Povodne v Európe Sú záplavy ničivejšie než v minulosti? Nie!

Sú povodne v Európe ničivejšie ako v minulosti? Nie, nie sú. Spôsobujú nižšie straty na životoch aj finančné straty ako v 19. alebo 20. storočí. Hrozbou je teda „nerast“, ktorý by v budúcnosti zbytočne zabíjal ľudí a zbytočne zhoršoval životné prostredie.

Aby sme mohli vývoj ničivosti európskych povodní objektívne zmerať, nemožno len sčítať škody, straty na ľudských životoch a porovnávať ich v čase. To preto, že od roku 1870 narástlo bohatstvo európskych národov o viac ako 2000 % v stálych cenách. A ľudí v Európe žije o zhruba 130 percent viac ako pred 150 rokmi.

Počty klesajú

Aby sme sa teda dostali k objektívnemu výsledku, musíme počty obetí normalizovať, teda zohľadniť práve nárast početného stavu obyvateľstva. Musíme normalizovať zároveň tak, aby sme zohľadnili ekonomický rast a rast bohatstva v čase. Nestačí preto len prevod na stále ceny, teda očistenie o infláciu.

Po uvedených normalizáciách sú výsledky zrejmé.

Počet obetí povodní vykazuje klesajúci trend, keď vrcholil na začiatku a v polovici 20. storočia (pozri graf b; celá štúdia tu). Počet povodňami dotknutých osôb kulminoval v 50. rokoch a potom okolo roku 2000, celkovo však nie je zrejmý nejaký výrazný trend (pozri graf c). 

Ekonomické straty spôsobené povodňami boli v normalizácii podľa HDP doslova astronomické v 19. storočí (pozri graf d) a podľa ekonomického bohatstva aj v 19. storočí a potom v 50. a 60. rokoch 20. storočia (pozri graf e). Zhruba v celej ére od konca druhej svetovej vojny je viditeľný pokles normalizovaných finančných škôd spôsobených povodňami.

Jeden príklad za všetky. Uvážme, že maximálna ročná finančná strata v normalizácii podľa HDP, ktorá je ešte v 19. storočí 160 miliárd eur v cenách v roku 2011 (pozri graf d), by v cenách v roku 2024 zodpovedala 213 miliardám eur. To je v prepočte 5,4 bilióna korún. 

Najničivejšie povodne v histórii Českej republiky, tie z roku 2002, pritom v dnešných cenách spôsobili škody za zhruba 140 miliárd korún. Apokalyptické povodne, ktoré vyčíňali v Nemecku v roku 2021, tamojšie najhoršie za takmer 60 rokov, napáchali v dnešných korunových cenách škodu 970 miliárd korún. 

Aj pokiaľ teda spočítame škody – v dnešných cenách – najhorších povodní v histórii ČR a najhorších povodní za 60 rokov v Nemecku, celková škoda je 1,1 bilióna korún, teda zhruba len jedna pätina ročnej škody najhoršieho európskeho povodňového roku sklonku 19. storočia.

O čom to všetko svedčí? 

Aj keď by povodne mali pre klimatické zmeny byť častejšie a mali by zasahovať aj väčší počet obyvateľstva, ekonomický rast umožňuje ľuďom sa na ne adaptovať natoľko, že klesajú straty na životoch aj finančné straty. 

Inými slovami, prínosy technologického pokroku, ktorý je cez rastúcu produktivitu kľúčovým zdrojom ekonomického rastu, zreteľne prevyšujú jeho náklady, v podobe napríklad emisií či iného zaťaženia životného prostredia a z neho plynúcich dôsledkov. 

Aj do budúcnosti teda platí: najlepším liekom na možné zmeny klímy je ďalší ekonomický rast a pokrok. Pretože zvyšuje adaptabilitu ľudí a zároveň vedie k technológiám, ktoré sú k životnému prostrediu čoraz šetrnejšie.

Rast a technológie!

Receptom na klimatické zmeny, naopak, nie je „nerast“, pretože ten by ľudstvo pripravil o ďalšie možné výdobytky v podobe ešte väčšej adaptability – teda ešte menej obetí povodní v budúcnosti – a ešte šetrnejších technológií, teda ešte menej emisií v budúcnosti.

„Nerast“ v tomto ohľade vlastne predstavuje zabijaka ľudí a zároveň brzdu v ozdravovaní životného prostredia. Ľudia, ktorí zaň bojujú, vlastne bojujú za viac budúcich mŕtvych nielen pri živelných pohromách a za horšie budúce životné prostredie.

Pretože mnoho technológií, ktoré ľuďom umožňujú lepšiu adaptáciu na povodne, je, samozrejme, emisne náročných. A môže tak prispievať ku klimatickým zmenám. 

Tie isté technológie však umožňujú taký pokrok a taký ekonomický rast, ktorý dnes robí napríklad práve povodne menej ničivé – z hľadiska strát na životoch aj z hľadiska finančných strát – ako v 19. alebo 20. storočí.

Pôvodný text: Jsou povodně v Evropě ničivější než v minulosti? Ne! Uverejnené v spolupráci s českými Konzervatívnymi novinami.