v čase, keď trhové ceny plynu klesajú.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už uprostred leta upozornil, že ceny tejto suroviny môžu od januára pre domácnosti narásť až o 110 percent.

Tento možný budúci vývoj má niekoľko príčin.

Ako sa počíta cena

V prvom rade ÚRSO zmenil tzv. referenčné obdobie vývoja cien, podľa ktorého určuje regulovanú cenu na nasledujúci rok. Toto referenčné obdobie bolo vlani predmetom sporov, najmä preto, že ÚRSO ho napokon stanovil ako priemer cien za august a september.

Pritom práve v auguste sa ceny energií v Európe dostali do astronomických výšok – cena za MWh elektriny oscilovala okolo 1000 eur a tomu zodpovedala aj cena plynu, ktorá je na ceny elektriny naviazaná a dostala sa až nad 317 eur za MWh.

Cenové rozhodnutie ÚRSO znelo na 107 eur a 56 centov za dodávku plynu, čo spolu s cenou prepravy, distribúcie a s DPH znamenalo 152 eur a 56 centov.

Vláda však v reakcii na toto cenové rozhodnutie prijala rozsiahly kompenzačný balík a celková (dotovaná) cena sa stanovila na 59 eur a 56 centov za MWh. Oproti roku 2022 išlo o 16-percentný nárast – pri priemernej ročnej spotrebe 9 MWh tak cena narástla o zhruba 6 eur a 20 centov. (Tieto údaje sú priemerné a skutočné ceny závisia od reálnej spotreby a odberateľskej tarify.)

Odvtedy viac-menej kontinuálne klesala a v súčasnosti sa dostáva pod úroveň 50 eur za MWh.

Táto cena je však z pohľadu metodiky výpočtu už irelevantná. Pre výpočet ceny na budúci rok ÚRSO berie do úvahy obdobie od 1. októbra 2022 do 30. septembra 2023.

Zdroj: kurzy.cz

Ako vidíme na grafe, cena síce postupne klesala, no na začiatku referenčného obdobia bola ešte stále na 180 eurách za MWh a pod sto eur sa dostala až na Vianoce.

„Trhová cena plynu s dodávkou na rok 2024 klesla od decembra 2022 o takmer 50 %, avšak je stále výrazne vyššia ako súčasná cena za dodávku plynu pre domácnosti. Priemerná trhová cena ročných forwardov plynu s dodávkou v roku 2024 za obdobie október 2022 až jún 2023 je 73,55 EUR/MWh, čo je o 21 % menej ako cena plynu vstupujúca do regulovaných cien pre rok 2023 (93,58 EUR/MWh). Avšak je to takmer trojnásobok oproti cene plynu v súčasných vládou zastropovaných cenách za dodávku plynu pre domácnosti v roku 2023 (komodita vo výške 24,79 EUR/MWh). Výsledný dopad na domácnosti tak bude závisieť predovšetkým od rozsahu a spôsobu zastropovania cien mimoriadnymi opatreniami vlády SR na rok 2024,“ píše ÚRSO vo svojej analýze.

Ak by ÚRSO postupoval podobne ako vlani – teda vybral si za referenčné obdobie august a september –, priemer by bol nižší. Maximálna cena v tomto čase bola necelých 62 eur za MWh a väčšinu času sa pohybovala medzi 54 a 56 eurami za MWh.

Zdroj: kurzy.cz

Stropy

Druhou príčinou hroziaceho nárastu ceny plynu (a v súvislosti s tým aj tepla) je práve zastropovanie cien. To si totiž vyžaduje nemalé výdavky štátneho rozpočtu. A je otázka, či vláda, ktorá vzíde z volieb, nájde dostatok zdrojov, aby pokračovala v dotovaní cien v podobnej miere.

Len za prvé tri mesiace tohto roku (čo sa kryje s vykurovacím obdobím) išlo na tento účel 561 miliónov eur. Podobnú sumu možno očakávať aj v troch mesiacov vykurovacej sezóny, ktoré nás ešte v tomto roku čakajú. A ľudia míňajú plyn (hoc v menšej miere) aj počas jarných a letných mesiacov V štátnom rozpočte na tento rok je na účel „zastropovanie cien plynu pre domácnosti“ 1 miliarda a 462 miliónov eur. Úplné a skutočné náklady na stropovanú cenu plynu v roku 2023 budú vyčíslené až v budúcom roku.

Riziko nárastu cien je o to väčšie, že štát do veľkej miery už vyčerpal svoje rozpočtové možnosti zvyšovania výdavkov a všeobecné odporúčanie expertov smeruje skôr k potrebe šetrenia a konsolidácie verejných financií. Explicitne to vyjadrila napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť či Národná banka Slovenska.

A napríklad KDH ešte počas leta upozornilo na to, že hoci Hegerova vláda pripravila štedrý dotačný balík na rok 2023, pri príprave rozpočtu, v ktorom sa zvyknú uvádzať aj položky na ďalšie dva roky, svieti pri podpore cien plynu nula.

Návrhy od ÚRSO

ÚRSO nemôže z vlastnej vôle určovať ceny energií. Musí rešpektovať pravidlá, ktoré mu určuje legislatíva, v prípade plynu najmä príslušná vyhláška, ktorú síce vydáva samotný úrad, no tá sa musí opierať o zákon o regulácii sieťových odvetví. A povinnosťou ÚRSO je zohľadňovať nielen trhové ceny príslušnej komodity, ale aj náklady dodávateľov a distribútorov s uznanou mierou primeraného zisku.

Znenie zákona majú v rukách politici na vládnej a parlamentnej úrovni.

ÚRSO však pripravil aj odporúčania, ako riešiť riziko prudkého rastu cien, o ktorom bude pravdepodobne musieť zo zákona rozhodnúť.

Na to, aby dlhodobá pomoc pri cenách plynu fungovala, je podľa úradu potrebné napríklad zabezpečiť dostatočné strategické zásoby plynu, ktoré budú k dispozícii výlučne odberateľom na Slovensku. Nebudú teda predmetom ďalšieho obchodovania.

Takisto by v tomto smere mohlo byť nápomocné vytvorenie systému, ktorý bude istému typu odberateľov predávať zemný plyn za nákladové ceny (teda bez tarifných poplatkov) – napríklad verejným inštitúciám, poskytovateľom verejných služieb (nemocniciam, školám, DSS) či výrobcom tepla pre domácnosti.

Dôležitá môže byť aj podpora rozvoja domácej ťažby zemného plynu, podpora výroby biometánu a zeleného vodíka ako alternatív k dovážanému zemnému plynu. A v neposlednom rade motivácia odberateľov na optimalizáciu spotreby a efektívne využívanie energií.

Zákon o energetickej chudobe

Obzvlášť citlivou položkou je energia v prípade nízkopríjmových domácností. Hoci tento stav chudoby nemožno oddeliť od celkového materiálneho nedostatku, v praxi sa pre túto situáciu vžil pojem energetická chudoba.

Čítajte tiež

Energetická chudoba Riešením nie je len pomoc s cenami, ale aj motivácia k šetreniu

Erik Potocký

V praxi sa zatiaľ najviac osvedčil model kreditného predplácania odberu elektriny.

ÚRSO okrem iného navrhuje, aby takto definované domácnosti v prípade nedoplatkov získali automatickú možnosť schválenia splátkového kalendára, aby bolo zakázané odpájať takýchto odberateľov od dodávok počas vykurovacej sezóny a tiež zavedenie možnosti tzv. predplácaného odberu.

Možnosť lepšie sa pripraviť na novú cenovú situáciu vzhľadom na príjmy domácností by mohol podľa regulátora priniesť aj presun definitívneho termínu uzavretia zmluvy z 30. marca na neskorší termín, napríklad na 30. novembra, keď je už zvyčajne jasné cenové opatrenie platné na ďalší rok.

ÚRSO pripravil aj vlastný návrh, ktorý by definoval energetickú chudobu a zaviedol tento pojem do slovenskej legislatívy tak, aby bolo možné jednoduchšie a adresnejšie pomáhať ľuďom, ktorý z rôznych dôvodov nemajú dostatočný príjem na zabezpečenie základného štandardu bývania a zároveň majú záujem svoju situáciu riešiť aj vlastným pričinením.

„Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou v prípadoch, keď platí minimálne jedno z kritérií A alebo B, alebo je splnené kritérium C:

A. Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po úhrade nákladov na základnú úroveň spotreby energií a vody, ktorá zabezpečuje dôstojný štandard pre život a zdravie členov domácnosti, zostane menej než 1,5-násobok životného minima a súčasne jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem za predchádzajúci rok, prepočítaný na počet členov domácnosti, je menší ako národný medián.

B. Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej ročné náklady na energie za predchádzajúci kalendárny rok sú pod polovicou národného mediánu a súčasne jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem za predchádzajúci kalendárny rok je nižší ako 60 % národného mediánu.

C. Domácnosť bez fyzického prístupu k dodávke elektriny z dôvodov, ktoré sú taxatívne určené.

Na základe predbežných odhadov by pod túto definíciu energetickej chudoby mohlo spadať cca 150-tisíc  domácností na Slovensku, čo predstavuje približne 8,2 % zo všetkých domácností v SR na základe posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov,“ píše regulátor.

V polovici septembra tento svoj návrh ÚRSO odoslal vláde. Jeho osud je však už v rukách budúcej vlády a parlamentu, ktorý vzišiel z volieb 30. septembra.

Napokon rozhodne politika

Do veľkej miery bude totiž cenová politika v energiách  závisieť aj od toho, aké bude zloženie novej vlády. A aký postup si vo vzťahu k cenám energií pre domácnosti kabinet zvolí. Či pôjde cestou plošných opatrení alebo tzv. adresných.

No nech bude nová vládna zostava akákoľvek (Smer – Hlas – SNS alebo PS – Hlas – KDH – SaS), Pellegriniho strana bude sedieť v každej z týchto možných alternatív. Priamy zásah vlády voči cenám energií možno očakávať, ak ju povedie Smer. Avšak aj pri druhej možnosti je veľmi pravdepodobné, že by si štedrejšie dotovanie cien vyboxoval Hlas.

Zvyšné tri strany takejto koalície síce vo svojich volebných programoch hovoria o adresnej forme podpory, no Pellegrini šiel do volieb s posolstvom nízkych cien. A ak by pripustil akékoľvek razantnejšie zvyšovanie, z opozície by to schytával od Smeru aj od Matoviča.

Kritiku od OĽaNO by mohol pokojne ignorovať, no Smer ho v takom prípade rozoberie na súčiastky. To môže znamenať nielen pokles verejnej podpory pre Hlas, ale aj rozklad jeho poslaneckého klubu (pravda, ak by klub prežil výber vlády s PS, KDH a SaS).

V každom prípade možno očakávať aspoň nejaký zásah vlády. Nárast ceny plynu viac ako o sto percent, ktorý avizuje ÚRSO, je totiž politicky len ťažko vysvetliteľný. S kamennou tvárou a bez straty priaznivcov by to možno zvládol len Richard Sulík.

Ako-tak by to ešte vedelo marketingovo zvládnuť aj PS, ktoré je v rovnakom politickom tábore ako bruselská zelená avantgarda. A dnes už bývalý podpredseda eurokomisie a ideový autor Green Dealu sa v minulosti neraz vyjadril, že cestou k zníženiu emisií sú aj drahé energie, ktoré ľudí donútia viac šetriť (teda menej kúriť, svietiť, cestovať).

Pre KDH a špeciálne Hlas by však skokový nárast cien energií znamenal veľké politické škody.

Na druhej strane so Smerom pri kormidle nemusí už teraz pochybovať o tom, že by sa o výšku cien postaral aj za cenu poohýbania zákonov. A ak by chcel Andrej Juris ako súčasný šéf ÚRSO nebodaj urobiť nejaké nezávislé rozhodnutie, vláda by sa raz-dva porátala aj s ním. Niektorí si ešte pamätajú pôsobenie Jozefa Holjenčíka za vlád Smeru, keď bol ÚRSO nezávislým regulátorom trhu s energiami len na papieri.