Korekcie klimatickej krízy Metán z hovädzieho dobytka nie je až takou vážnou hrozbou, zistili britskí vedci

Metán vznikajúci v tráviacom trakte hovädzieho dobytka nemusí byť pre klímu až takým obrovským nebezpečenstvom, ako sa mnohými environmentálnymi skupinami dlhodobo prezentuje. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že niektoré krajiny v snahe plniť klimatické ciele plánujú a realizujú masové vybíjanie tohto dobytka.

Počas uplynulého leta vedci z Oxfordskej univerzity zverejnili v karentovanom časopise Environmental Research Letters štúdiu, v ktorej sa pokúsili dať odpoveď na to, ako metán produkovaný chovom dobytka vplýva na mieru otepľovania koncentráciou skleníkových plynov.

Svojím záverom dospeli k tomu, že prosté prepočítanie emisií metánu na ekvivalent CO₂ nezodpovedá skutočnému vplyvu, aký tento plyn má.

Vedci sa venovali produkcii metánu z hovädzieho dobytka na otvorenej pastve v Británii. Tam sa totiž uvoľňuje priamo do atmosféry. V prípade zvierat chovaných väčšiu časť roka v uzavretých zariadeniach sa, naopak, dá rôznymi technológiami metán zachytávať a môže byť využitý ako palivo, napríklad na vykurovanie.

Britská Rada pre rozvoj poľnohospodárstva a záhradníctva (AHDB) výsledky štúdie privítala, keďže „vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či živočíšna výroba v Spojenom kráľovstve prispieva ku globálnemu otepľovaniu“. To sa, samozrejme, týka nielen Británie, nové zistenia podľa britských poľnohospodárov môžu nakoniec ovplyvniť politické rozhodnutia viacerých štátov v tejto téme.

Nepokoje v Holandsku Vláda chystá vybíjanie dobytka. Nie pre emisie, ale kvôli pozemkom

Erik Potocký

Na pravú goudu, edam, leerdammer či maasdammer môžete zabudnúť. Nebude kráv, nebude syra.

Ako sa prepočítava metán

Metán síce patrí medzi skleníkové plyny s najsilnejším efektom, no jeho polčas rozpadu je 12 rokov. Na porovnanie, oxid dusíka má polčas rozpadu 120 – 150 rokov a CO₂ približne tisíc rokov. Z toho teda vyplýva, že príspevok metánu k zvyšovaniu teploty je síce intenzívny, no trvá krátko. Nie je preto vhodné, aby sa jeho objem prerátaval na časové obdobie storočia, ktoré sa v klimatickom modelovaní využíva na posúdenie vplyvu skleníkových plynov.

Prepočítavanie vplyvu skleníkových plynov na ekvivalent CO₂ vychádza z mechanizmu, ktorý bol dohodnutý na parížskej klimatickej konferencii v roku 2015.

V uvedenej štúdii vedci pracovali a porovnávali vplyv troch plynov – oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného.

Pre tento potenciál sa medzinárodne používa skratka GWP (teda global warming potential) s číselným indexom 100, čo vyjadruje, aký vplyv má ten-ktorý plyn na oteplenie v časovom horizonte storočia.

Používaný mechanizmus GWP100 určuje (podľa 6. hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy – IPCC) pre oxid dusný faktor 273, čo znamená, že jedna tona N₂O spôsobí za sto rokov rovnakú mieru oteplenia ako 273 ton CO₂. Metán sa ešte rozlišuje podľa toho, či ide o fosílny (napr. zemný plyn) alebo nefosílny, resp. „čerstvý“ (napr. emisie hovädzieho dobytka). Fosílny metán má faktor 29,8 a nefosílny 27.

Existujú však aj alternatívne modely, napríklad GWP20 (ktorý modeluje otepľovanie v horizonte 20 rokov) a GWP*. GWP100 je vhodný pri posudzovaní vplyvu oxidu uhličitého a oxidu dusného, keďže ich polčas rozpadu presahuje časové obdobie sto rokov. Menej vhodný je však pre metán, čo uznáva aj IPCC, avšak nateraz neexistuje predpoklad, že by sa prístup používajúci GWP100 v medzinárodnom porovnávaní v dohľadnom čase menil. A to aj pre zdĺhavosť procesov medzinárodného vyjednávania.

GWP*, ktorý použili vedci v aktuálnej štúdii, bol vyvinutý v roku 2018 práve špeciálne na to, aby bolo možné lepšie a presnejšie opísať vplyv metánu. Podľa GWP* majú emisie metánu spočiatku silnejší vplyv ako pri GWP100, ale potom klesnú výrazne pod úroveň podľa metodiky GWP100.

Aj iná štúdia z roku 2020 už preukázala, že modelovanie vplyvu metánu podľa GWP* je výpovednejšie ako podľa GWP100.

Zdroj: iopscience.iop.org

Ak sa emisie metánu v čase nemenia, jeho vplyv na otepľovanie je zanedbateľný. Ak sa znižujú, majú dokonca ochladzovací efekt a v prípade, že prudko rastú, má metán pre svoj skleníkový potenciál na otepľovanie výrazný vplyv.

Aj GWP* má však svoje limity. Nezohľadňuje napríklad to, že jedným z produktov rozkladu fosílneho metánu je CO₂. Ak však metán pochádza zo zdroja v prirodzenom cykle, napríklad z dobytka, potom je CO₂ porovnateľný s CO₂ odvádzaným z atmosféry do rastlín, ktorými sa dobytok kŕmi. V tomto prípade sa argumentuje, že metán teda neposkytuje žiadne dodatočné otepľovanie uvoľňovaním oxidu uhličitého pri rozpade a dlhodobo stabilné emisie metánu nevedú k žiadnemu dodatočnému otepľovaniu.

Ďalším nedostatkom GWP*, ktorý sa však dá rovnako odstrániť spresnením metodiky, je to, že sa nateraz venuje len vplyvu metánu a na presné výsledky potrebuje komplexné údaje za 20-ročné obdobie. Vylepšenie tejto metodiky a zaradenie aj ďalších skleníkových plynov s krátkou životnosťou by spresnilo predpokladané dosahy ľudskej činnosti na klímu.

Mánia s vybíjaním kráv pokračuje Po Holandsku je na rade Írsko. Klimatické plány rušia základy ekonomík

Erik Potocký

Hovädzí dobytok má tú smolu, že svojím metabolizmom produkuje viac skleníkových plynov ako iné zvieratá. Úrady ho preto považujú za mimoriadne nebezpečný pre klímu.

Pomôcka na lepšie nastavenie politík

To, že sa tento model venuje metánu, je dôležitým prvkom, ktorý môže pomôcť lepšie nastavovať opatrenia primárne v produkcii potravín. Má to svoj významný vplyv na ekonomický výkon a pracovné miesta, ktoré tento sektor vytvára.

Pri znižovaní emisií sa totiž mnohé krajiny boria s priškrcovaním svojich ekonomík, čo následne v dôsledku nevyhnutných kompenzácií pre zasiahnuté sektory vedie k nadmerným štátnym výdavkom. A následne aj k rastu inflácie, ktorej vysoké hodnoty nemajú svoj pôvod iba vo vojne na Ukrajine či v energetickej kríze, ako sa často uvádza.

Vývoj čo najpresnejších metód merania vplyvu emisií z toho dôvodu nie je len akademickou debatou a netýka sa len klimatickej politiky.