USA po Bidenovi Až s Kamalou Harrisovou v Bielom dome spoznajú Spojené štáty socializmus

Svetové burzy sa dnes prebudili do neistého dňa. Odstúpenie Joea Bidena z boja o Biely dom totiž pred investorov stavia otázku, či jeho pravdepodobná „náhradníčka“, súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová má proti Donaldovi Trumpovi viac či menej šancí ako dosluhujúci prezident.

Predikčné platformy, ako je PredictIt, ktoré umožňujú staviť na výsledok prezidentského zápasu ako pri obchodovaní na burze, zachytávajú od včerajška nárast šancí Harrisovej z 23 až na 40 percent. 

Stávkari pritom takýto svoj výhľad podopierajú vlastnými peniazmi – práve preto je reč aj o predikčných trhoch –, takže môže mať vyššiu relevanciu ako jednoduché prieskumy verejnej mienky. 

Trumpove šance na Biely dom po Bidenovom stiahnutí mierne klesli, na 60 percent. Pripomeňme, že v prvej polovici minulého týždňa, krátko po nevydarenom atentáte, predstavovali až 70 percent.

Najväčšia výhoda? Vek

To, že Harrisovej šance rastú, teda neodráža len to, že po Bidenovom odstúpení je zreteľnou favoritkou Demokratickej strany na získanie nominácie, no z určitej časti aj to, že podľa stávkarov a investorov na výsledok volieb – podľa predikčných trhov – má voči Trumpovi o niečo viac šancí ako Biden. 

Ide, samozrejme, len o momentálnu náladu, ale pokiaľ by Harrisová vkročila do svojej kampane teraz tou správnou nohou a pekne zostra, má šancu brať Trumpovi ďalšie a ďalšie percentá.

Na strane Harrisovej je pritom jedna neoddiskutovateľná dividenda už teraz. Vek. Američania majú jasnú tendenciu vo voľbách voliť mladších kandidátov. 

Harrisová ešte nemá šesťdesiat, zatiaľ čo Trumpovi ťahá na osemdesiatku. Pritom súboje o Biely dom, v ktorých vekový rozdiel kandidátov prekonával desať rokov, končil v posledných desaťročiach triumfom mladšieho, demokratického kandidáta. 

V roku 1992 porazil Bill Clinton Georgea Busha staršieho, ktorý mal o 22 rokov viac. O štyri roky neskôr si poradil s dokonca o 23 rokov starším Bobom Dolom. Barack Obama zase roku 2008 triumfoval nad o štvrťstoročím starším Johnom McCainom a v roku 2012 pokoril o štrnásť rokov staršieho Mitta Romneyho.

Aspoň papierovo tak Harrisová vskutku môže mať vyššie šance ako Biden. 

Zelená, socialistická, progresívna

Investorov teraz zviera neistota, pretože zatiaľ čo svetonázor Trumpov aj Bidenov dobre poznajú – vrátane toho, ako ho v úlohe najmocnejšieho politika planéty prevádzali alebo prevádzajú do praxe –, Harrisová je im do značnej miery neznámou. V úlohe Bidenovej viceprezidentky zase taká viditeľná nie je. 

Avšak svoje priority predostrela počas vlastnej prezidentskej kampane v rokoch 2019 až 2020. Kým vtedy z boja odstúpila a podporila Bidena, stala sa jeho „parťáčkou pre kampaň“ a nakoniec aj viceprezidentkou.

Ako možná prezidentka Harrisová sľubovala veci, ktoré z Bidena robia umierneného centristu starej školy. Hoci aj on je značne rozhadzovačný – za Bidenovho prezidentovania vykazujú Spojené štáty neudržateľne vysoké rozpočtové deficity a výrazný nárast dlhu. 

USA sú síce pomerne solídne rastúcou ekonomikou – v porovnaní s ekonomikami krajín EÚ či aj Čínou –, avšak podstatná časť tohto rastu je kúpená na obrovský dlh. Jeho už beztak vysoké tempo rastu by sa za prípadného vládnutia Harrisovej zrejme ešte zvýšilo, a to dramaticky. 

Jeden príklad za všetky. Vo svojej spomínanej prezidentskej kampani Harrisová sľubovala uviesť do praxe gigantický klimatický plán, ktorý by amerických daňových poplatníkov vyšiel na desať biliónov dolárov, teda nejakých 232 biliónov českých korún. Takú sumu peňazí vygeneruje česká ekonomika v súčasných cenách za zhruba 33 rokov.

Biden presadil zelený plán zhruba šesť- až sedemkrát menší, než by bol ten Harrisovej. Pritom tento Bidenov balík je aj tak najväčším fiškálnym stimulom v celej histórii USA – a rozhodne významne v uplynulých rokoch prispel k roztočeniu tamojšej mimoriadnej inflácie, najvyššej za niekoľko desiatok rokov.

Harrisová by tak v Bielom dome bola nielen prvou ženou, navyše tmavej pleti. Bola by prvým človekom v celej histórii Spojených štátov, ktorý by z Bieleho domu zavádzal skutočný socializmus. Harrisová je nielen oveľa socialistickejšia aj ako Biden, ale aj progresivistickejšia a zelenšia.

Green Deal aj univerzity

Na rozdiel od Bidena by Harrisová zakázala frakovanie, teda ťažbu ropy či zemného plynu environmentálne kontroverznou metódou hydraulického štiepenia. Politička tiež presadzuje americkú obdobu Green Dealu, zatiaľ čo Biden ho v jeho celku podporiť odmietol.

Harrisová sa tiež oveľa ústretovejšie než Biden stavia k širokému odpusteniu študentského dlhu, čo je kľúčová požiadavka progresivistických programov. Biden namieta, prečo by sa mal dlh odpúšťať aj dobre zarábajúcim absolventom najprestížnejších amerických univerzít.

Vysoké školstvo v USA je dramaticky úspešnejšie ako to európske, ktoré oveľa menej stavia na trhových princípoch a oveľa viac na „nárokovosti“. Vzletne, ale realisticky povedané, americké vysoké školstvo v posledných desaťročiach posúva ľudskú civilizáciu vpred oveľa zásadnejšie než to „nárokové“ európske. 

Ak by sa Harrisovej darilo presadzovať prvky „nárokovosti“ do amerického vysokého školstva, vo výsledku tak môže ďalej fatálne poškodiť ekonomickú konkurencieschopnosť – a nakoniec aj vojenskú a bezpečnostnú odolnosť – celého Západu, najmä tvárou v tvár Číne.

Clá a protekcionizmus

Čo sa týka medzinárodného obchodu, má však Harrisová v niektorých ohľadoch dokonca bližšie k Trumpovi ako k Bidenovi. Je teda nielen socialistkou, ale navyše ochranárskou socialistkou. Práve v protekcionizme si celkom s Trumpom notuje. 

V roku 2016 sa napríklad stavala proti Transpacifickému partnerstvu, teda veľkej zóne voľného obchodu medzi Spojenými štátmi a radom ázijských (avšak nie s Čínou), ale aj latinskoamerických ekonomík, navyše ešte Kanadou, Austráliou a Novým Zélandom. 

Dohovor vyrokovala administratíva Baracka Obamu – s podporou vtedajšieho viceprezidenta Bidena –, no Trump ju po svojom nástupe do Bieleho domu zhodil zo stola.

Harrisová celkovo vyžaduje viac ďalekosiahlych regulácií ako Biden, a to napríklad aj v oblasti umelej inteligencie. Spojené štáty teraz v tejto oblasti určujú svetový vývoj aj preto, že nie je natoľko preregulovaná ako napríklad celá IT sféra a všeobecne ekonomika Európskej únie. 

Opäť, ak by Harrisová spútala IT sféru a umelú inteligenciu v USA podľa vzoru Európskej únie, ktorá prakticky nemá žiadnu skutočne globálnu technologickú firmu, hrozí zaostávanie celého Západu za Áziou, najmä Čínou. Toto zaostávanie by mohlo byť až také výrazné, aké teraz vykazuje EÚ, ktorá sa v oblasti nových technológií pozerá na chrbát ako Spojeným štátom, tak Číne zo stále väčšej vzdialenosti.

Skrátka a dobre, Harrisová by do Bieleho domu v doposiaľ nepoznanej miere vniesla zelený progresivizmus na ešte väčší dlh, socializmus či „nárokovosť“, pričom by neváhala ekonomiku USA – historicky vyrastenú na kapitalizme a voľnom trhu – regulačne ťažko zväzovať a presadzovať navyše ochranárske opatrenia. 

Nič z toho nie je dobré pre dlhodobý ekonomický, ale teda ani bezpečnostný a vojenský rozvoj nielen Spojených štátov samotných, ale celého Západu. Z Harrisovej v Bielom dome môžu mať nakoniec najväčšiu radosť autoritári Pekingu a Moskvy.

Pôvodný text: S Kamalou Harrisovou v Bílém domě poznají Spojené státy socialismus. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.