Mánia s vybíjaním kráv pokračuje Po Holandsku je na rade Írsko. Klimatické plány rušia základy ekonomík

Na začiatku júna Európska komisia odobrila holandský plán, ktorý povedie k vybitiu tisícov kusov hovädzieho dobytka. Brusel si zatiaľ neuzurpoval právo rozhodovať o porážke hospodárskych zvierat, išlo o to, že holandská vláda sa rozhodla de facto vyvlastniť približne tritisíc chovateľov dobytka s ponukou finančnej kompenzácie.

Európska komisia rozhodovala o tom, či v tomto prípade ide, alebo nejde o nepovolenú štátnu pomoc, ktorá by bola v rozpore s európskou legislatívou.

Čítajte tiež

Európsky klimatický plán Holandská vláda môže začať s likvidáciou fariem hovädzieho dobytka

TASR

Európska komisia schválila plány holandskej vlády na odkúpenie fariem, ktoré zapríčiňujú vysokú mieru znečistenia dusíkatými emisiami. V praxi to znamená, že tritisíc chovateľov dostane jednorazový príspevok a musí vybiť svoje stáda.

Likvidácia sa týka najmä fariem, ktoré sa nachádzajú na hraniciach alebo v blízkosti chránených území Natura 2000. Oficiálnou motiváciou je zníženie emisií metánu a oxidov dusíka a dosiahnutie klimatických cieľov.

Popritom však holandská vláda rieši aj niekoľko veľkých stavebných projektov na výstavbu bytov. A keďže emisie z poľnohospodárstva a stavebníctva sa v holandskom prípade zratúvajú, na to, aby sa mohlo začať stavať (a teda aj zvýšiť stavebnícke emisie), treba vypúšťané plyny obmedziť práve v poľnohospodárstve.

Čítajte tiež

Nepokoje v Holandsku Vláda chystá vybíjanie dobytka. Nie pre emisie, ale kvôli pozemkom

Erik Potocký

Na pravú goudu, edam, leerdammer či maasdammer môžete zabudnúť. Nebude kráv, nebude syra.

Holandskí farmári sa však proti plánu vlády vzbúrili a počas protestov došlo zo strany polície aj k násilným zásahom. Hoci nespokojnosť chovateľov s holandskou vládou nijako nepohla, nakoniec sa predsa len preliala do politiky.

Keďže holandská kresťanskodemokratická strana CDA farmárov opustila (hoci v kampani sa ich vehementne zastávala), našli si iné politické zastúpenie. V regionálnych voľbách uspelo Farmárske občianske združenie. Keďže o „výkupe“ fariem budú rozhodovať jednotlivé provincie, toto politické hnutie by mohlo ešte celý proces zbrzdiť. Okrem zastavenia povinného vyvlastňovania žiada aj posunutie termínu splnenia cieľov na znižovanie emisií dusíka z roku 2030 na rok 2035.

Írske kravy

Na podobnú cestu, ako absolvovalo Holandsko, sa najnovšie chystá aj Írsko. Tamojšia vláda to oznámila pred niekoľkými dňami, v krajine sa však o tom diskutuje minimálne od minulej jesene. Paralel medzi týmito dvoma prípadmi je pritom viac. Írska vláda predstavila plán v nasledujúcich troch rokoch pripraviť o život 200-tisíc kráv. Špeciálne dojníc.

Írsko malo podľa ostatných štatistík Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 2021 v chove viac ako 6,6 milióna kusov hovädzieho dobytka.

Z tohto hľadiska nejde teda pri počte 200-tisíc zabitých zvierat v priebehu troch rokov o priveľké číslo. Väčšina hovädzieho dobytka v Írsku sa však chová na mäso, ktoré krajina exportuje primárne do susednej Veľkej Británie.

Avšak 200-tisíc mŕtvych dojníc znamená 10 percent z kráv slúžiacich na produkciu mlieka. A to už pomerne závažné číslo je. Ide totiž o priame ohrozenie sektora výroby mlieka a mliečnych výrobkov.

Tento krok má krajine údajne pomôcť znížiť emisie z poľnohospodárstva do roku 2030 o 25 percent.

Írska vláda tvrdí, že zatiaľ nebolo prijaté žiadne konečné politické rozhodnutie. Ale podobnú rétoriku mala aj vláda v Holandsku, keď na verejnosť unikli materiály dusíkového plánu, ktorý vedie k vyvlastneniu fariem. Takto naťahovala farmárov niekoľko mesiacov, až nakoniec plán schválila v podobe, ktorý sa prakticky zhodoval s obsahom uniknutých materiálov.

Aj írska vláda podobne ako tá holandská hovorí, že pôjde o dobrovoľné rozhodnutie farmárov a stavy dobytka sa znížia prirodzene, teda že sa prestanú obnovovať chovy, ktorých majitelia sa dobrovoľne rozhodnú pristúpiť na vládny plán.

Podľa novín The Telegraph, prezident Írskeho združenia farmárov Tim Cullinan však varoval, že produkcia hovädzieho mäsa a mliečnych výrobkov by sa po tomto kroku jednoducho presunula do iných krajín, čo by v podstate znegovalo pokus o úsporu emisií.

V Írsku sa masovejšie protesty podobné tým holandským z minulého roka zatiaľ nevyskytli. 

Britské noviny The Telegraph si však írsky plán podali aj ostrým komentárom. „Je veľké šťastie, že sme mimo EÚ, inak by sme mohli čeliť rovnakému tlaku z Bruselu. Teraz môžeme len dúfať, že Rishi Sunak (britský premiér – pozn. autora), zvolený v silne vidieckom volebnom obvode v Yorkshire Dales, chápe, čo je v stávke pre poľnohospodárske komunity,“ píše The Telegraph.

Neostáva však len pri jednoduchej kritike. Na príklade britských chovateľov dobytka noviny ukazujú, koľko sa za ostatné roky investovalo do nových technológii na zachytávanie metánu, sekvestrovanie uhlíka do pôdy využitím spracovaného kravského hnoja či jeho premenu na biopalivá. Niektorí britskí farmári dnes dokonca dostávajú platby za to, že svojou činnosťou prispievajú k znižovaniu čistých emisií, teda že časť uhlíka vracajú späť do pôdy.

Takto do svojich fariem investovali aj holandskí a írski chovatelia. Tí však majú tú smolu, že sú pod tlakom vlastných vlád, ktoré sa snažia naplniť politické záväzky EÚ, koľko emisií skleníkových plynov treba do akého roku ušetriť.

Kritici poukazujú na to, že všetci zodpovední farmári (a nielen v prípade Írska ide o niekoľkogeneračné rodinné podniky) chcú zachovať svoje hospodárstvo tak, aby uživili aj ich potomkov. Nikto si dobrovoľne nezničí životné prostredie, v ktorom prosperuje jeho dobytok. Preto je namieste zamerať sa na technologické vylepšenia namiesto zákazov či príkazov k nútenému vybíjaniu stád. Zachováva to nielen pracovné miesta, vidiecky život, ale aj zabezpečuje dostatok potravín pre obyvateľov vlastnej krajiny bez potreby ich dovozu.

Najprv vykŕmiť, potom zarezať

Je paradoxné, že ešte pred pár rokmi írska vláda podnecovala a dotovala rozširovanie chovu dojníc po zrušení európskych kvót na mlieko v roku 2015. Farmári sa tejto príležitosti, samozrejme, chopili a do rozšírenia chovov investovali nielen z dotácií, ale aj vlastných zdrojov.

Aj vďaka tomuto podpornému programu sa írske mliečne výrobky dostali prakticky do celého sveta. Až 90 percent produkcie mliečnych fariem ide na export.

Donedávna prax tejto ostrovnej krajiny pri podpore domácej produkcie mohlo slúžiť ako inšpirácia aj pre slovenské vládne štruktúry. Ide o dôkaz, že aj malé krajiny sa dokážu vo vybraných sektoroch presadiť na globálnom trhu. Príkladom je aj spomenuté Holandsko, ktoré je (zatiaľ) po USA druhým najväčším svetovým exportérom poľnohospodárskej produkcie. A to pri rozlohe menšej ako Slovensko s trojnásobným počtom obyvateľov.

Stavy írskeho dobytka pre produkciu mlieka sa za ostatné roky dostali touto podporou do početného stavu, v akom boli pred troma desaťročiami. Odvtedy až do roku 2015 sa stavy znižovali a tým, samozrejme, klesal aj objem emisií.

A tak ako holandskí farmári majú popri konci chovov pridružený problém s tým, že im vyprší výnimka na využívanie kravského hnoja na poliach, tých írskych takisto trápi popri ohrození chovov ďalší problém. Írska vláda zákonom o obnove prírody prikazuje farmárom doslova zatopiť časť svojich pozemkov. Ide o program obnovy mokradí a močiarov, ktorými bolo Írsko v minulosti posiate.

A hoci írska vláda aj v tomto prípade hovorí o dobrovoľnosti, írska asociácia rodinných mliečnych fariem upozorňuje, že z oficiálnych vládnych materiálov sa dobrovoľnosť akosi vytratila.

Podkopávanie hospodárstiev

Emisie hovädzieho dobytka sa označujú za jednu z hlavných príčin globálneho otepľovania. No nielen emisie všetkých ľudských činností, ale aj tie z chovu kráv sú v Európe v porovnaní s globálnou úrovňou zanedbateľné. A už to nie je len USA a Čína, ktoré patria k najväčším svetovým emitentom skleníkových plynov.

Najväčšie počty hospodárskych zvierat na svete sa podľa štatistík FAO (organizácie OSN) za rok 2021 chovajú v Brazílii – takmer 225 miliónov kusov, nasleduje India so 193 miliónmi, tretie je USA – takmer 94 miliónov, Etiópia približne 65 miliónov, Čína má vyše 60 miliónov a Argentína takmer 54 miliónov kusov hovädzieho dobytka.

Pre porovnanie: Írsko má 6,6 milióna a Holandsko 3,7 milióna kusov dobytka. Slovensko má oproti týmto číslam len skromné chovy – dohromady približne 434-tisíc kusov hovädzieho dobytka.

Ak sa plány na ochranu klímy, ktoré sa presadzujú naprieč západnou civilizáciou, doplnia o kontext dalších hospodárskych odvetví, vyznieva to podobne absurdne. Napríklad austrálska federálna vláda najnovšie uvažuje o tom, že nielen odstaví uhoľné elektrárne, ale ich doslova vyhodí do vzduchu. Pritom austrálske (nielen) uhoľné baníctvo a nadväzujúce hutníctvo tvorí základný pilier ekonomiky tohto štátu. Navyše, Austrália ako izolovaný kontinent nemá možnosť dovozu elektriny zo zahraničia, aká existuje v Európe napríklad v Nemecku.

Spoločné je tu však aj čosi iné. Akoby sa v každej z ekonomicky vyspelých krajín pod rúškom záchrany planéty útočilo na tie najprosperujúcejšie odvetvia. Holandské a írske živočíšne poľnohospodárstvo, nemecký, taliansky, český alebo slovenský automobilový priemysel, austrálske hutníctvo... Ak by išlo o sprisahanie, vyzeralo by to presne takto.